Denník N

Predpisujú ich aj na zlomenú ruku. Ako lieky proti bolesti spustili v Amerike najhoršiu drogovú epidémiu

Ilustračné Foto - Flickr/Cindy Shebley
Ilustračné Foto – Flickr/Cindy Shebley

Na predávkovanie drogami zahynulo vlani vyše 64-tisíc Američanov, čo je viac ako všetky americké obete vo vietnamskej a irackej vojne.

Všetko sa to začalo, keď Rachelle Allenová v roku 2005 podstúpila operáciu maternice. Lekári ju pri zákroku zranili. Po operácii mala veľké bolesti.

„Bolo to hrozné,“ povedala vlani 40-ročná žena pre denník Kansas City Star.

Na bolesť jej doktori predpísali liek Vicodin. Ide o opioid, liek podobný heroínu.

Po dvoch mesiacoch od operácie si všimla, že sa stala úzkostlivou, mala problémy so spánkom, často vracala a mala neprestajnú potrebu hýbať nohami. Uvedomila si, že je to preto, že už neberie liek.

„Môj chirurg ma nevaroval, sama som to zistila. Uvedomila som si, že mám problém,“ povedala v tom čase matka troch detí.

Aj napriek tomu si nemohla pomôcť. Po šiestich mesiacoch zmizla bolesť, ale nie závislosť od tabletiek. „Musela som ich mať, bez nich som nevedela fungovať,“ povedala Allenová.

V priebehu nasledujúcich desiatich rokov sa jej rozpadlo manželstvo, kariéra, odcudzila sa deťom, žila vo väzení aj na ulici. Všetko pre závislosť od liekov. O abstinenciu sa pokúšala niekoľkokrát, no neúspešne.

Pre predpisy obiehala doktorov v širokom okolí. Napríklad na pohotovosti stačilo povedať, že ju bolia zuby. „Po tom, čo ma prehliadol lekár, som do 20 minút mala recept v rukách,“ dodala.

Viac ako dopravné nehody

Až po desiatich rokoch sa Allenovej podarilo zo začarovaného kruhu dostať von. Aj keď s tým, že si do konca života musí dávať pozor.

Príbehov podobných, aký zažila Rachelle Allenová, sú v súčasnej Amerike desaťtisíce. Nie všetky sa však končia „šťastne“.

Práve opioidné lieky proti bolesti sú hlavnou príčinou drogovej epidémie, ktorá posledné roky zúri v amerických mestách. Vlani zahynulo na predávkovanie drogami v Spojených štátoch rekordných 64-tisíc ľudí. To je obrovské číslo, je to viac mŕtvych ako počet amerických vojakov, ktorí zahynuli vo vojnách vo Vietname a v Iraku dohromady.

Nikdy to nebolo viacej. V porovnaní so stavom spred 17 rokov je to štyrikrát viac, a aj oproti roku 2015 ide o nárast o 20 percent. Úmrtie na predávkovanie drogami sa stalo hlavnou príčinou smrti Američanov do 50 rokov. Na drogy tiež zahynie skoro dvakrát toľko ľudí ako v dopravných nehodách.

Na predávkovanie opioidmi zahynuli aj také osobnosti ako  spevák Prince či herec Heath Ledger.

„Je to takmer také, ako keď boli Vizigóti pred bránami a brány sa začali rúcať. Ja nie som alarmista, ale toto nie je prehnané. Úplne nás to prevalcovalo,“ povedal pre New York Times Thomas Andrew, odchádzajúci hlavný súdny lekár v štáte New Hampshire, ktorý je epidémiou druhý najviac zasiahnutý štát. Napríklad v takom Ohiu je toľko obetí, že telá držia aj na parkovisku v chladiarenských autách.

Americký prezident Donald Trump minulý týždeň povedal, že tento týždeň pre drogovú epidémiu vyhlási celoštátny výnimočný stav. Čo presne to znamená, nie je úplne jasné, no minimálne to znova upriami pozornosť na tento problém. Zdravotníci hovoria o najväčšom probléme od epidémie HIV v 80. rokoch.

Ako sa Američania dostali do tejto situácie?

Kampaň farmaceutických firiem

Každý z nás má v tele opioidné receptory, ktoré slúžia ako tlmiče bolesti. „Vďaka nim sa telo bráni pred veľmi silnou bolesťou,“ hovorí pre Denník N Michal Turček, psychiater z Psychiatrickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava.

Na tieto receptory pôsobia niektoré látky, ktoré môžu bolesť utlmiť. Na tomto princípe vznikli aj opioidné lieky. Okrem potlačenia bolesti zároveň prinášajú istý druh eufórie.

Gretchen stratila svojho 26-ročného syna, ktorý ako mnohí iní zomrel na predávkovanie drogami. Foto – flickr/Geoff Livingston

Začiatkom 90. rokov ich americkí doktori začali predpisovať vo veľkom. Dôvodov je viacero. Jedným z nich bola kampaň farmaceutických spoločností. Tie zo začiatku tvrdili lekárom, že lieky nespôsobujú závislosť. Tisícky lekárov pozývali na semináre do slnečných štátov ako Florida, kde ich presviedčali, že tieto lieky môžu pacientom pokojne predpisovať.

Často sa pritom odvolávali na jeden odsek a päť viet dlhý článok, ktorý vyšiel v roku 1980 v jednom prestížnom magazíne a tvrdil, že závislosť je vzácna. Nešlo však o žiadnu štúdiu, ktorá by spĺňala vedecké parametre. Celkovo však tento článok citovali (najmä popierači) vyše 600-krát.

Michal Turček si myslí, že museli vedieť, že spôsobujú závislosť. „O morfiu sa to vie už sto rokov,“ hovorí.

Podľa slovenského psychiatra však bol aj iný dôvod. „Americký lekár dáva desatinu príjmu na poistky v prípadoch súdnych sporov. Pacienti sa často súdia, aj z toho dôvodu, že im doktori neodstránia bolesť. Preto začali lekári častejšie predpisovať tieto opioidy,“ hovorí.

Navyše podľa Kansas City Star doktorov tlačil k predpisovaniu opioidov aj systém ich ohodnotenia, keď bonusy dostávajú za pozitívne hodnotenia od pacientov. Ak im odmietnu predpísať liek, hodnotenie (aj plat) klesá.

Počet závislých od opioidov stúpa aj v Európskej únii, no ani zďaleka ešte nedosahuje rozmery ako za morom. Najviac ich je v Británii či vo Francúzsku.

Podľa správy o drogách na Slovensku bolo v roku 2015 šesťsto ľudí, ktorí sa substitučne liečili na závislosť od opioidov.

OxyContin

V roku 1995 prišla firma Purdue Pharma s opioidným liekom, ktorí sa volá OxyContin. Veľmi rýchlo sa stal lídrom na trhu týchto liekov.

Táto firma ešte v roku 2001 pred kongresom tvrdila, že „závislosť je vzácna, ak sa liek dáva pacientovi s bolesťou správne“.

Opak je pravdou. Posledné štúdie jednoznačne tvrdia, že od opioidov sa veľmi ľahko môžete stať závislí. To napokon v roku 2007 priznala aj Purdue Pharma, keď v súdnom spore uznala vinu na zavádzaní a sľúbila platiť 600-miliónové odškodné.

„Existujú štúdie, podľa ktorých prichádza k fyzickej závislosti od heroínu už po desiatich vpichoch,“ hovorí Michal Turček. V prípade opioidných liekov, ktoré sa podávajú ústne, to trvá trochu dlhšie, no nie oveľa. Podľa Turčeka vzniká tolerancia (potreba väčšej dávky) už po mesiaci užívania.

„Tieto lieky majú význam pri akútnych bolestiach alebo v prípade paliatívnej liečby napríklad pacienta s rakovinou. V zásade by som ich však odporúčal podávať len v nevyhnutných prípadoch a čo najkratší možný čas,“ hovorí.

Každý tretí dospelý

Podľa oficiálnych informácií sa však opioidy v Amerike užívajú úplne inak. Ročne lekári predpíšu 215 miliónov receptov pre 62 miliónov ľudí. Od vrcholu v roku 2012 to klesá, no stále je to asi trikrát viac ako v roku 1991. Aspoň raz ročne užije opioidný liek každý štvrtý dospelý Američan.

„Opioidy zvyknú dávať v USA na pohotovosti aj na zlomenú ruku,“ hovorí psychiater Turček.

V priemere berie jeden človek opioidné lieky 18 dní, no až štvrtina ich berie viac ako mesiac. Aj preto viac ako 2 milióny ľudí je od liekov závislých.

Podľa mnohých však v Amerike zlyhal aj štát, ktorý cez agentúry nereguloval dostatočne používanie opioidov. Ako to môže fungovať, ukázala v reportáži televízia CBSWashington Post.

Pre tieto médiá sa pred viac ako týždňom rozhodol prehovoriť Joseph Rannazzis, bývalý právnik z amerického úradu na boj proti drogám. Hovoril, ako sa snažil bojovať proti dodávateľom, ktorí tieto lieky tlačili do lekární po celej krajine. Vrátane lekárov a lekární, o ktorých sa vedelo, že ich predávajú nelegálne.

Jeho snahám však zabránil zákon, ktorý vylobovali farmaceutické firmy v kongrese. Stalo sa to ešte za Baracka Obamu, ktorý zákon podpísal.

„Farmaceutický priemysel, výrobcovia, predajcovia, distribútori a reťazce lekární mali na kongres vplyv, aký sme nikdy predtým nevideli,“ povedal Rannazzisi pre Washington Post.

Hlavným hlasom zákona bol kongresman Tom Marino, ktorý sa teraz mal stať drogovým cárom vlády Donalda Trumpa na boj proti tejto epidémii. Prezident napokon jeho nomináciu stiahol.

Malé mestá aj matky

Súčasná drogová vlna je v mnohom iná ako tie, ktoré boli v Amerike v 70. či 80. rokoch. Vtedy boli závislí najmä mladí ľudia vo veľkých mestách a viedlo to často k násiliu. Teraz to prebieha bez väčšej vlny násilia.

Medzi najviac zasiahnuté patria štáty stredozápadu ako Ohio, Pensylvánia, Západná Virgínia či Kentucky, ale aj štáty na západe ako Nevada a Colorado či bohaté štáty na severovýchode ako New Hampshire. Tabletkám a drogám prepadajú častejšie ľudia v malých mestách.

Štáty USA podľa počtu obetí na predávkovanie drog v roku 2015. Zdroj – CDC

A závislým sa môže stať v podstate každý. Americké noviny sú plné prípadov, keď sa rodičia predávkovali v aute pred svojimi deťmi. V Amerike už vzniká generácia detí, ktoré vychovávajú starí rodičia, pretože ich rodičia majú problém s drogami alebo zomreli.

Rovnako sa to však môže stať aj starším ľuďom, ktorým na rôzne bolesti miesto ibuprofénu predpísali opioidy. Najviac ľudí, ktorí v roku 2015 zahynuli na drogy, je v skupine 45 – 54 rokov (aj keď len o trochu menej ich je v skupinách 25 – 34 a 35 až 44).

Fentanyl

Podľa etnicity sú nadpriemerne zastúpení bieli Američania. Mnohí závislí od liekov prejdú k heroínu, často preto, že je lacnejší. Až 75 percent závislých od heroínu začínalo na liekoch.

Takisto niektorí prešli na liek fentanyl, ktorý je 50- až 100-krát silnejší ako morfium. Ľahšie sa tak môže stať, že si človek dá nebezpečnú dávku a zomrie na zástavu dýchania, čo je hlavný dôvod predávkovania. Práve fentanyl spôsobil posledný rok taký výrazný nárast obetí.

Spojené štáty tak majú problém, ktorý vôbec nebude ľahké vyriešiť. Odborníci hovoria, že potrebné sú najmä financie – na liečbu závislých aj na prevenciu.

Odhaduje sa, že budú potrebné desiatky miliárd dolárov. Doteraz kongres schválil ešte za Obamu na dva roky iba miliardu dolárov.

Svet

Teraz najčítanejšie