Antropológ Chris Knight: Ďalšiu revolúciu budú musieť viesť ženy

Keď v roku 1991 vyšla kniha Chrisa Knighta Blood Relations: Menstruation and the origins of culture (Pokrvné vzťahy: Menštruácia a pôvod kultúry), recenzie v najvýznamnejších časopisoch a novinách nešetrili chválou a kolegovia antropológovia hovorili o prelomovej teórii. Chris Knight sa však venoval aj politickému aktivizmu, ktorý mu vo vedeckej kariére spôsoboval problémy. Sám sa považuje za disidenta a má porozumenie pre disent vo východnej Európe, ktorý vzdoroval komunistickému režimu. Paradoxne sa pritom hlási k marxizmu a keby nebolo slovo komunizmus také sprofanované, hlásil by sa aj k nemu. Zároveň sú mu podozrivé všetky ideológie a ako pravý disident je kritický aj k britskej ľavici, v ktorej inak vidí nádej.

Na prvý pohľad pôsobí prísne, v skutočnosti však srší vtipom a najmä v druhej časti nášho rozhovoru nebolo vždy jasné, ako vážne myslí svoje slová, lebo ich občas sprevádzal úsmevom.

Chris Knight prišiel do Bratislavy so svojou novou knihou „Decoding Chomsky“ na pozvanie Filozofickej fakulty UK a Sokratovho inštitútu.

Ste autorom teórie, že v dávnoveku ženy zosúladili svoj menštruačný cyklus a spoločne tak odopreli mužom sex, aby ich prinútili odovzdávať im mäso z lovu. Je to príliš zjednodušený výklad?

Nešlo im len o ne samotné, ale aj o ich široko chápané rodiny, do ktorej patrili aj ich bratia a synovia. Spolu vytvorili koalíciu proti dominancii lovcov.

Existuje podobný mechanizmus napríklad u šimpanzov, alebo sú ľudia v tejto veci výnimoční?

Ľudia sú veľmi zvláštni. Na jednej strane sme sa vyvinuli z primátov podľa Darwinovho evolučného princípu, ale to, čo nás robí ľuďmi, teda jazyk, kultúra, morálka, náboženstvo, vedomie seba samých sa nedajú vysvetliť Darwinovou teóriou. Vezmite si napríklad umenie. Celé veky po ňom nebolo ani stopy a odrazu s príchodom homo sapiens nastala jeho explózia.

To znamená, že nie ste darwinista?

Som, ale vo vývoji ľudstva zrejme nastal nejaký typ rýchlej revolúcie, ktorá sa darwinizmu vymyká. Zvláštne napríklad je, že všetky ľudské spoločenstvá majú nejaké kultúrne normy, akési morálne pravidlá, ktoré sa týkajú sexu. Napríklad incestu. A tie zrejme nevymysleli muži.

Prečo?

Lebo muži nemali dôvod. Ak aj splodili nejaké dieťa v inceste, príliš ich to netrápilo, lebo mohli splodiť mnoho ďalších. Ale ženy takú možnosť nemali, dieťa postihnuté chorobami kvôli incestu bolo pre ne oveľa väčšou ranou. Je teda oveľa pravdepodobnejšie, že morálne kódy týkajúce sa sexu pochádzajú od žien.

Medzi primátmi takéto kódy neexistujú?

Nikto z vedcov zatiaľ nenašiel dôkaz, že by u primátov existovalo čosi, čo považujú za posvätné. Ale podobne ako u ľudí, aj u primátov sú motorom zmien samice. Keď sa zmení prostredie, sú prvé, ktoré sa vydajú hľadať lepšie podmienky. Je to pochopiteľné, lebo musia kŕmiť mláďatá. A samci ich nasledujú, lebo chcú mať sex. Ak je to teda tak, že u primátov sú samice nositeľkami zmien, prečo neuvažovať o tom, že aj v prípade ľudí to tak bolo?

Nikto z antropológov takto pred vami neuvažoval?

Nie. Nikto si nepoložil otázku, či to neboli práve ženy, ktoré odštartovali revolúciu k zrodu homo sapiens.

A tým kľúčovým okamihom bola synchronizácia menštruácie v skupine?

Áno.

Menštruácia samíc primátov je iná?

Perióda samíc šimpanzov trvá napríklad 36 dní, u iných primátov je to 40 dní a podobne, ale nikdy 29 a pol dňa ako v prípade ľudí. Je to perióda, ktorá presne kopíruje cyklus Mesiaca od splnu do splnu.

Čo znamená ten rozdiel?

Niektorí moji kolegovia mi hovorili, že to môže byť náhoda, ale ja som začal skúmať prípadné výhody tejto synchronizácie s mesačným cyklom.

To znamená, že ste mali najprv teóriu a až potom ste pre ňu hľadali dôkazy?

Áno. Bol som presvedčený, že musela nastať nejaká revolúcia, keďže sa natoľko líšime od zvierat. A dôkazy, ktoré som objavil, sú oveľa presvedčivejšie, než som si dokázal predstaviť.

Napríklad?

Len jeden príklad z mnohých. Dnes vďaka výskumom a pozorovaniam pomocou moderných technológií vieme, že levy lovia takmer výlučne vtedy, keď zapadne mesiac, teda keď je taká tma, že levy so svojím výnimočným zrakom majú veľkú výhodu. Malí hominidi mali rovnako úbohý zrak ako my, v noci prakticky nevideli. Môj priateľ Craig Packer skúmal celé dekády život levov a zistil, že levy v Tanzánii ešte aj dnes zabijú najviac ľudí práve vtedy, keď zapadne mesiac, keď je teda úplná tma.

Ako to súvisí s ľudskou revolúciou?

Veľmi úzko. Levy boli počas nocí, kedy svietil mesiac, hladné, lebo prípadné obete vrátane hominidov ich videli aj v noci. Najväčšia tma prichádza v noci po mesačnom splne. Vtedy nastane asi na 40 minút absolútna tma a v tomto čase je oveľa viac ľudských obetí levov ako inokedy. Spln bol – a dodnes asi je – časom, keď muži vyrážali hľadať si partnerky na sex, v angličtine máme z tohto zvyku odvodené aj slovo honeymoon. Chcem tým povedať, že mesačný cyklus určoval správanie našich predkov a ich rituály. Mesačná perióda u žien a synchronizácia ich menštruácie bola teda aj prirodzená, lebo žili v skupinách. A dokonca ak aj neboli úplne synchronizované, mohli to pred mužmi predstierať.

A táto synchronizácia mala zmysel preto, lebo mužom tak spoločne odopreli sex a nútili ich k návratu domov s uloveným mäsom, ktorým mohli nakŕmiť svoje deti? Ony teda takto vydierali mužov?

Ano, veľmi zjednodušene povedané. Bol by som nerád, keby to vyznelo tak, že ženy používali svoje telo ako nástroj vydierania. Povedzme to skôr tak, že ženy boli fyzicky veľmi dobre vybavené, aby prinútili mužov robiť to, čo potrebovali. Vďaka synchronizovanej menštruácii, utajenej ovulácii a schopnosti sa dohodnúť. Využili svoje telo ako páku na mužov.

Vaša teória predpokladá teda aj to, že ženy a muži tvorili akési klany stojace proti sebe?

Áno, toto je veľmi dôležité. Napríklad neexistuje dôvod, prečo by nemohli loviť aj ženy. Na jednej strane je pravda, že štatisticky sú pomalšie, slabšie a majú prsia, ktoré im prekážajú. To však nevysvetľuje, prečo existovalo a dodnes existuje také kategorické rozlíšenie na mužov lovcov a ženy zberačky. Mnoho žien je totiž silnejších a rýchlejších ako mnoho mužov a pokojne mohli aj v dávnej minulosti súťažiť s mužmi v schopnosti uloviť antilopu. A predsa žiadna žena sa v minulosti nestala lovkyňou.

Prečo?

Z jednoduchého dôvodu. Keď sa raz ženy dohodli na tom, že ich telá sú ich vlastníctvom a že majú spoločný záujem, a keď začali proti mužom štrajkovať, museli byť jednotné. Keby sa čo len jedna z nich rozhodla ísť s mužmi na lov, všetci vieme veľmi dobre, čo by sa stalo. Mali by s ňou sex a nevrátili by sa k tým ostatným. To znamená, že nie muži rozhodli o tom, či ženy smú alebo nesmú loviť, ako znie tradičný výklad, ale bolo to naopak rozhodnutie žien. Na princípe vzájomnej solidarity. Bol to štrajk.

Z vašej teórie vyplýva, že ženy boli v skutočnosti spoločensky silnejšie ako muži. Prečo to tak dnes nie je?

Pretože ľudstvo prešlo na poľnohospodárstvo. Keď boli ešte muži lovcami, stačilo im loviť raz do mesiaca. Ulovili zebru, ktorú jedli celý mesiac. Lenže keď sa stali farmármi, zmenil sa cyklus z mesačného na ročný a Mesiac bol nahradený Slnkom, ktoré určovalo úrodu. Tak prišli ženy o svoju moc, ktorú mali nad mužmi vďaka svojmu cyklu.

Keď ste vydali pred 25 rokmi knihu o tejto teórii, vyvolala veľký a pozitívny ohlas, lebo prisudzujete ženám kľúčovú rolu vo vývoji ľudstva. Ako reagovali samotné ženy?

Väčšinou s nadšením, výnimkou boli feministky z akademických kruhov. Narúšalo to totiž ich dogmu, podľa ktorej je žena takmer taká výkonná ako muž a jej úlohou je dosiahnuť úroveň mužov, ktorí sú normou. Dosiahnu to tak, že svoje nevýhody, ako je materstvo či menštruácia, potlačia pilulkami a budú pracovať rovnako ako muži. Ale to je nesprávny pohľad. Potrebujeme zmeniť svet tak, aby sa v ňom ženy cítili dobre, nemusia pritom súťažiť s mužmi podľa ich štandardov. V tomto svete je ženskosť považovaná za chorobu, ktorá sa dá liečiť pilulkami proti menštruácii. Na takom postoji však podľa mňa nie je nič feministické, hoci ako muž samozrejme nemám právo do toho veľmi hovoriť.

Z vašej teórie okrem iného vyplýva, že rodina vyzerala v dejinách ľudstva inak, než akú predstavu o nej majú dnes zástancovia tzv. tradičnej rodiny, ktorú podľa nich tvorí otec, matka a deti. Ako teda vyzerala?

Bola veľmi veľká, každé dieťa malo tucet matiek, bratov a sestier, ktoré by sme dnes nazvali bratrancami a sesternicami, ale vtedy sa to nerozlišovalo.

Dá sa tento model pozorovať aj v dnešných spoločenstvách prírodných národov, ktoré žijú ako lovci a zberači?

Áno. A v každej knihe z oblasti sociálnej antropológie nájdete, že v týchto národoch je pojem príbuzenstva iný, než náš. Napríklad slovo pre matku je to isté ako pre matkinu sestru. Inak povedané, dieťa mojej sestry je aj moje dieťa. Ak aj pripustíme, že matka môže mať k vlastnému dieťaťu o niečo bližší vzťah než k dieťaťu svojej sestry, kultúrne je to v týchto prírodných národoch tak, že tieto deti sú si rovné, matky sú matkami všetkých detí a tie majú zasa všetky matky. Naša civilizácia už na tento kolektívny model zabudla, pritom je v dejinách ľudstva kľúčový.

Ako vnímate dnešnú debatu o tradičnej rodine, ktorá sa stala horúcou politickou témou?

Je pravda, že dieťa sa nemôže narodiť bez matky a otca, ale tí, ktorí hovoria o hodnotách tradičnej rodiny v tomto zmysle, pri tom ničia model rodiny, ktorý je starý ako ľudstvo samo. Oddeľujú starších ľudí od mladších generácií, vnúčatá od starých rodičov, žijeme v mestách, kde ľudia nepoznajú svojich susedov a rodina bola zredukovaná len na jednotku konzumu. Vidíte ju v každej reklame, usmiate deti, matka a otec. Ja som zástanca rodinných hodnôt, ale táto predstava o rodine je v protiklade s tradičnou rodinou založenou na širokom príbuzenstve.

Ako vnímate ako antropológ debatu o homosexuáloch a ich práve na adopciu detí? A aký mali naši predkovia vzťah k homosexualite?

Z mojej teórie vyplýva, že sex medzi heterosexuálmi bol obmedzený zhruba na polovicu času za mesiac, keďže muži boli buď na love, alebo ženy štrajkovali. A čo sa stane, keď muži nemôžu mať sex so ženou? Neverím tomu, že by si sex v tom čase odopreli.

Ale iste vtedy, rovnako ako dnes, žili v týchto spoločenstvách aj výluční homosexuáli. Aké mali podľa vás spoločenské postavenie?

Som si istý, že boli prirodzenou súčasťou spoločenstva. Nemohli mať síce vlastné deti, ale o to viac sa starali o deti svojich sestier, napríklad.

Ako vedec aj ako politický aktivista sa hlásite k marxizmu. Čo to znamená?

Karl Marx je pre mňa inšpiráciou. Som materialista a verím, že idey nemajú prednosť pred praxou, vyvíjajú sa simultánne. Poznáte to aj vo vašej časti Európy pri páde komunistického režimu, najprv museli prísť demonštrácie, až potom prišli idey. A pád Sovietskeho zväzu spôsobil podľa mňa Ronald Reagan, ktorý ho ekonomicky zničil súťažou v zbrojení.

Iste si viete predstaviť, že hovoriť v strednej Európe o marxizme je trochu problematické.

Samozrejme, to chápem.

Súvisí vaša teória o vývoji ľudstva s vaším ľavicovým presvedčením? Že teda na počiatku bol kolektivizmus, na ktorom stála aj myšlienka komunizmu?

Môj otec bol ľavicový katolík, zažil vojnu, bol vášnivý pacifista. Keď som študoval na univerzite, väčšina mojich spolužiakov boli presvedčení revoluční komunisti. Nie stalinisti, skôr trockisti. Ja som bol voči komunistickej teórii veľmi skeptický, poznal som dejiny revolúcií aj stalinizmu. Ale kládol som si otázku, či vôbec v dejinách ľudstva existovala revolúcia, ktorá fungovala. Študoval som ruskú literatúru, čítal som ruského básnika a revolucionára Viktora Chlebnikova a dospel som k presvedčeniu, že jazyk je kľúčom k humanistickej revolúcii. A že jedna sa už odohrala – keď ľudia začali hovoriť. Vďaka jazyku sme mohli nastaviť morálne kódy a komunikovať spolu. A kládol som si otázku, či je možné túto humanistickú revolúciu zopakovať. A som presvedčený o tom, že sme pre ňu predurčení. Jedna sa už podarila, je načase pokúsiť sa o ďalšiu.

Takže vy si myslíte, že dnes je taká revolúcia možná, aj vďaka moderným technológiám a prepojeniu ľudstva?

Áno. A keby som sa mohol stať vedúcou postavou takej revolúcie, určite by sa odohrala. Lenže ja už som na to asi príliš starý. Veľa mojich priateľov vo Veľkej Británii si však myslí, že čas pre revolúciu teraz naozaj prišiel. A ja s nimi súhlasím.

Predpokladám, že držíte palce Jeremymu Corbynovi, šéfovi labouristov. Je to tak?

Samozrejme, je to môj dlhoročný priateľ. Som absolútny corbynista. On je dobrý človek.

Mám otázku z pozície Stredoeurópana: prečo Corbyn nikdy nekritizuje Rusko, kde vládne pravicový autoritársky režim, ale neustále kritizuje Ameriku? Nie je to preto, lebo sympatizuje s Vladimirom Putinom?

Myslím si, že to tak nie je, ale je pravda, že v Corbynovom okolí sú poradcovia, ktorých by som nazval mladými stalinoidmi.

Mňa to znepokojuje, lebo Corbyn sa môže stať jedného dňa britským premiérom. Rozumiete mojim obavám?

Samozrejme, ale myslím, že sa nemusíte obávať. Čo sa týka Corbyna, v politike si treba vybrať a on je dnes zďaleka najlepšou alternatívou. A okrem toho, väčšina jeho mladých a nadšených sympatizantov nemá nič spoločné s Putinom.

Okrem svojich kníh ste sa preslávili aj svojím aktivizmom. Napríklad, keď ste v roku 2009 po finančnej kríze prišli so sloganom „Jedzte bankárov“. Za to vás vylúčili z univerzity, hoci stovky kolegov sa vás v petícii zastali. Napriek tomu, nemal by aj revolučný aktivista vážiť slová?

To obdobie po vypuknutí finančnej krízy bolo také príšerné, že ľudia nevedeli, či sa majú smiať alebo plakať. Ja som zvolil posmech, zvolil som typický britský čierny humor, keď je každému jasné, že ten výrok je natoľko za hranou, že môže byť myslený iba ako vtip. Vedenie univerzity to bohužiaľ vzalo doslovne, vraj som naozaj nabádal na zabíjanie bankárov.

Ale my dnes vieme, že aj najabsurdnejšie výroky môžu ľudia zobrať vážne. Vidíme to v praxi.

Súhlasím s vami, že v inej krajine a v inom kontexte by taký výrok mohol byť nebezpečný. Ale nie v Británii. Všetci ho pochopili a smiali sa. Lebo načo sú vlastne bankári dobrí? Čo také užitočné robia? Slogan „jedzte bankárov“ si z nich robil posmech, že by mohli byť užitoční aspoň ako potrava.

Bavili ste sa aj vtedy, keď vás zatýkali potom, čo ste chceli gilotínou popraviť figurínu princa Andrewa, videl som na videu, že ste mali dobrú náladu. Ale nie je aj takáto rituálna poprava za hranou?

Opäť to treba vidieť v kontexte. Ženil sa princ William, bola kráľovská svadba za peniaze daňových poplatníkov. A keď je taká svadba, všetci sa majú radovať. A ja som si povedal, že ako pravý republikán si urobím radosť divadelnou popravou princa Andrewa (tretí syn kráľovny Alžbety), ktorý je, mimochodom, kriminálnik, obchodník so zbraňami, ktoré dodával diktatúram, a má na svedomí aj mnoho ďalších hriechov. Ale najmä to mala byť zábava.

Ako reagovali vám blízki ľavičiari?

Dosť nevrlo. Hovorili, že som šašo, kým oni myslia veci vážne. Marxistom a ľavičiarom často chýba humor, ale trochu posmechu môže skôr pomôcť uvoľniť napätie a zabrániť fyzickému násiliu.

Ale aj vy ste povedali so všetkou vážnosťou, že v Británii nie je demokracia. To by som naopak ja považoval za vtip.

Ale to bola predsa dlho pravda. Máme tri strany, ktoré sa podobajú ako vajce vajcu a nech dáte hlas ktorejkoľvek, pri moci sú vždy tí istí. Až teraz, s príchodom Jeremyho Corbyna sa veci začínajú meniť, lebo máme na výber.

Ja demokraciu chápem aj ako priestor slobody. Keby som sa v minulom režime pokúsil o taký protest ako vy, nebol by som uväznený na niekoľko dní, ale prinajmenšom na niekoľko rokov.

To máte, samozrejme, pravdu. Ak je demokracia aj o tom, že máme právo slobodne povedať svoj názor, potom naozaj žijeme v demokracii.

Ste si istý, že ak Jeremy Corbyn vyhrá voľby a labouristi sa pod jeho vedením dostanú k moci, budú rešpektovať slobodu prejavu?

Jeremy Corbyn je v podstate beznádejný politik. Nemá charizmu, nevie dobre hovoriť a netúži po moci. Ale práve preto ho ľudia majú tak radi. Samozrejme, vždy existuje nebezpečenstvo, že prevládne autoritárstvo. A nebezpečné to v prípade víťazstva ľavice v Británii bude vtedy, ak ostane v Európe osamotená. Potom sa môže vyvinúť do autoritárskej podoby.

Podobne ako to bolo s Ruskom, kde zvíťazili komunisti pred sto rokmi, ale revolúciu sa nepodarilo rozšíriť na západ?

Áno, preto potrebujeme, aby ľavica začala víťaziť aj inde, napríklad v Bratislave, potom v Berlíne a tak ďalej.

Prečo sú mladí Briti takí radikálne ľavicoví?

Pretože stále počúvali, aký je kapitalizmus skvelý a nemá alternatívu, lenže to možno fungovalo pre staršie generácie, ale oni dnes nemajú nič, sú chudobní a bez perspektívy. A keďže sú mladí a napojení cez internet na celý svet, rozmýšľajú inak. Ich najsilnejší slogan znie „Iný svet je možný.“ Teda, že existuje alternatíva. Energia týchto mladých ľudí je úžasná.

Z vašich odpovedí cítim nadšenie a nádej na zmenu. Zažili ste v živote niekedy podobné vzrušenie z politického vývoja?

Nie. Možno v roku 1968 počas vašej Pražskej jari a študentských protestov v Paríži, keď som si myslel, že revolúcia je za rohom. Bol to vtedy obrovský zážitok, patrím k tejto generácii roku 68 a potrebujem k životu nádej. Dnes ju mám.

Zdá sa, že v Británii sa rozmnožili vplyvní antropológovia, ktorí sú zároveň radikálni ľavičiari. Poznáte Davida Graebera, autora sloganu o 99 percentách a výnimočnej knihy o dejinách dlhov?

Je to môj veľmi blízky priateľ a jeho intelektuálny vplyv je väčší ako môj, ale všeobecne zrejme súvisí s tým, že ľudí sklamali dejiny komunizmu a David prichádza s novou víziou. On by sám seba zrejme nazval revolučným komunistom, ale ja by som bol s týmto pojmom opatrný, aj vzhľadom na vaše skúsenosti vo východnej Európe. Sám seba by som  nazval skôr anarchistom. Ale s Davidom sa zhodneme, že ľudstvo dnes potrebuje niečo iné než kapitalizmus s jeho zbožštením peňazí. Potrebujeme spolupatričnosť, vrúcnosť, smiech, veľkorysosť.

Ale kapitalizmus tiež potrebuje rovnováhu medzi egoizmom a altruizmom. Inak by nefungoval.

Áno, lenže David tvrdí, že ľudská prirodzenosť je v skutočnosti altruistická, máme radi rovnosť a vzájomnú spolupatričnosť.

Kapitalizmus je okrem iného aj súrodencom demokracie. Ak chcete poraziť kapitalizmus, nehrozí, že sa zrúti aj demokracia?

Áno, táto hrozba existuje. Aj preto navrhujem model, ktorý vyzerá bláznivo, ale vychádza z mojej antropologickej teórie. Keď ženy začali štrajkovať proti mužom, ujali sa moci, ale súčasne sa jej časti aj vzdali v prospech mužov. Predstavte si myšlienkový experiment, že by na celom svete zvíťazila humanistická revolúcia. V takom prípade by sa mala s kapitalizmom dohodnúť na delení moci. Že by napríklad dva týždne vládol kapitalizmus a dva týždne humanizmus. To by prinútilo ľudstvo byť v neustálom vývoji, revolúcia by musela vždy nanovo bojovať o svoje ideály.

To znie ako Trockého idea nekonečnej revolúcie.

Možno trochu áno. Ale mám na mysli to, že revolúcia sa nemôže odohrať v jednom okamihu a potom skončiť, že potom si budeme už len pripomínať jej výročia. Musí existovať nepretržite, tým, že vždy znovu odovzdáme moc kapitalizmu, bankárom, armádam a vládam a po dvoch týždňoch ju od nich opäť prevezmeme a budeme musieť nanovo obhajovať naše ideály. Myslím, že by to prospelo aj samotnému kapitalizmu. Každý by bol spokojný, lebo by mal alternatívu.

Takže nebudeme jesť bankárov, ale uznáme právo na ich existenciu každé dva týždne v mesiaci?

Presne tak.

Neobávate sa pri svojom idealizme, že ak revolúcia naozaj príde, budete patriť medzi jej prvé obete? Lebo ľavica nemá veľmi rada slobodu a vie byť veľmi krutá?

Máte samozrejme pravdu, aj preto si dávam pozor, aby som sa k ľavici príliš nehlásil. Mentalita kolektivizmu je nebezpečná a má autoritárske tendencie.

Keď hovoríme o revolúcii, nemala by aj podľa vašej teórie vedená ženami?

Áno, mala.

Prečo je teda na čele novej ľavice Corbyn a nie žena?

Uznávam, že to nie je ideálne. Ale Jeremy je už dosť starý, onedlho pôjde do penzie a som hlboko presvedčený o tom, že v jeho okolí je veľa schopných žien, ktoré môžu nastúpiť po ňom. A máte pravdu v tom, že revolúcia, ktorá nebude vedená ženami, bude nanič.

Vidíte na tomto svete nejaké spoločenstvo, štát či národ, ktorý by sa blížil k vášmu revolučnému ideálu?

Žil som nejaký čas medzi lovcami a zberačmi v Tanzánii. Lovili šípmi a oštepmi, ich život plynul pomaly a riadil sa cyklom Mesiaca, nemali žiaden majetok, boli dokonale rovnostárski, nechápali vôbec princíp hraníc. Ukázali mi, že iný svet je naozaj možný. A dokonca je možný práve dnes, vďaka digitálnym technológiám. Oni milujú smartfóny, teda ideu, že s niekým môžete rozprávať na diaľku, chápu výhody komunikácie pomocou digitálnych technológií možno lepšie ako my.

To ale znamená, že revolúcia vráti ľudstvo do zlatého veku lovcov a zberačov?

Karl Marx hovoril, že ak existuje nejaká revolučná budúcnosť, bude ňou návrat.

Ste vedec, ale z vašich slov vyplýva, že ste skôr romantik. Ako by ste sa definovali vy sám?

Povedzme, že som vedecký romantik.