štvrtok

Slúžkin príbeh si nemusel vymyslieť ani najkrutejšie tresty

Román a seriál inšpirovala aj východná Európa pred pádom komunistických režimov.

Záber zo seriálu Slúžkin príbeh.

Veľa čitateľov sa vracia k fantastike, dystopickej zvlášť. Okrem Orwellovho románu 1984 sa veľkého comebacku dočkal aj Slúžkin príbeh od Margaret Atwoodovej. Prispel k tomu vydarený seriál s Elisabeth Mossovou v úlohe Offred, novodobej otrokyne fundamentalistického režimu. Kniha už v minulosti poslúžila ako predloha k rozhlasovej hre, opere aj celovečernému filmu, i keď slávny nemecký režisér Volker Schlöndorff sa svojho diela zriekol.

Prečítal som si knihu znova po dvadsiatich rokoch. Ako mladík som ju chápal najmä ako víziu blízkej budúcnosti s odkazmi na desivú skúsenosť s totalitami dvadsiateho storočia. Dnes som si väčšmi uvedomoval hlboko realistický pôdorys, v ktorom sa všetky metódy utláčania žien už niekedy v histórii odohrali. Ani najkrutejšie nástroje trestania si Atwoodová nemusela vymýšľať, len ich pripomenula.

V polovici osemdesiatych rokov minulého storočia, keď text vznikol, žila v západnom Berlíne, v kreatívnom ostrove slobody uprostred východného bloku, ktorý priťahoval nekonvenčných západných tvorcov. Intenzívne vnímala všadeprítomný múr, ktorý

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |