Denník N

Favorit župných volieb Ftáčnik: Ľudia blízki Smeru u mňa chceli vybavovať stavbu pre Bašternáka

Milan Ftáčnik. Foto N – Vladimír Šimíček
Milan Ftáčnik. Foto N – Vladimír Šimíček

Milan Ftáčnik hovorí, že pre tieto voľby nežiadal podporu od Smeru a ani ju neočakáva. Niektorým ľuďom v Smere sa podľa neho nepáčilo, že bol na protikorupčnom pochode.

Milan Ftáčnik, podľa viacerých prieskumov favorit vo voľbách bratislavského župana, v rozhovore hovorí aj:

  • o svojom vzťahu so Smerom a o požiadavkách strany, keď bol primátorom;
  • o návrhoch J&T a HB Reavis pri projektoch na oboch brehoch Dunaja;
  • že za meškanie obnovy Štúrovej ulice môže aj župan Pavol Frešo;
  • predpovedá, že po dokončení Národného futbalového štadióna bude chcieť Ivan Kmotrík stavať na Interi.

 

Čím sa živíte, odkedy nie ste primátorom?

Vždy, keď som skončil v politike, som sa vrátil učiť do školy. Prednášam základy počítačovej grafiky a spracovania obrazu. Snažím sa študentov naučiť, ako počítač rozumie obrazu z kamery. Je to príprava na prax, ako je napríklad vývoj autonómnych áut.

Podporí vás v týchto voľbách Smer?

Nemyslím si. Na rozdiel od predošlých dvoch volieb primátora som sa neuchádzal o ničiu podporu. Predtým som oslovil všetky relevantné, aj pravicové strany. V roku 2010 som sa dohodol so Smerom na finančnej podpore a dohodli sme sa, že na úrad nastúpi aj nominant Smeru, pán Viktor Stromček. Bol to výsledok politickej dohody, že za podporu budú mať možnosť ovplyvniť toto personálne obsadenie. V roku 2014 bola podpora Smeru už formálna, bez peňazí a personálnych dohôd. Oslabla (v roku 2014 Ftáčnika porazil Ivo Nesrovnal, pozn. red.). Tieto voľby som si povedal, že mám už dosť rokov, aby som to skúsil sám.

Koho teda Smer podporí?

Nemám o tom žiadne informácie.

Nepočuli ste, že by mal podporiť pána Krajcera alebo pána Freša?

Také špekulácie som čítal v novinách a pokojne sa to môže stať.

Vy ste sa s tým nestretli?

Rozprával som sa aj s členmi Smeru a tí naozaj hovorili, že sa na stretnutiach Smeru diskutovalo aj o týchto menách. Ja som pri tom nebol.

Hovorili, že by chceli podporiť vás, len je v tom nejaký problém?

Nie je v tom žiadny problém. Majú pocit, že Smer si zatiaľ nevybral svojho kandidáta, a nemajú jasnú líniu, ale je to ich rozhodnutie.

Hovorili ste o týchto voľbách s Robertom Ficom?

Nie.

Ľudia v Smere aj mimo neho hovoria, že ste sa rozhádali s krajským predsedom Smeru v Bratislave Martinom Glváčom. Čo sa medzi vami stalo?

Vôbec nič. Nemám pocit, že by sme sa rozhádali, stretli sme sa na oslave Martina Borguľu. Pozdravili sme sa a to bolo všetko.

Vôbec ste neriešili župné voľby?

Nie. Na ničom sme sa nepohádali, nemám pocit, že je medzi nami niečo otvorené. Nedávno som sa zúčastnil na protikorupčnom pochode, čo pre niektorých môže byť signál. Držím si svoju pozíciu a to o mne smeráci vedia. Neposlúcham príkazy.

Nahnevala ľudí v Smere vaša účasť na pochode?

Je to možné, niektorí reagovali, že to nebol dobrý krok. Ak si však mám vybrať medzi korupciou a nekorupciou, vyberám si nekorupciu.

To nie sú pochody len proti korupcii všeobecne, ale ukazujú na korupciu vlád Roberta Fica.

Rozumiem, že pochod bol o kauze Bašternák, počul som hlavné slogany, ale zmysel mojej účasti bol v tom, že nemožno tolerovať korupciu na úrovni vlády, ale ani na kraji a meste.

Ako primátor ste mali dohodu so Smerom, že vám za riaditeľa magistrátu dosadili svojho nominanta Viktora Stromčeka. Zvonku to vyzerá, že k vám Stromčeka poslali, aby kontroloval, čo sa deje, a vybavil, čo treba vybaviť.

Pán Stromček potom odišiel, lebo sa stal štátnym tajomníkom. Mali pocit, že keď ma podporili, tak mali právo podieľať sa na výkone. Predtým tam boli nominanti KDH, SDKÚ a nikomu to neprekážalo, a tí tam bačovali stokrát horšie, ako sme tam pôsobili my. Aj Viktor Stromček dával po nich mesto do poriadku.

Čo iné ešte od vás Smer chcel okrem pána Stromčeka?

Nič viac, žiadna iná dohoda nebola.

Nominovali napríklad aj šéfa dopravného podniku Ľubomíra Belfiho.

To vyplývalo z výsledku volieb, keď sme s poslancami riešili obsadenie podnikov. Vždy sa to na magistráte riešilo politicky. Povedal som im, nech koalícia SDKÚ, ktorú viedol Ivo Nesrovnal po zisku dvoch tretín mandátov, nominuje v tomto pomere svojich nominantov, konkrétne do BVS a OLO. Vo zvyšnej tretine bol najsilnejší Smer a poslanci rešpektovali ich nominanta do dopravného podniku.

Bola nejaká vec, ktorú od vás Smer žiadal, a vy ste ich odmietli?

Nie.

Nijako na vás netlačili?

Nie. Máte nejaký konkrétny príklad?

Skúšal pán Stromček robiť nejaké kšefty? Nemali ste nejaké podozrenie?

Musíte povedať, v čom. Obviňovali ma, že som sa stal primátorom za Smer a rozpredám celé mesto ako Ďurkovský. O každom štvorcovom metri, majetku a peniazoch však musí rozhodnúť zastupiteľstvo. Primátor ani pán Stromček nemôžu sami rozhodnúť o ničom. Ten model bol práve dobrý. Ako ľavicový primátor s pravicovým zastupiteľstvom som bol pod absolútnou kontrolou. Čokoľvek by sme spravili, tak by sa to skôr či neskôr dostalo na povrch.

Dá sa na to pozrieť aj opačne. Pán Stromček je aj dnes štátnym tajomníkom ministerstva dopravy. Tento typ kontaktov sa môže županovi celkom hodiť, keď potrebuje riešiť veľké dopravné projekty.

Mám kontakty priamo na pána ministra Árpáda Érseka, s ktorým máme veľmi korektné vzťahy ešte z čias, keď bol poslancom za vlády Ivety Radičovej. Obrátil by som sa priamo na ministra, ktorý môže povedať, že tento železničný alebo diaľničný projekt urobíme a dáme na to peniaze.

Váš bývalý šéf kancelárie a dnešný riaditeľ kancelárie NKÚ Ľubomír Andrassy po posledných primátorských voľbách hovoril, že spolu s vami nosí v hlave politický projekt. Hovoril, že by s vami chcel zostať v politike a možno pritiahnuť Ivetu Radičovú. Čo sa s tým projektom stalo?

Veľa sme o tom nehovorili.

Vaša kandidatúra nie je vyústením toho projektu?

Nie.

Váš protikandidát a starosta Nového Mesta Rudolf Kusý hovorí, že dokázal prehovoriť developerov, napríklad Bašternáka, Pentu či Širokého, aj keď boli v práve. Prezentuje to tak, že zastavil aj tých, čo mali povolenie.

Bašternák na Vajnorskej nezískal záväzné stanovisko mesta na to, čo pôvodne chcel. Tak isto som s ním bojoval.

Ako ste s ním bojovali?

Dostali sme na stôl investíciu na Vajnorskej ulici, ktorá bola vysoká, mohutná a vôbec sa do toho priestoru nehodila. Povedali sme, že v žiadnom prípade to takto nemôže byť. A tam boli nejaké snahy – ale veď to je pán Bašternák.

Aké snahy to boli?

Prišli za mnou ľudia, ktorí hovorili – ale to by ste mali povoliť, lebo to je Bašternák.

Akí ľudia?

Povedal som, že nerozumiem tomu, kto je pán Bašternák, lebo som ho vtedy nepoznal, povedal som, že tá investícia tam taká nebude. Záväzné stanovisko mesta bolo vydané tak, že tá investícia má byť menšia, ustúpená, zodpovedajúca charakteru výstavby na Vajnorskej.

Kto to za vami prišiel?

Neriešte to.

Pýtam sa na to, keď ste to otvorili.

Áno.

Bol to pán Stromček?

Nebol to pán Stromček.

Bol to niekto zo Smeru?

Bolo to blízko Smeru.

Podnikatelia blízki Smeru?

Bolo to blízko Smeru.

Ľudia blízki pánom Kaliňákovi a Počiatkovi?

Nie, nie, nie.

Naozaj neviem, čo si pod tým predstaviť. Čo to môže byť za ľudí?

Boli to ľudia, ktorí sa poznali s pánom Bašternákom, lebo boli blízko Smeru.

A poznali sa aj s vami.

Áno, prijímal som všetkých, čo sa so mnou chceli stretnúť. Nerobím rozdiely. Proste prišli riešiť tú investíciu a ja som im vysvetlil, že z pohľadu územného plánu a rozvoja toho územia sa tam tá investícia nehodí a je nutné ju zmenšiť.

Čo presne chceli vybaviť?

Aby som vydal záväzné stanovisko mesta na tú pôvodnú stavbu. Mesto dáva iba stanovisko k súladu s územným plánom. Oveľa silnejšie úradné rozhodnutie dáva stavebný úrad mestskej časti, to je dnes pán starosta Kusý. Konečné slovo má starosta, pán starosta Kusý môže povedať, že s tou stavbou bojoval, ale bojovali sme aj my.

Najprv ste nám hovorili, že Smer od vás nič nežiadal. Tu to vyzerá, že ľudia blízki Smeru niečo predsa žiadali.

V konkrétnej veci, a ja som konkrétne zareagoval, že územný plán je pre mňa dôležitý. A charakter tej ulice je ešte dôležitejší.

Aby sme si rozumeli, nespochybňujeme vašu integritu a ani to, ako ste sa vy zachovali. Zaujíma nás to, že títo ľudia chceli niečo ovplyvniť.

Áno, je to tak.

Bolo takých prípadov viac?

Developeri majú vždy predstavu, že chcú zastavať čo najviac. My sme sa snažili ten proces urobiť čo najtransparentnejší. Dohodli sme sa, že všetky veľké projekty budú posudzované na komisii pani hlavnej architektky, a všetky záväzné stanoviská sme zverejňovali. To nikdy predtým nebolo. Všetky tie záväzné stanoviská som podpisoval osobne, aby sa niečo neudialo poza môj chrbát.

Chodili za vami ľudia blízki Smeru aj v iných projektoch?

Nemyslím si, nepamätám sa na to. Toto je taký projekt, ktorý mi zostal v hlave.

Milan Ftáčnik. Foto N – Vladimír Šimíček

Milan Ftáčnik (60)

Vyštudovaný matematik sa v decembri 1989 stal členom Výkonného výboru ÚV KSS, ktorú potom menil na SDĽ, kde bol podpredsedom. V prvej vláde Mikuláša Dzurindu (1998 až 2002) bol ministrom školstva. Potom odišiel z SDĽ a s Petrom Weissom a Brigitou Schmögnerovou založili SDA, ktorá však neuspela a zlúčila sa so Smerom. V roku 2006 ho zvolili za starostu bratislavskej Petržalky. V rokoch 2010 až 2014 bol primátorom Bratislavy, na oba posty kandidoval ako nezávislý s podporou Smeru. Na bratislavského župana kandiduje ako nezávislý.

Čo hovoríte na návrhy developerov J&T a HB Reavis na lanovku cez Dunaj a pokračovanie električky?

V meste by sme mali podporiť všetky projekty rozšírenia tratí. Keď povie súkromník, že chce urobiť električkovú trať, poďme hľadať verejno-súkromné partnerstvo. Mesto musí mať názor, či to ohrozí kultúrne podujatia, ak električka pôjde pred SND. Zatiaľ som žiaden nepočul. Je dobré zokruhovať električky, aby keby sa niečo stalo, existovala náhrada.

Ak by developeri nedostali štatút významnej investície, Bratislava by na poplatku za rozvoj dostala 60 miliónov eur. Mohlo by mesto z nich postaviť električku aj bez súkromníka?

Áno. Alternatíva by bola, že štatút nedostanú a mesto za to urobí električku. Ak sa tak mesto rozhodne, je to jeho právo, len k tomu musí priložiť svoje peniaze. Je vec kalkulácie, čo je lepšie, ale je rozumné tú trať urobiť.

Nevidíte riziko v tom, dať developerom túto výhodu, keď nikto poriadne nevie, aké projekty chcú stavať, a boli by menej pod kontrolou?

Problém je, že stavebným úradom by bol v takom prípade okresný úrad, čiže štát. Investícia by aj tak musela rešpektovať územný plán mesta, ale mestské časti ako stavebné úrady stratia istú kontrolu. Samospráva má väčšiu kontrolu, keď je stavebný úrad orgán, ktorý povolenia bežne vydáva a územie dobre pozná.

Čo hovoríte na nápad s lanovkou?

Musím sa pri tom usmiať. Nové centrum Mlynských nív bude mať vysoké nároky na dopravu a chápem lanovku ako snahu developera vyriešiť, kam dať autá. Je však pravda, že je to nemotorová doprava, ktorá nezaťažuje životné prostredie ani centrum mesta, OK, nech sa páči. Z pohľadu mesta alebo kraja by som sa na tom finančne nepodieľal.

V kampani hovoríte, že nedávate prísľuby, ktoré znejú lákavo, ale nedajú sa splniť. Sľubovali ste už transparentné výberové konania, električky do Devínskej, parkovaciu politiku, ale nič z toho sa nepodarilo. Ako teraz viete garantovať, že sľuby dodržíte?

Ten výrok o prísľuboch sa týka dopravy zadarmo. Znie lákavo, ale nedá sa urobiť. Ja sľubujem to, čo reálne viem splniť. Električku do Devínskej sme zvažovali s Pentou preto, že chce posilniť verejnú dopravu do svojho obchodného centra, mesto vtedy na to nemalo peniaze, postavil by to súkromník a mesto by to dlhodobo splácalo. Dnešná predstava električky, ktorú mesto postaví do Vrakune alebo Vajnôr, sa mi zdá reálnejšia. Neverím, že sa to dá za päť rokov postaviť, ale 100 miliónov nie je pre mesto neprekonateľný problém, už je z čoho splácať úver. Nesľubujem ju, je to právomoc mesta, ale určite ju podporím ako dráhový úrad na župe. Ak sľubujem veci, chcem ich zrealizovať v piatich rokoch. Takýchto sľubov mám v programe 92.

Nie je problém, že je tých sľubov veľa?

Ale viete, koľko je tu problémov? Keď chodím po kraji, ešte by som mohol napísať ďalšie.

Milan Ftáčnik. Foto N – Vladimír Šimíček

Keď ste boli ľavicovým primátorom s pravicovým zastupiteľstvom, nedokázali ste všetko presadiť. Prečo teraz nejdete do volieb s tímom ľudí, ktorí by kandidovali na poslancov, a mohli by ste tak mať oporu aj v zastupiteľstve?

Vždy som sa dokázal dohodnúť so zastupiteľstvom, aj s pánom Nesrovnalom. Trvalo to niekedy dlhšie, ale odsúhlasili rekonštrukciu Starého mosta aj nákup autobusov. Okrem parkovacej politiky, ktorá sa teraz Nesrovnalovi vracia ako bumerang, si na nič bez dohody nespomínam.

Zvolili ste netradičný model financovania, do kampane ste dali vlastných vyše 20-tisíc eur a vyše 20-tisíc vám prispel Radovan Grohoľ, šéf veľkej reklamnej agentúry Mayer/McCann-Ericson, ktorá vám aj robí kampaň. Daniel Krajcer to označil za práčku.

Objednal som si reklamnú agentúru, aby mi robila celú kampaň. Je to jednoduchšie a praktickejšie. S pánom riaditeľom agentúry sme sa predtým poznali, preto som si ho aj vybral. Rozhodol sa, že verí tomu, čo idem urobiť, chce, aby som bol županom, a podporí ma. V čom je tá práčka? Stále nerozumiem tomu, čo ten Krajcer tára. V čom je to netransparentné, keď ma riaditeľ agentúry z vlastných zdanených peňazí podporí? V čom je to rozdielne od iných darov?

Určite je lepšie, ak kandidáti priznajú svojich darcov, boli obdobia, keď to bolo celé zahmlené.

Ešte stále ho máme. Polovicu kampane kandidát Kusý nepriznal. Nevieme, kto ho financoval od februára do júna. Táto časť jeho kampane nie je transparentná.

Viete zaručiť, že táto reklamná agentúra nedostane zákazku na župe?

Absolútne to vylučujem. Naposledy robili kampaň pre KDH do európskych volieb a predtým prezidenta Gašparoviča.

V kampani vás podporil aj váš veľký kritik, mestský poslanec Ján Hrčka, a nahral video, v ktorom okrem podpory povedal, že snáď budete lepším županom ako primátorom. Má nám stačiť, že snáď budete lepším županom ako primátorom?

Ján Hrčka patril medzi mojich najväčších kritikov. Každý človek robí chyby, aj ja ako primátor. Kritizoval ma a to bolo presne to, čo som hovoril, že vás kontroluje zastupiteľstvo. Hrčka podporoval kandidatúru Nesrovnala na primátora a zistil, že to bol tragický omyl. Nemáme také vzťahy, aby som ho na sto percent presvedčil, že tam neprivediem žiadnych smerákov. Má obavy, koho si privediem. Snažil som sa mu vysvetliť, že nie sú zo žiadnych strán, ale pracovali pre mesto.

Ako ste prišli k podpore pána Bajana?

Vlada Bajana poznám 20 rokov, pôsobil so mnou v parlamente. Nemám s ním žiadne problémy, dokázal sa opakovane presadiť v Petržalke, ktorá je pre mňa domovský obvod. Bol aj župan a diskutovali sme, čo zlepšiť.

Kandidáti za vami sú pomerne rozdelení a nezdá sa, že by sa proti vám išli spájať. Jednokolová voľba vám napokon môže pomôcť.

Vyzerá to tak. Ale ja som sa o ňu neuchádzal a určite sa tak nerozhodlo kvôli mne.

Ešte ako primátor ste vítali, že Národný futbalový štadión má súkromného investora Ivana Kmotríka. Napokon to dopadlo tak, že dá štát na túto stavbu 49 miliónov eur. Ten štadión už stavajú a jeho významnú časť bude tvoriť hotel a byty. Čo hovoríte na to, ako to dopadlo?

Bratislava potrebuje Národný futbalový štadión. Snažil som sa z pozície primátora urobiť všetko pre vyriešenie problémov s pozemkami. Poslancom prekážali nájomné zmluvy výhodné pre investora uzavreté v predchádzajúcom období. Snažili sme sa zohľadniť, že štadión má komerčnú časť. Mne prekážala najmä tá bytová časť a opakovane som tlmočil investorovi, že bytová časť by nemala byť taká silná a primárne by malo ísť o štadión. Nebol som tým, kto to mal rozhodnúť. Je dobré, že sa napokon štadión stavia, najmä keď to už malo toľko peripetií a už to aj vyzeralo, že nič nebude.

Ako sa pozeráte na to, že štát ide do značnej miery financovať obchodné záujmy pána Kmotríka?

Všetko sa to rozbehlo ešte za pána primátora Ďurkovského, ktorý zamenil pozemky na Interi s touto lokalitou, a diali sa tam veci, ktoré ešte len budú mať dôsledky pre túto oblasť mesta. Keď sa postaví štadión na Tehelnom poli, je veľmi pravdepodobné, že zanikne štadión Interu a celá tá lokalita sa zmení. To je výsledok rozhodnutí z obdobia 2006 až 2010.

Na Interi môžeme potom čakať výstavbu?

Je tam v územnom pláne zatiaľ šport, ale môžete čakať zmenu územného plánu. Určite bude diskusia o tom, čo tam môže byť.

Keď sa ľudia teraz logicky vracajú k vášmu pôsobeniu ako primátora, mnohí vaši kritici vás označujú za údržbára, ktorý udržal mesto na nejakej úrovni, ale výrazne ste ho neposunuli. Ako sa na takéto reči pozeráte?

Mám to šťastie, že vždy nastúpim v ekonomicky zložitej dobe. Nastúpil som do mesta, ktoré malo 270-miliónový dlh, to je na úrovni ročného rozpočtu. Mojou úlohou bolo šetriť, za to vám ľudia nezatlieskajú. Podarilo sa mi presvedčiť Európsku komisiu, aby peniaze z neúspešného projektu tunela pod Dunajom dali na verejnú dopravu v Bratislave. Komisia si to osvojila aj na obdobie 2014 až 2020 a dnes primátor môže nakupovať električky a riešiť trať na koniec Petržalky. Ja som za môjho obdobia vybavil 300 miliónov eur, ktoré dnes vidíte v nových električkách, trolejbusoch a rekonštruovanom moste. Pred voľbami však nebolo nič hmatateľne hotové, ani tie električky, a ľudia neuverili, že sa niečo zmenilo, lebo sme veľmi šetrili. V komunále musíte urobiť niečo konkrétne, inak nemáte šancu.

Nákup električiek a trolejbusov bol úspech, lebo ste dokázali presmerovať na ne peniaze. Nezačalo sa to však neúspechom projektu Filiálky a Ten-T, vlaku cez mesto, Dunaj a Petržalku?

Projekt prepojenia Paríža, Viedne a Bratislavy roky presadzovala SDKÚ. Na železničný projekt s tunelom pod Dunajom bolo potrebných 2,2 miliardy eur. Premiérka Radičová aj minister financií Mikloš mi povedali, aby som zabudol, že len na tunel dostaneme 900 miliónov z 11 miliárd eurofondov pre celé Slovensko.

Nezastavilo to nakoniec ministerstvo dopravy za Jána Počiatka?

Áno, ale zastavila to Európska komisia, lebo nevyšla analýza prínosov a nákladov.

Primátor Nesrovnal stále hovorí o mestských vlakoch, čo je obdoba toho projektu, ktoré by mohli teoreticky ísť z Filiálky cez Karadžičovu a vlaky by sa mohli napojiť cez Starý most do Petržalky. Chceli by ste to presadzovať spolu s primátorom?

To som navrhoval Dopravoprojektu ako náhradné riešenie hneď po zastavení projektu TEN-T. V novembri mala byť dokončená štúdia železničného uzla Bratislavy ministerstva dopravy, ktorá má povedať, aké trate sa budú budovať. Termín sa posunul na máj, čo je super, lebo ako kandidáta na župana ma to zaujíma a budeme vedieť s mojím tímom lepšie ovplyvniť, aké trate máme šancu vybudovať v horizonte 15 až 20 rokov.

Jeden z vašich veľkých projektov bol Starý most a električka do Petržalky. Projekt ste začali, ale dokončil ho až Nesrovnal. Práce stáli a Štúrova ulica bola tak dlho rozkopaná, že tam začali rásť paradajky. Urobili by ste dnes niečo inak a považujete to za svoje zlyhanie?

Nepovažujem to za svoj úspech. Riešila to však firma. Máte predstavu, že vzťah medzi objednávateľom a firmou je taký, že dnes budete robiť to, zajtra toto? Tak to nefunguje.

Nie, ale keď to nestihnete spraviť načas, tak vám dáme pokutu.

To je pravda, ale stihli to tesne, tesne, ale stihli to.

Pokuty boli odpustené.

Tie odpustil primátor Nesrovnal.

Meškanie sa však začalo za vás.

Áno, ale ako viete ovplyvniť, že sa pri prieskume nájde niečo, čo vyzerá ako bomba? Povedali, že robotníci nechcú nastúpiť do práce, kým nebude jasné, že tam nie je.

Na Štúrovej bomba nebola a aj tak bola rozkopaná strašne dlho a bola úplne odstavená.

Súhlasím. Začali nešťastne, že zavreli Štúrovu. Rovnako sme boli prekvapení.

Prečo ste im na to nič nepovedali?

Na druhej strane, zistili, že pod zemou je kopa nezakreslených vecí, lebo voľakedy sa to nerobilo.

V centre mesta to môžete čakať, nie?

Práve preto to rozkopali čo najskôr, aby zistili, čo je pod zemou. Poviem vám ešte jednu vec, prečo to meškalo, a musím si vyliať srdce. Dostali sme požiadavku od združenia Lepšia doprava, aby sme zmenili projekt. Zastávka električky mala byť pôvodne v polovici Štúrovej a to by ste nemali pocit, že je to dobrý prestupový uzol. Povedali, aby sme posunuli zastávku pred univerzitu a cyklotrasa ju obišla. Štúrova stála pol roka preto, že dráhový úrad, ktorým je župa, rozhodoval o zmene projektu šesť mesiacov. X-krát som volal Pavlovi Frešovi, rozprával som sa s jeho ľuďmi, a výsledok: my nemôžeme. Bol to darček od Freša. Ale bolo to aj preto, lebo som povedal, že načierno sa stavať nebude. Zaplatil som svoju daň, ale tú zmenu som chcel a výsledok stojí za to.

Robert Kaliňák

Župné voľby 2017

Teraz najčítanejšie