Kiska pripomenul Lavrovovi aj rok 1968 a pokarhal Rusko za Krym (+ prejav)
Aktualizované 15:21 – Vo všetkých konfliktných akciách, ktorých aktérom bolo Rusko v minulých rokoch, sa Fico postavil na stranu Ruska. Neprekvapuje ma, že nespomenul, čo je reálny problém, povedal Mesežnikov.
Kým pred Prezidentským palácom čakalo na ruského šéfa diplomacie Sergeja Lavrova niekoľko desiatok protestujúcich na akcii Ruky preč od Ukrajiny, na Slavíne ho potleskom vítalo niekoľko stoviek odporcov NATO so slovenskými a ruskými zástavami.
Na rozdiel od tých pred Prezidentským palácom, ho vítali vrúcne a niekoľkokrát skandovali jeho meno. Podobne, aj keď miernejšie, vítali aj premiéra Roberta Fica. Išli si spolu uctiť vojakov, ktorí padli pri oslobodení Bratislavy.
Podľa prezidenta Inštitútu pre verejné otázky Grigorija Mesežnikova to bola organizovaná skupina ľudí, ktorá chodí na viaceré akcie. „Ich motivácia je zaradiť sa do „hnutia“, ktoré sa dnes profiluje ako odporcovia NATO,“ hovorí. Spontánnosť týchto ľudí je podľa neho diskutabilná.
„Zopakoval som stanovisko Slovenska, že spôsob, akým bol v marci minulého roku zabratý Krym a pripojený k Ruskej federácii, považujeme za vážnu destabilizáciu povojnového usporiadania a porušenie princípov medzinárodného práva,“ povedal prezident Andrej Kiska Lavrovovi.
Lavrov vyhral, Fico zlyhal a Slovensko prehralo
Fico o Ukrajine nehovoril
Fico na rozdiel od prezidenta Andreja Kisku a ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka o vojne na Ukrajine nehovoril. Vo svojom príhovore povedal, že pamätník Slavín nie je pamätníkom ideológie, ale víťazstva a odvahy. Položil vence spolu s predsedom parlamentu Petrom Pellegrinim, niektorými ministrami, poslancami a Lavrovom.
„Je to vyjadrením vďaky tým, ktorí obetovali životy za záchranu životov našich rodičov, nás a našich detí,“ povedal Fico.
„Odráža to jeho nazeranie na rusko-ukrajinskú vojnu,“ hodnotí Mesežnikov. Pripomína, že Fico je proti sankciám a len veľmi opatrne hovoril o tom, že Rusko porušilo normy medzinárodného práva, keď anektovalo Krym.
„Vo všetkých konfliktných akciách, ktorých aktérom bolo Rusko v minulých rokoch, sa postavil na stranu Ruska. Neprekvapuje ma, že nespomenul, čo je reálny problém,“ dodal Mesežnikov. Tým, že bol na akcii s Lavrovom, podľa neho demonštroval svoju náklonnosť dobrým vzťahom so súčasným ruským režimom.
Spolu s Ficom a Lavrovom odniesli k pamätníku vence aj bratislavský župan Pavol Frešo a primátor hlavného mesta Ivo Nesrovnal. Obaja si pamätník uctili aj s Andrejom Kiskom, ktorý veniec položil ešte predtým ako prišiel Fico a Lavrov. Premiér Kisku podľa hovorcu Romana Krpelana nepozval.
Úrad vlády tvrdí, že je to zavádzanie verejnosti a nerozumie mu. “ Toto vyhlásenie považujeme za zavádzanie verejnosti, lebo v stredu tento týždeň riaditeľ protokolu kancelárie prezidenta sám iniciatívne kontaktoval riaditeľku protokolu úradu vlády, aby jej oznámil, že prezident sa na spoločných oslavách nezúčastní a na Slavín pôjde sám,“ napísal vo vyhlásení Úrad vlády.
Ani Lavrov sa v príhovore k Ukrajine nevyjadril. “Našim cieľom je, aby sa udalosti druhej svetovej vojny neopakovali a aby sa nikto nesnažil dominovať vo svete a podriaďovať iných napriek svojej vôli,” povedal Lavrov. Rusko a Slovensko má podľa neho rovnaký pohľad na vojnové dianie.
To, že šli na Slavín dve delegácie – Kiskova a Ficova s Pellegrinim a Lavrovom podľa Mesežnikova odráža rozdielne nazeranie dvoch kľúčových predstaviteľov Slovenska na rusko-ukrajinský konflikt. Oficiálna pozícia Slovenska je podľa neho jasná – vyjadrujú ju stanoviská Kisku a Lajčáka. „Evidentne má pán predseda vlády s týmto stanoviskom problém,“ dodal Mesežnikov.
Lavrov u Kisku a na Slavíne (fotogaléria)
Lajčák: Bez Ruska to nepôjde
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák na spoločnej tlačovke s Lavrovom o Ukrajine hovoril. Bez Ruska sa podľa neho nedá nájsť udržateľné riešenie problému na Ukrajine. „Máme záujem na tom, aby Rusko bolo súčasťou riešenia všetkých kríz a problémov, s ktorými je náš svet konfrontovaný. Diplomacia je mnohokrát založená na komunikácii a na hľadaní riešení. V tomto duchu prebiehali aj naše rozhovory s Lavrovom,“ povedal Lajčák. Konflikt na Ukrajine je podľa neho príliš vážny a príliš blízko nás na to, aby sme sa tvárili, že sa nás netýka alebo že by sme k nemu nemali čo povedať.
Ukrajinskú krízu nie je možné riešiť vojnovou cestou. “Som presvedčený, že máme spoločné názory, že je len jedna alternatíva, a to splnenie minských dohovorov,” povedal Lavrov.
Ruského šéfa diplomacie sa novinári pýtali, odkiaľ mal informáciu, že Fico pôjde na oslavy ukončenia druhej svetovej vojny do Moskvy. Ruská agentúra TASS ho totiž citovala s tým, že na oslavy príde okrem Fica aj český prezident, grécky premiér a prezident Cypru. Lavrov povedal len to, že konečný zoznam účastníkov osláv bude hotový koncom mesiaca.
[poll id=“57″]
Richter: Podporím ho, ak pôjde na oslavy do Ruska
S Ficom a Lavrovom boli klásť vence aj niektorí ministri. Podľa ministra práce Jána Richtera to nebola príležitosť, kde by Lavrovovi mali pripomínať anexiu Krymu. „Treba to hodnotiť v kontexte konkrétnej histórie a doby, kedy sa veci udiali. Nie je to o súčasnej medzinárodno-politickej situácii. Pravda zostane pravdou a nikto nikdy nezmení, že Bratislavu oslobodila červená armáda,“ povedal Richter.
„Toto nie je o Kryme,“ dodal. Tak isto nevidí problém klásť vence s Lavrovom ani minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek: „Kladieme tu každý rok vence a vzdáme hold a úctu tým, ktorí padli za oslobodenie Slovenska, Bratislavy. Je to správne a nemali by sa miešať súčasné pocity s historickou pravdou,“ hovorí.
Richter nevie, či premiér pôjde na oslavy 70. výročia ukončenia druhej svetovej vojny do Moskvy, ale ak by išiel, plne by ho podporil.
Mesežnikov hovorí, že postoj ministrov je chybný. „Na jednej strane tu oslavujeme oslobodenie a pripomíname si obete, ale žijeme v roku 2015 a ten je poznačený výraznom porušením medzinárodného práva, ktorého sa dopúšťa nástupnícka krajina po Sovietskom zväze.“ Treba podľa neho pomenovávať obe veci spoločne. Ak niekto podľa neho hovorí, že tieto dve témy netreba zmiešavať, znehodnocuje náš hodnotový postoj, ku ktorému sme sa ako členská krajina Únie zaviazali.
Kiska na oslavy do Moskvy nepôjde
Kiska ešte v marci povedal, že na oslavy 70. výročia konca druhej svetovej vojny do Moskvy nepôjde. „Vzhľadom na udalosti na Ukrajine a na Kryme sa nechcem zúčastniť oslavy sily armády na vojenskej prehliadke, ale chcem si pripomenúť tých, ktorí si to od nás zaslúžia najviac – vojakov padlých v 2. svetovej vojne.“ povedal.
Výročie si pripomenie na slovenských cintorínoch, kde ležia padlí vojaci.
Príhovor prezidenta Andreja Kisku
V dnešný deň si pripomíname významné výročie: 70 rokov od oslobodenia Bratislavy. O chvíľu pôjdem položiť veniec na Slavín a pokloniť sa tam vojakom Červenej armády.
Dnes predovšetkým s pietou a vďakou ku každému zo šesť tisíc osemsto štyridsiatich piatich mužov a žien, ktorí sú tam pochovaní – medzi nimi aj vojaci, ktorí padli v bojoch o Bratislavu, v poslednej bitke o Slovensko počas II. svetovej vojny.
Pri príležitosti tohto výročia pricestoval na Slovensko minister zahraničných vecí Ruskej federácie, ktorého som pred chvíľou prijal.
Povedal som pánovi ministrovi, že na Slovensku si uvedomujeme a so všetkou vážnosťou oceňujeme nezastupiteľnú úlohu Červenej armády pri oslobodzovaní Slovenska. A že takto to aj zostane. Na Slovensku nie je žiaden záujem, nie sú tu predpoklady a ani žiadne tendencie, aby sme prekrúcali fakty našich dejín.
O mesiac si budeme pripomínať koniec II. svetovej vojny v Európe. Táto vojna znamenala utrpenie a barbarstvo nebývalého rozsahu, smrť desiatok miliónov ľudí.
Ako viete, chcem si 8. mája pripomenúť a uctiť pamiatku každého jedného vojaka, ktorý v tomto boji padol na území Slovenska. A aj dnes využívam príležitosť, aby som požiadal mojich spoluobčanov, aby mi pomohli zapáliť 8. mája sviečku na každom hrobe vojaka, ktorý je u nás pochovaný. Na miestach večného odpočinku tých, ktorých doma čakali mamy, manželky, deti – ale oni sa už nevrátili, pretože padli pri oslobodzovaní Slovenska. Bolo to vojaci slovenskí, československí, rumunskí, vojaci ďalších národov, a najviac ich bolo príslušníkov Červenej armády.
Požiadal som ministra zahraničných vecí Ruskej federácie, aby osobne tlmočil občanom Ruska, že sme nezabudli. A že si osobne veľmi želám, a urobím, čo bude v mojich silách, aby u nás na Slovensku nezostal v ten deň opustený ani jeden hrob vojaka Červenej armády. Na znak spomienky a vďaky Slovenska osloboditeľom spred 70 rokov, ktorí tu u nás položili život.
Pánovi ministrovi som tiež povedal, že vzťah Slovákov k ruskému národu a Rusku, jeho obyvateľom, umeniu a kultúre je pozitívny – a že tento vzťah pretrváva napriek rozhodnutiam, ktoré urobili politickí lídri v minulosti alebo dnes.
Hovorili sme, samozrejme, aj o Ukrajine. Tu u nás, v našom regióne a pre Slovensko, nie sú terajšie udalosti u nášho suseda nejakou vzdialenou teóriou geopolitiky. Tu u nás, v našom regióne, v našej krajine, sú roky 1938 alebo 1968 bolestnou súčasťou nedávnej histórie.
Zopakoval som stanovisko Slovenska, že spôsob, akým bol v marci minulého roku zabratý Krym a pripojený k Ruskej federácii, považujeme za vážnu destabilizáciu povojnového usporiadania a porušenie princípov medzinárodného práva. Ide pritom aj o porušenie osobitného záväzku Ruskej federácie z decembra roku 1994 z Budapešti, kedy sa Ukrajina zaviazala vzdať svojich jadrových zbraní a Ruská federácia, Spojené štáty americké a Veľká Británia rešpektovať nemennosť platných ukrajinských hraníc.
Zvlášť menšie krajiny, a krajiny s historickou skúsenosťou anexie a ich dôsledkami, aké si pamätáme aj my, vnímame takéto akty ako neakceptovateľné.
Slovensko podporuje dôsledné plnenie Minských dohôd. Je potešujúce, že veľké boje ustali, že sa po podpise tejto dohody zastavilo zabíjanie veľkého rozsahu. Vyjadrujem nádej, že zbrane v tomto konflikte už definitívne nahradí dialóg a dodržiavanie dohôd. Že cudzí vojaci, ktorí boli a sú na Ukrajine bez jej súhlasu, odídu. Že Ukrajina ako suverénny štát bude môcť kontrolovať svoju hranicu.
Vedenie Ruskej federácie má nielen možnosti, ale aj podstatný diel zodpovednosti za to, či bude tento proces úspešný.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.
