Denník N

Kardiológ vysvetľuje, ako spoznať infarkt. Čo radí pri solení, káve, energetických nápojoch a magnéziu?

Kardiológ Martin Miko. Foto – archív M. M.
Kardiológ Martin Miko. Foto – archív M. M.

S čím bojuje v ambulancii najčastejšie? Kardiológ vo Francúzsku Martin Miko.

MARTIN MIKO sa narodil v roku 1973 v Košiciach, vyštudoval Lekársku fakultu UPJŠ v Košiciach. Ako kardiológ pôsobil v nemocniciach v Košiciach-Šaci, Prešove a v Prahe, v roku 2010 odišiel pracovať do Francúzska, kde vo Vesoule prevádzkuje súkromnú kardiologickú ambulanciu.

Čo rozhodlo, že ste ako lekár odišli zo Slovenska?

Rozdiel medzi tým, čo som mohol, a čo sa v skutočnosti dalo urobiť s pacientmi. V západnom svete sú lepšie finančné, sociálne, materiálne aj technické možnosti liečby. Okrem toho, v slovenskom zdravotníctve si len ťažko naplníte ideály, ktoré vo vás ostanú po vysokej škole. Skrátim to – vyrušovala ma najmä provinčnosť slovenského zdravotníctva. Ale boli tam aj niektoré osobné dôvody, napríklad otvoriť iné možnosti vlastnej rodine a deťom.

Kedy medici prichádzajú o ideály? Už na praxi počas školy, alebo až po nástupe do práce?

Už na škole, lebo dobrý obvykle nie je ani systém výučby. A to som mal ešte pomerne slušné množstvo kvalitných pedagógov. Keby som sa nevenoval najmä samoštúdiu, škola by mi, až na diplom, žiaľ, až tak veľa nedala.

Z čoho pramenili najväčšie dezilúzie?

Často sme sa riadili nemedicínskymi vecami, čo by sa nemalo stávať. Na veľa vecí neboli peniaze. Šlo o umenie možného. Napríklad sme museli niekedy používať niektoré lieky, hoci vo svete už boli k dispozícii novšie,  kvalitnejšie a účinnejšie.

Ale boli to najmä zložitejšie postupy a drahšie inštrumentálne alebo zobrazovacie vyšetrenia, ktoré v tej dobe ešte neboli také dostupné. Po nástupe do zamestnania sa stávalo, že starší kolega lekár, ktorý nás mal viesť, už bol taký vyhorený a unavený systémom, že keď ste mu položili otázku, mali ste pocit, že ho otravujete. Pozor, nechcem generalizovať, našli sa aj opačné prípady.

Majú lekári u nás možnosť kariérneho rastu, alebo sú vyššie pozície určené najmä starším z dôvodu veku a rokov praxe namiesto kvality?

Majú, podmienkou však je, že sa musia prispôsobiť systému. Inak nemajú veľkú šancu, že raz budú niečo znamenať. Často to nie je len o ich kvalitách, ale najmä o ich schopnostiach prispôsobovať sa situácii a ostrosti ich lakťov. V slovenských nemocniciach rozhodne neplatí, že vedúce pozície obsadzujú len odborne a ľudsky kvalitní ľudia.

V čom je zdravotníctvo vo Francúzsku iné?

Znie to zvláštne, ale tu ma nik neobmedzuje v možnostiach. Pracoval som v nemocnici, teraz som v ambulantnej sfére, v oboch prípadoch je možné ponúknuť špičkovú medicínu od primárnych kontaktov až po terciárne centrá, kde sa realizujú najnáročnejšie veci.

Lekári tu majú voľnosť, nik ich neobmedzuje v počte pacientov ani v tom, aké lieky môžu podať či aké postupy liečby zvoliť. Podstatou je, aby pacient dostal to najlepšie, čo je k dispozícii. Na Slovensku to v čase okolo začiatkov mojej profesionálnej dráhy nebolo možné, a aj dnes, pokiaľ viem, existuje veľa limitov.

Tvrdíte teda, že veda pozná lepšie možnosti liečby kardiologických diagnóz, ale slovenskí pacienti ich nemajú k dispozícii?

Keď som pracoval na Slovensku, to tak občas bývalo. Výnimkou boli niektoré centrá, napríklad v Bratislave, kde sa špičkovej medicíne môžu priblížiť viac. Na východnom Slovensku to v mojich časoch bolo iluzórne. Nemocnice boli mimoriadne zadlžené a možnosti lekárov tým boli značne obmedzené.

Vidieť rozdiely medzi našimi a francúzskymi obvodnými lekármi?

Ak mi dovolíte generalizovať, tak sa mi zdá, že tí francúzski sú oveľa akčnejší. Kým pacienta pošlú k špecialistovi, snažia sa urobiť preňho oveľa viac.

Práve to Slováci v západnej Európe dosť kritizujú. Obvodní lekári, respektíve lekári prvého kontaktu si tam trúfajú na viac ako naši, čo vraj v praxi znamená, že k špecialistovi sa človek neraz dostane, až keď je naozaj zle. Dovtedy vraj všetko „lepia“ paralenom a podobne. Zámerne zjednodušujem, faktom však je, že čakacie lehoty na špecialistov sú trebárs v Anglicku či vo Francúzsku šialené.

To je pravda. Na Slovensku sa k mnohým špecialistom dostanete aj na druhý deň, vo Francúzsku to obvykle takto nefunguje.

Na druhej strane, obvodný lekár vo Francúzsku dokáže možno pacienta lepšie informovať a je zvyknutý pracovať viac samostatne, viac ho sleduje doma a neváha podať mu dostupnú liečbu skôr ako obvodný lekár u vás. Veľa konzultuje s odborníkmi aj telefonicky.

Pacienti, ktorí môžu na špecialistu so svojím stavom čakať, lebo sú stabilizovaní, počkajú aj pol roka či rok. Tí, čo sú vážne chorí, idú rovno do nemocnice. Existuje tam veľmi efektívny systém urgentu, ktorý je schopný kompetentne rozhodnúť, či môžu ísť domov, alebo ich hospitalizujú. Čakacie lehoty k špecialistom teda sú realitou, ale určite nejdú na úkor zdravia pacientov.

Nechcete, aby vám ušiel nový rozhovor autora? Kliknite na jeho stránku na Facebooku.

Poznáte vo Francúzsku niečo ako limity od poisťovní?

Nie. Limitom je len to, aký ste dobrý a koľko pacientov k vám chodí.

Z dôvodu kvality si však asi rozmyslíte, či ošetríte 20 alebo 40 pacientov denne.

Áno, je to však individuálne. Poznám tu lekárov, ktorí v pohode zvládnu aj 40 pacientov denne. Ja mám limit 19 až 20 ľudí denne, aby som každému venoval dosť času. Pacienti to oceňujú.

Akurát kolegovia, ktorí zvládnu štyridsiatich pacientov denne, zarobia oveľa viac ako vy.

Presne tak. Poisťovňa to neobmedzuje. Nikdy som sa tu nestretol s tým, že by mi poisťovňa niečo škrtala. Mám totálnu voľnosť. Na druhej strane, žijem v časti Francúzska, kde je nedostatok lekárov.

Mnohí totiž uprednostňujú Azúrové pobrežie, Paríž či Normandiu, lebo ide o lukratívnejšie oblasti pre život. Logicky je tam teda aj viac lekárov. Neviem, tam možno poisťovne zasahujú, kým v mojej oblasti sú radi, že pretlak pacientov nejako zvládame.

Platí, že väčšina pacientov, ktorí prídu za kardiológom, si svoje problémy spôsobila sama svojím životným štýlom?

To si netrúfam povedať, lebo podstatná časť kardiovaskulárnych ochorení má aj genetický základ. Isté však je, že fajčenie, obezita, stres a zlý životný štýl sa na ochoreniach významne podieľajú. Francúzi viac dodržiavajú životosprávu, kvalitnejšie sa stravujú a viac sa hýbu.

Ako na sebe spoznám, že mám infarkt?

Prejavov je veľmi veľa. Ak však máte bolesti na hrudníku, ktoré sa vyskytujú v oblasti prsnej kosti, spojené s vegetatívnymi prejavmi ako potenie, búšenie srdca a celková nevoľnosť, okamžite si radšej  treba volať pomoc.

Typickým prejavom je tupá bolesť za hrudnou kosťou, ktorá trvá viac ako 20 minút, pričom občas vyžaruje do ramien, prípadne sánky, alebo medzi lopatky.

Až pätina infarktov prebieha bez príznakov, respektíve sa prejavujú atypicky – dýchavičnosťou, nevoľnosťou, potením či búšením srdca. Často sa to deje u diabetikov, žien či seniorov.

Ak teda máte viac ako 40 či 50 rokov a k tomu rizikové faktory ako fajčenie, obezita, stres, nedostatok pohybu či zlá strava, treba byť opatrný pri každej bolesti na hrudníku, nenegovať to a radšej sa poradiť s lekárom.

Niekedy môžu samotnému infarktu predchádzať aj také bolesti na hrudníku, ktoré sa objavia len pri väčšej fyzickej záťaži alebo emocionálnom strese. Ale platí, že infarkt môže odštartovať aj v posteli, keď oddychujete, dokonca aj počas spánku.

Poznám prípad tridsiatnika, ktorý sa ráno v pohode posadil na posteli a v priebehu sekúnd padol naspäť. Vraj mu roztrhlo srdce a nebola šanca na záchranu.

Zrejme šlo o rozsiahly infarkt. Čím ste mladší, tým horší býva priebeh infarktu, lebo mladý organizmus ešte nemá poriadne vybudovaný takzvaný kolaterálny obeh.

Čo je to?

Od narodenia až do staroby vám v tele kôrnatejú cievy a tepny. Je to veľmi pomalý proces. V mieste za zúžením cievy je prietok krvi menší. Vtedy sa otvárajú kolaterály, teda drobné cievky, ktoré sa vzájomne spájajú, aby to miesto obišli.

Ak potom dostane infarkt sedemdesiatnik, jeho cievny systém je už taký adaptovaný, že priebeh infarktu môže byť slabší ako u mladého človeka, kde kolaterálny obeh ešte nie je vyvinutý.

Lebo čo je vlastne infarkt? Úplné uzavretie prietoku krvi, čím dochádza v relatívne krátkom čase k veľkej nekróze srdca. Často dôjde k nestabilite srdcového rytmu, ktoré vás zabije ako náhla smrť, alebo infarkt dosiahne také rozmery, že tlakom krvi sa nekrotické srdce roztrhne.

Pomôže mi, ak mám poruke nitroglycerín?

Ide o látku, ktorá obnovuje prietok krvi rozšírením veľkých tepien a hlavne žíl. Predovšetkým však slúži na úľavu od bolesti spôsobenej srdcovou ischémiou, teda nedokrvenosťou srdcového svalu. Ak máte bolesť na hrudníku, a súčasne nemáte vyslovene nízky tlak, rozhodne ho treba skúsiť.

Všeobecne však nejde o liek, ktorý predlžuje život, slúži skôr na symptomatickú liečbu. Vplyv na mortalitu sa nikdy nedokázal. V akútnom štádiu odľahčí srdce od vysokého tlaku a bolesti, lebo výrazné bolesti pôsobia nepriaznivo a priamo zhoršujú samotný priebeh ochorenia.

Kdesi som čítal, že pri infarkte môže pomôcť, ak začnem zámerne prudko kašľať. Je to hlúpa rada, alebo má reálny základ?

Nie je to celkom mýtus, nie je to však ani nejako účinné. Presné údaje nemáme, ale asi tretinu akútnych infarktov sprevádza aj problém srdcového rytmu. V niektorých prípadoch je potom možné niektorým z nich prechodne pomôcť aj kašľaním, niekedy je problémom aj reflexný nízky tlak.

Tento postup však rozbehnutý infarkt nijako neovplyvní, naopak, nadbytočné kašľanie bráni normálnemu dýchaniu a zbytočne vyčerpáva.

Všetci vieme, že fajčenie škodí pľúcam. Aký konkrétny mechanizmus pri ňom však škodí cievam?

Karcinogénne látky v cigaretách škodia všetkým možným orgánom v tele. Splodiny horenia tabaku obsahujú veľmi silne pôsobiace oxidačné látky, ktoré brzdia mnohé prirodzené procesy v cievach. Za normálnych okolností sa totiž vnútornou výstelkou ciev vylučuje oxid dusnatý, ktorý spôsobuje rozširovanie ciev aj znižovanie zhlukovania krvných doštičiek.

Cievy tak po cigarete strácajú schopnosť sa normálne rozťahovať, navyše sa chemicky priamo poškodzuje ich stena. Výsledkom je zápal, a hromadenie odpadu zastavených prirodzených procesov, teda ateroskleróza. Čím viac zápalu a cholesterolového odpadu, tým je plak v cieve krehkejší a aj náchylnejší na prasknutie. Fajčenie teda rozhodne neodporúčam.

Možno dostať infarkt pri orgazme či pri rozčúlení sa na šéfa alebo suseda?

Samozrejme. Pri veľkých emocionálnych záťažiach dochádza k aktivácii nervového systému, a najmä vyplavovaniu hormónov boja, respektíve úteku, čo zvyšuje prácu srdca, danú fyzikálne najmä hodnotami srdcovej frekvencie a krvného tlaku.

Viac pracujúce srdce má automaticky zvýšenú aj  spotrebu kyslíka. Ak teda máte zdravotný problém so srdcom, emocionálna záťaž môže byť tou poslednou kvapkou.

Okrem toho, dokázalo sa, že vtedy dochádza aj k zvýšenému zhlukovaniu krvných doštičiek, čo môže mať za následok podporu vzniku cievnej zrazeniny.

Laici sa občas pýtajú, či je správne zrazu začať aktívne cvičiť, zdravo žiť a nefajčiť, ak sa tomu niekto desaťročia vyhýbal. Argumentujú prípadmi, keď taký človek po pol roku či roku dostal infarkt či porážku, hoci dovtedy bol zdravý. Nemôže byť pre nezdravo žijúci organizmus taká zmena šokom, ktorý nezvládne?

Najjednoduchším vysvetlením býva, že takýto človek najskôr už mal, alebo si nezdravým spôsobom života privodil srdcový problém, len sa ešte neprejavil. Na milión štúdiách je jasne dokázané, že kto fajčí a nehýbe sa, štatisticky na to doplatí skôr ako ten, čo žije zdravo.

Rozhodne nik neumrie na to, že nezdravý spôsob života zmenil na zdravý, ale treba dodať, že trvale fyzicky neaktívny človek po štyridsiatke by sa mal podrobiť najskôr bazálnemu vyšetreniu alebo aspoň prekonzultovať svoj stav s lekárom.

Áno, platí napríklad, že kto prestane fajčiť, obvykle priberie. To však nemôže byť argument na to, aby niekto fajčil ďalej. Kto fajčí, je obézny a navyše sa nehýbe, má oveľa väčšiu šancu, že zomrie skôr ako tí, čo žijú zdravo.

Je pravda, že ak si raz niekto životosprávou privodí vysoký tlak, už nikdy sa nezbaví liekov? A to ani vtedy, keby schudol, prestal piť a fajčiť, hýbal sa a jedol zdravú stravu?

Tam, kde je hypertenzia diagnostikovaná správne, a nejde len o prechodné zvýšenie tlaku, to skôr platí. Rizikovým faktorom je totiž nielen genetika, ale aj vek. Čím sme starší, tým v horšom stave máme cievy.

Vysokého tlaku sa teda človek obvykle len životosprávou nezbaví, obvykle sú skôr či neskôr nevyhnutné aj lieky. Zdravým spôsobom života ho však môže o niečo znížiť. Lieky teda najskôr bude musieť brať aj ďalej, možno ich však bude o niečo menej.

Ak má niekto 120 kilogramov a poctivým prístupom schudne na 75 kilogramov, fakt to nemá zásadný vplyv na tlak?

Má, a to najmä na začiatku, ale konkrétne v prípade vysokého tlaku sa smerom k starobe význam režimových opatrení skôr znižuje. Schudnutie má mnoho iných pozitívnych vplyvov. To, že sa jednej diagnózy nezbavíte, vás nemôže demotivovať, pretože sa to vyváži inými benefitmi. Vaša prognóza všeobecne sa rozhodne zlepší.

Znížim si vysoký tlak, ak úplne prestanem soliť?

