Na olympiáde bicyklujem o medailu pre Slovensko, doma na mňa vodiči striekajú vodou z ostrekovačov

Triatlon je náročný šport. Ročne na bicykli odjazdím 20- až 25-tisíc kilometrov. K tomu odplávam tisíc a odbehnem okolo štyri a pol tisíca kilometrov.

Richard Varga. Foto N – Peter Kováč.

Bola to posledná kvapka mlčanlivosti. Ako vždy sa počas cyklistického tréningu snažím držať na krajnici, aby som nezavadzal autám. Kontrolujem si údaje na cyklopočítači, keď sa v protismere objaví auto.

Jeho šofér ma vidí, no nič to s ním nerobí. Ďalej predchádza autobus.

Musím vyskočiť z cesty. Keby som sa pozrel o dve sekundy neskôr, zrazili by sme sa. Môžete si domyslieť, ako by dopadol môj sedemkilový bicykel v súboji s tonovým autom. Ešteže na kraji cesty nebol obrubník, vyhol som sa tým pádu.

Vtedy som si povedal: Toto sa musí zmeniť! Víkend predtým sme boli s mojou tréningovou partiou ohrozovaní počas tréningu. Autá vytrubovali, vodiči boli agresívni. A nie je to len o týchto dvoch prípadoch, zažívam to už roky takmer dennodenne. Ročne na bicykli prejdem minimálne 20-tisíc kilometrov, negatívnych zážitkov mám požehnane.

Nerozumiem tomu. Máme Petra Sagana, najlepšieho cyklistu na svete tretíkrát za sebou. Bijeme sa do pŕs, akí sme naňho hrdí. No naše správanie k obyčajným cyklistom je strašné.

Zhodou okolností som krátko po tom, ako ma skoro zrazilo auto, išiel na tlačovú konferenciu. Týkala sa finále majstrovstiev sveta v triatlone, no ja som hovoril o inom: o agresivite a arogancii vodičov, ktorí ohrozujú cyklistov. Médiá som požiadal, aby sa moje slová dostali ďalej ako za steny konferenčnej miestnosti. Dúfal som, že tým zabránime minimálne jednému incidentu na ceste.

Bol som prekvapený, že asi osemdesiat percent reakcií pod článkami bolo veľmi pozitívnych. Stále tam však boli ľudia, ktorí vôbec nepochopili, o čo mi ide.

Ako si vôbec niekto môže myslieť, že cyklista nepatrí na cestu? Bicykel na ňu patril skôr ako auto, až neskôr bol vytlačený.

V civilizovanom svete si už uvedomili, aké sú bicykle dôležité. Je to jednoduché. Keď máte o jedného cyklistu viac, máte približne o jedno auto menej. Mali by sme si to uvedomiť aj my v Bratislave, ktorá je jednou z európskych metropol. No aspoň v tomto za Západom teda zaostáva. Stačí sa pozrieť do miest ako Amsterdam, Londýn, New York či Kodaň.

Moje vyjadrenia si všimli aj politici. Ak to má pomôcť veci

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom