Babišov Istrochem stále smradí a kazí Bratislave vzduch, v zle krytom kanáli tečie z fabriky zelená tekutina
Babišov Agrofert v bývalom Istrocheme vyrába chemikáliu pre výrobcov pneumatík. Úrady mu povolili vyrábať ešte viac, hoci už teraz je veľkým znečisťovateľom ovzdušia.
Obyvatelia bratislavskej štvrte Trnávka a domov pri Vajnorskej ulici sú na nepríjemný sírový zápach z Istrochemu roky zvyknutí. Šíri sa v niekoľkodňových intervaloch, najčastejšie v noci. Najnepríjemnejšie je to počas inverzie, chemický smrad sa drží pri zemi a nemá sa ako rozptýliť.
Vanie smerom od Istrochemu, ktorý má už roky veľkej výroby za sebou, no ešte stále funguje. Fabriku vlastní veľkopodnikateľ a favorit českých parlamentných volieb Andrej Babiš prostredníctvom Dusla, ktoré je dcérskou firmou Agrofertu. Po Slovnafte na juhu mesta je Babišova chemička jednou z posledných veľkých priemyselných fabrík, ktoré negatívne ovplyvňujú životné prostredie a zdravie Bratislavčanov.
Babiš je veľkým znečisťovateľom ovzdušia
Babiš vyrába v Bratislave gumárenské chemikálie sulfenaxy, ktoré sa používajú pri spracovaní kaučukov ako urýchľovače vulkanizácie a na výrobu pneumatík. A hoci je to už jediná výroba v kedysi slávnej Dynamitke, neskôr Chemických závodoch Juraja Dimitrova, stále je Istrochem podľa správy vplyvov na životné prostredie EIA veľkým zdrojom znečistenia ovzdušia.
Úrady napriek preukázateľne negatívnym vplyvom vlani povolili zvýšiť výrobu sulfenaxu z 10-tisíc na 11-tisíc ton ročne.
Čo to znamená v praxi? V ovzduší bude viac drobných prachových častíc, ktoré pri výrobe vznikajú a pre ľudí sú extrémne nebezpečné. Spôsobujú dýchacie ťažkosti, srdcové ochorenia, môžu nabúrať imunitu, ohrozujú vývin plodu alebo môžu spôsobiť rakovinu. Iba vinou prachových častíc PM2,5 na Slovensku ročne predčasne zomrie 5800 ľudí.
Vďaka Európskej environmentálnej agentúre (EEA) sa dá aj pomerne presne povedať, čo znamená každá vypustená tona škodlivín do ovzdušia.
Napríklad množstvo vypusteného oxidu siričitého pri výrobe sulfenaxov podľa správy EIA stúpne po zvýšení výroby z približne 178 ton ročne na 196. Iba pri tejto jednej látke to predstavuje zvýšenie zdravotných nákladov o 2 až takmer 6 miliónov eur ročne. Správa EEA z roku 2014 počíta ešte s cenami za rok 2005, v súčasnosti môžu byť náklady výrazne vyššie.
Zo severu smrad z Dimitrovky, z juhu zo Slovnaftu
„Vietor prinášal od fabriky ohavný pach sírouhlíka a sírovodíka, okorenený kyslými exhalátmi z výroby umelých hnojív,“ spomína na detstvo na prelome 70. a 80. rokov Tomáš Dérer v knihe Vzostup a zánik bratislavskej Dynamitky. V zamorenom prostredí vyrastal, no hovorí, že miesto toho, aby ho smrad odpudil, rástla v ňom zvedavosť a stal sa chemikom.
„Kto cestoval do hlavného mesta vlakom, už podľa zápachu cítil, že Bratislava je blízko. My, domáci, sme mali na výber. Severný vietor prinášal arómy Dimitrovky, a ak vialo od juhu, celé sídlisko sa pre zmenu ponorilo do ťažkého asfaltového pachu zo Slovnaftu.“
Výrobňu sulfenaxu začali stavať ešte v roku 1987, no vyrábať začala až v roku 1992. Tri roky potom podnik sprivatizovala cez Fond národného majetku (FNM) spoločnosť Chemické závody Bratislava. Počas Dzurindovej vlády FNM privatizáciu spochybnil a podnik sa v roku 1999 vrátil štátu. Závody za Mečiara kúpili od štátu Istrochem za 1,8 miliardy korún (takmer 60 miliónov eur), hoci iný uchádzač dal o necelú miliardu lepšiu ponuku.
Babiš privatizoval Istrochem lacno
Na druhý pokus už privatizácia vyšla a Istrochem získal výhodne Babišov Agrofert za 202 miliónov korún (6,7 milióna eur). Či cena zohľadnila zamorené územie v areáli a likvidáciu skládky, ktorej podzemný toxický mrak sa dostal až do Vrakune, nie je jasné. Podmienky obchodu a zmluvu štát tají. Podmienka sanovať skládku v nej však nebola, a tak nákladné opatrenia prevzal štát, ktorý momentálne iba pripravuje nákladnú sanáciu.
Obrovský areál Istrochemu je dnes pustý, fabriky sú pozatvárané, továreň po viac ako storočnej prevádzke zatvorili v roku 2009 už za Babiša.
Zostala už iba výrobňa sulfenaxov, ktorú Babišovo impérium zastaviť ani presťahovať neplánuje. Nevidia na to dôvod. Hovorca Agrofertu Jan Pavlů tvrdí, že technológiu výroby nemôžu len tak presťahovať.
Špinavý vzduch aj voda
Naposledy sa zápach z vysvietenej hučiacej a dymiacej chemičky šíril vo štvrtok okolo jednej v noci, keď zapli linku na výrobu sulfenaxov na Nobelovej v Novom Meste.
Miestny sprievodca Bratislavou a obyvateľ Trnávky Ivor Švihran hovorí, že v minulosti bol zápach intenzívnejší, no v okolí Istrochemu ho stále cítiť. Jeho známy ho upozornil, že v okolí ulice Turbínová v Novom Meste zacítil silný zápach, ktorý unikal zo zle zakrytej šachty v polovici územia medzi Vajnorskou a Rožňavskou ulicou. Je to odľahlé, no voľne prístupné miesto. Istrochem cez špeciálne vybudovaný kanál vypúšťa odpadové vody najskôr do čističky Dusla a potom do Dunaja.
Kedysi tu boli výstražné tabule a kanál bol zabezpečený poklopom. Dnes je zakrytý rozbitou betónovou doskou a práchnivým drevom, dá sa doň ľahko nazrieť.
V jednom z kanálov prúdi tmavá, na prvý pohľad ničím nezaujímavá tekutina. Druhý kanál zapácha po síre a v hĺbke asi dvoch metrov tečie toxická žltozelená voda.
V neónovej vode pláva čosi rozleptané, čo je nemožné bez chemickej analýzy identifikovať. Tehlové steny sú pokryté mazľavým slizom. Druhá šachta s odpadovou vodou je bližšie k Istrochemu, na chodníku hneď pri Vajnorskej. Aj odtiaľ niekto poklop ukradol a nahradil ho betónovým kvádrom, ktorý sa dá s trochou námahy odvaliť.
Inšpekcia tvrdí, že je všetko v poriadku
Znečistená voda z výroby sulfenaxov tečie z Istrochemu krížom cez Bratislavu do čističky Dusla na Turbínovej ulici a potom do Dunaja.
„Technologický proces spĺňa všetky požiadavky. Odpadové vody obsahujú malé množstvo sírnych látok, ktoré spôsobujú žlté až žltohnedé zafarbenie,“ vraví hovorca Agrofertu Pavlů. Tvrdí, že odpadové vody ešte pred pustením do kanálu predčistia tak, že už nie sú toxické pre živé organizmy. V čistiarni ich zbavia škodlivín a vypustia do Dunaja.
„Na výstupe z čistiarne odpadových vôd prebieha online meranie kvality vody, kde sa merajú všetky parametre vypúšťaných vôd. To je poistka pre kvalitu vody, ktorá smeruje do Dunaja.“
Babišovo Duslo má povolenie na výrobu sulfenaxov od roku 2007, odvtedy sa štyrikrát menilo a vlani požiadali o zvýšenie výroby.
Riaditeľ Inšpektorátu životného prostredia Bratislava Jozef Proházska hovorí, že pre výrobu sulfenaxov inšpekcia určila limity znečistenia, ktoré pravidelne kontroluje.
„Inšpekcia vykonala v roku 2016 v prevádzke ‚Výroba Sulfenaxov‘ environmentálnu kontrolu a nezistila porušenie povinností prevádzkovateľa čistiarne odpadových vôd vyplývajúcich z podmienok integrovaného povolenia,“ hovorí Proházska.
Zápach síry pri výrobe sulfenaxu je podľa šéfa inšpekcie bežný. Limity pre Babišovu čističku odpadov inšpekcia v budúcnosti prehodnotí, zaväzuje ju k tomu rozhodnutie Európskej komisie z minulého roka. Do praxe však musí vstúpiť do štyroch rokov od rozhodnutia.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