Áno. Solenie jedál sa u nás jednoznačne preháňa. Odporúčam preto prejsť na nízkoslanú diétu. Tiež to nebude jediná záchrana, ktorá vás zbaví diagnózy, tlak vám však v priemere pravdepodobne o niečo klesne. Taká je štatistika. Je to však individuálne. Kto má vysoký tlak geneticky, tomu to pomôcť môže a nemusí.

A čo magnézium? To predsa znižuje tlak.

Ak budete do seba pchať nadbytok magnézia, nepomôžete si, lebo ho vylúčite močom, podobne ako nadmerné dávky vitamínu C.

Ak máte navyše obličkové problémy, dlhodobé užívanie vyšších dávok môže spôsobiť aj nebezpečné predávkovanie. Osobne nepoznám žiadnu štúdiu, ktorá by dokazovala, že nadbytkom magnézia v tele klesne krvný tlak.

Prečo sa potom podáva injekčne ako jedna z prvých pomocí?

Lebo pri vnútrožilovom podaní má merateľný vazodilatačný efekt. Okrem toho mierne relaxuje aj ostatné hladké svalstvo, a má aj  ľahký sedatívny účinok. Pri veľmi vysokom tlaku to pomôže, takže vám ho v ambulancii pichnú. Keby ste však veľké dávky magnézia brali dlhodobo vo forme tabletiek, tento efekt to nebude mať.

Existuje aj benefit z krátkodobého podávania vnútrožilovo, a to v prípade veľmi špecifických arytmií, alebo extrasystol v prípade jeho dlhodobého nedostatku.

Aký máte názor na pitie kávy?

Z hľadiska prognózy negatívny účinok kofeínu okrem otráv v podstate neexistuje, srdciarom preto kofeín obvykle nezakazujeme.

Kofeín však môže vyvolať búšenia srdca, vtedy zvýšenú konzumáciu neodporúčame. V zásade kofeín pri dodržaní zdravého rozumu nie je naším nepriateľom.

Čo energetické nápoje?

Tieto nápoje bývajú rôzneho druhu, v niektorých sa vyskytuje kofeín už v maximálnych denných odporúčaných dávkach. Obsahujú aj množstvo iných stimulačných látok, pri ktorých má srdce sklony k arytmiám. Niektorým geneticky disponovaným osobám môžu tieto nápoje spôsobiť vážne problémy.

Odporúčam ich len mladým a zdravým, aj to len v rozumnej miere, a rozhodne ich nikdy nekombinovať s alkoholom. A ak majú nejakú kardiovaskulárnu anamnézu, treba sa im skôr vyhnúť. Navyše je v nich často aj ohromné množstvo cukru.

Veľa sa hovorí o nezvládaní tlaku, ktorý na človeka kladie spoločnosť. Mnohí sa náhlia, majú strach o prácu, nezvládajú požiadavky nadriadených, tlak kolegov, majú problémy v rodine, do toho sa na desiatky rokov zaviazali platiť hypotéky a podobne. Generujú tieto situácie stres, ktorý sa pretavuje do kardiovaskulárnych diagnóz?

Všeobecne iste áno. Príčin a definícií stresu je však veľa. Niekto stresuje, lebo je hladný, iný preto, že mu zomreli rodičia. V každom prípade v dnešnej zrýchlenej dobe platí, že závažný a dlhodobý stres je mimoriadne silným rizikovým faktorom, a teda aj spúšťačom rôznych vážnych diagnóz.

Na druhej strane, kardiológ môže riešiť až následky, teda samotné choroby. Ak sa niekto potrebuje zbaviť stresu, musí sa asi najskôr porozprávať so svojimi blízkymi, navštíviť  psychológa, prípadne psychiatra. Je vhodné, aby sa naučil napríklad praktizovať uvoľňujúce cvičenia, alebo sa poradil, ako sa stresujúcim faktorom vyhnúť, prípadne ich aspoň minimalizovať.

S čím bojujete vo svojej ambulancii najčastejšie?

Asi s fajčením, nadváhou a nedostatkom pohybu. Všetko toto spôsobuje vysoký krvný tlak, arytmie, infarkty aj cievne mozgové príhody.

Je rozdiel, ak cvičím povedzme 30 minút päťkrát týždenne, alebo 150 minút raz týždenne?

Samozrejme, pravidelnosť a frekvencia sú dôležitejšie ako samotný objem cvičenia. Radšej cvičte častejšie a menej, než by ste sa mali pokúšať všetky zanedbané cvičenia dohnať v jeden deň. Niet nič horšieho ako dlhodobá fyzická neaktivita, ktorú chceme nárazovo napraviť.

Môže mať človek – obrazne povedané – zlomené srdce?

Existuje forma akútneho stresu, ktorý vyplynie trebárs z toho, že ho opustí či podvedie partner či partnerka. Ale hoci akútnych foriem stresu je hneď niekoľko, z kardiologického hľadiska nevidím medzi nimi podstatný rozdiel.

Francúzi majú radi vínko. Pomáha ako prevencia pred kardiovaskulárnymi problémami jeden pohárik denne?

Celkom isto áno. Mediteránna diéta je dokonca aj definovaná ako najzdravšia – obsahuje vysoký podiel rýb, morských plodov, olív, zeleniny, ale aj striedmeho množstva alkoholu, tradične najviac vínka.

Vo Francúzsku ľudia ani príliš nejedia mastné jedlá, zriedka tu stretnete niekoho, kto si kupuje pol kila prerastenej slaniny. Na druhej strane príliš veľa Francúzov fajčí, v tomto sú Slováci disciplinovanejší.

Platí, že slovenskí a francúzski pacienti majú v zásade rovnaké problémy?

Na Slovensku sú kardiovaskulárne problémy z hľadiska príčin smrti na prvom mieste, vo Francúzsku je to rakovina. Na Slovensku sme sa oveľa viac potýkali s ischemickou chorobou srdca a vážnymi komplikáciami zdravia z nej vyplývajúcimi.

Vo Francúzsku je zase viac zlyhaní srdca a iných chronických ochorení, ako napríklad chlopňové chyby, či poruchy prevodového systému. Je realitou, že populácia, ktorá chodí za kardiológmi vo Francúzsku, je v priemere oveľa staršia ako tá slovenská. Ľudia sú tam teda veľmi často pomerne zdravší aj vo vyššom veku.

Existuje vo francúzskom zdravotníctve korupcia?

V tom bežnom slovenskom ponímaní som ju nezaznamenal. Existuje však čosi ako občasná protekcia, vyplývajúca zo solidarity lekárskeho stavu. Napríklad ak niektorému lekárovi vyslovene záleží na jeho pacientovi a zavolá kolegovi, aby sa s vyšetrením viac poponáhľal.

V takomto prípade obvykle urobíme všetko, aby sa našla medzierka v rozpise, ktorá to umožní, alebo ho jednoducho vezmeme navyše.

Vníma sa to ako prejav úcty medzi kolegami. Nejde to na úkor iných pacientov a rozhodne sa za to neberie žiadne všimné. Vo Francúzsku pritom platí, že ani pacienti nemajú tendenciu nosiť lekárom darčeky, a už vôbec nie peniaze. Ani v prípade, že mu zachránia život. Vďaka sa tu prejavuje len slovne a tým, že pacient vás chce naďalej ako svojho lekára.

Prečo tak veľa lekárov fajčí, keď v ambulanciách musia pacientom tvrdiť, že to škodí?

Ja som nikdy nefajčil. Predpokladám však, že mnohí lekári fajčia aj preto, lebo medicína je mimoriadne stresujúce povolanie a cigareta v práci je okrem kávičky jednou z mála, ak nie vôbec jediná legálna droga, ktorú si môžu dať.

Ak však fajčí priamo pred pacientom kardiológ, pre mňa je to podobné, ako keby učiteľ v triede používal pred žiakmi prvého stupňa vulgárne slová.

Myslíte si, že sa ešte niekedy vrátite na Slovensko?

Vylúčiť sa to nedá, ale na programe dňa to nie je. Vo Francúzsku sa cítim komfortne, niečo som tu dosiahol, som sám sebe pánom, nik mi nič neprikazuje, čo mi maximálne vyhovuje.

Máme tu ambulanciu, svojich pacientov a veľa finančných aj odborných záujmov, takže zatiaľ nie je dôvod vracať sa natrvalo.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie