piatok

Kardiológ vysvetľuje, ako spoznať infarkt. Čo radí pri solení, káve, energetických nápojoch a magnéziu?

S čím bojuje v ambulancii najčastejšie? Kardiológ vo Francúzsku Martin Miko.

Kardiológ Martin Miko. Foto – archív M. M.

MARTIN MIKO sa narodil v roku 1973 v Košiciach, vyštudoval Lekársku fakultu UPJŠ v Košiciach. Ako kardiológ pôsobil v nemocniciach v Košiciach-Šaci, Prešove a v Prahe, v roku 2010 odišiel pracovať do Francúzska, kde vo Vesoule prevádzkuje súkromnú kardiologickú ambulanciu.

Čo rozhodlo, že ste ako lekár odišli zo Slovenska?

Rozdiel medzi tým, čo som mohol, a čo sa v skutočnosti dalo urobiť s pacientmi. V západnom svete sú lepšie finančné, sociálne, materiálne aj technické možnosti liečby. Okrem toho, v slovenskom zdravotníctve si len ťažko naplníte ideály, ktoré vo vás ostanú po vysokej škole. Skrátim to – vyrušovala ma najmä provinčnosť slovenského zdravotníctva. Ale boli tam aj niektoré osobné dôvody, napríklad otvoriť iné možnosti vlastnej rodine a deťom.

Kedy medici prichádzajú o ideály? Už na praxi počas školy, alebo až po nástupe do práce?

Už na škole, lebo dobrý obvykle nie je ani systém výučby. A to som mal ešte pomerne slušné množstvo kvalitných pedagógov. Keby som sa nevenoval najmä samoštúdiu, škola by mi, až na diplom, žiaľ, až tak veľa nedala.

Z čoho pramenili najväčšie dezilúzie?

Často sme sa riadili nemedicínskymi vecami, čo by sa nemalo stávať. Na veľa vecí neboli peniaze. Šlo o umenie možného. Napríklad sme museli niekedy používať niektoré lieky, hoci vo svete už boli k dispozícii novšie,  kvalitnejšie a účinnejšie.

Ale boli to najmä zložitejšie postupy a drahšie inštrumentálne alebo zobrazovacie vyšetrenia, ktoré v tej dobe ešte neboli také dostupné. Po nástupe do zamestnania sa stávalo, že starší kolega lekár, ktorý nás mal viesť, už bol taký vyhorený a unavený systémom, že keď ste mu položili otázku, mali ste pocit, že ho otravujete. Pozor, nechcem generalizovať, našli sa aj opačné prípady.

Majú lekári u nás možnosť kariérneho rastu, alebo sú vyššie pozície určené najmä starším z dôvodu veku a rokov praxe namiesto kvality?

Majú, podmienkou však je, že sa musia prispôsobiť systému. Inak nemajú veľkú šancu, že raz budú niečo znamenať. Často to nie je len o ich kvalitách, ale najmä o ich schopnostiach prispôsobovať sa situácii a ostrosti ich lakťov. V slovenských nemocniciach rozhodne neplatí, že vedúce pozície obsadzujú len odborne a ľudsky kvalitní ľudia.

V čom je zdravotníctvo vo Francúzsku iné?

Znie to zvláštne, ale tu ma nik neobmedzuje v možnostiach. Pracoval som v nemocnici, teraz som v ambulantnej sfére, v oboch prípadoch je možné ponúknuť špičkovú medicínu od primárnych kontaktov až po terciárne centrá, kde sa realizujú najnáročnejšie veci.

Lekári tu majú voľnosť, nik ich neobmedzuje v počte pacientov ani v tom, aké lieky môžu podať či aké postupy liečby zvoliť. Podstatou je, aby pacient dostal to najlepšie, čo je k dispozícii. Na Slovensku to v čase okolo začiatkov mojej profesionálnej dráhy nebolo možné, a aj dnes, pokiaľ viem, existuje veľa limitov.

Tvrdíte teda, že veda pozná lepšie možnosti liečby kardiologických diagnóz, ale slovenskí pacienti ich nemajú k dispozícii?

Keď som pracoval na Slovensku, to tak občas bývalo. Výnimkou boli niektoré centrá, napríklad v Bratislave, kde sa špičkovej medicíne môžu priblížiť viac. Na východnom Slovensku to v mojich časoch bolo iluzórne. Nemocnice boli mimoriadne zadlžené a možnosti lekárov tým boli značne obmedzené.

Vidieť rozdiely medzi našimi a francúzskymi obvodnými lekármi?

Ak mi dovolíte generalizovať, tak sa mi zdá, že tí francúzski sú oveľa akčnejší. Kým pacienta pošlú k špecialistovi, snažia sa urobiť preňho oveľa viac.

Práve to Slováci v západnej Európe dosť kritizujú. Obvodní lekári, respektíve lekári prvého kontaktu si tam trúfajú na viac ako naši, čo vraj v praxi znamená, že k špecialistovi sa človek neraz dostane, až keď je naozaj zle. Dovtedy vraj všetko „lepia“ paralenom a podobne. Zámerne zjednodušujem, faktom však je, že čakacie lehoty na špecialistov sú trebárs v Anglicku či vo Francúzsku šialené.

To je pravda. Na Slovensku sa k mnohým špecialistom dostanete aj na druhý deň, vo Francúzsku to obvykle takto nefunguje.

Na druhej strane, obvodný lekár vo Francúzsku dokáže možno pacienta lepšie informovať a je zvyknutý pracovať viac samostatne, viac ho sleduje doma a neváha podať mu dostupnú liečbu skôr ako obvodný lekár u vás. Veľa konzultuje s odborníkmi aj telefonicky.

Pacienti, ktorí môžu na špecialistu so svojím stavom čakať, lebo sú stabilizovaní, počkajú aj pol roka či rok. Tí, čo sú vážne chorí, idú rovno do nemocnice. Existuje tam veľmi efektívny systém urgentu, ktorý je schopný kompetentne rozhodnúť, či môžu ísť domov, alebo ich hospitalizujú. Čakacie lehoty k špecialistom teda sú realitou, ale určite nejdú na úkor zdravia pacientov.

Nechcete, aby vám ušiel nový rozhovor autora? Kliknite na jeho stránku na Facebooku.

Poznáte vo Francúzsku niečo ako limity od poisťovní?

Nie. Limitom je len to, aký ste dobrý a koľko pacientov k vám chodí.

Z dôvodu kvality si však asi rozmyslíte, či ošetríte 20 alebo 40 pacientov denne.

Áno, je to však individuálne. Poznám tu lekárov, ktorí v pohode zvládnu aj 40 pacientov denne. Ja mám limit 19 až 20 ľudí denne, aby som každému venoval dosť času. Pacienti to oceňujú.

Akurát kolegovia, ktorí zvládnu štyridsiatich pacientov denne, zarobia oveľa viac ako vy.

Presne tak. Poisťovňa to neobmedzuje. Nikdy som sa tu nestretol s tým, že by mi poisťovňa niečo škrtala. Mám totálnu voľnosť. Na druhej strane, žijem v časti Francúzska, kde je nedostatok lekárov.

Mnohí totiž uprednostňujú Azúrové pobrežie, Paríž či Normandiu, lebo ide o lukratívnejšie oblasti pre život. Logicky je tam teda aj viac lekárov. Neviem, tam možno poisťovne zasahujú, kým v mojej oblasti sú radi, že pretlak pacientov nejako zvládame.

Platí, že väčšina pacientov, ktorí prídu za kardiológom, si svoje problémy spôsobila sama svojím životným štýlom?

To si netrúfam povedať, lebo podstatná časť kardiovaskulárnych ochorení má aj genetický základ. Isté však je, že fajčenie, obezita, stres a zlý životný štýl sa na ochoreniach významne podieľajú. Francúzi viac dodržiavajú životosprávu, kvalitnejšie sa stravujú a viac sa hýbu.

Ako na sebe spoznám, že mám infarkt?

Prejavov je veľmi veľa. Ak však máte

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Prvá kniha od Karola Sudora Ešte raz a naposledyViac info

Rozhovory

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |