Slúžkin príbeh si nemusel vymyslieť ani najkrutejšie tresty

Román a seriál inšpirovala aj východná Európa pred pádom komunistických režimov.

Záber zo seriálu Slúžkin príbeh.

Veľa čitateľov sa vracia k fantastike, dystopickej zvlášť. Okrem Orwellovho románu 1984 sa veľkého comebacku dočkal aj Slúžkin príbeh od Margaret Atwoodovej. Prispel k tomu vydarený seriál s Elisabeth Mossovou v úlohe Offred, novodobej otrokyne fundamentalistického režimu. Kniha už v minulosti poslúžila ako predloha k rozhlasovej hre, opere aj celovečernému filmu, i keď slávny nemecký režisér Volker Schlöndorff sa svojho diela zriekol.

Prečítal som si knihu znova po dvadsiatich rokoch. Ako mladík som ju chápal najmä ako víziu blízkej budúcnosti s odkazmi na desivú skúsenosť s totalitami dvadsiateho storočia. Dnes som si väčšmi uvedomoval hlboko realistický pôdorys, v ktorom sa všetky metódy utláčania žien už niekedy v histórii odohrali. Ani najkrutejšie nástroje trestania si Atwoodová nemusela vymýšľať, len ich pripomenula.

V polovici osemdesiatych rokov minulého storočia, keď text vznikol, žila v západnom Berlíne, v kreatívnom ostrove slobody uprostred východného bloku, ktorý priťahoval nekonvenčných západných tvorcov. Intenzívne vnímala všadeprítomný múr, ktorý

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |