piatok

Chcete úplnú sebestačnosť? Takáto môže byť cena

Ešte v 70. rokoch mala Severná Kórea vyššie HDP na obyvateľa ako južná časť polostrova. Potom sa ukázalo, že to bolo neudržateľné.

Ilustračné foto – TASR/AP

Žiadna EÚ, žiadne NATO, žiadni migranti, obmedzenie importu a prevaha našej kultúry. Slovenskí fanúšikovia sebestačnosti si takto predstavujú jej realizáciu. Tento nápad získava priaznivcov najmä medzi ľuďmi, ktorí nesúhlasia s globalizáciou. Je to idea, ktorá ponúka definitívnu (zamietavú) odpoveď na moderné koncepty ako medzinárodný obchod a spolunažívanie rôznych kultúr.

Národná sebestačnosť je pojem, pod ktorým si jej priaznivci predstavujú silnú krajinu, ktorá nepodlieha záujmom susedov a spojencov, nie je členom žiadnych organizácií či spojenectiev, ktoré by jej mohli hovoriť do riadenia štátu. So zvyškom sveta obchoduje len minimálne a snaží sa pokryť potreby svojich občanov vlastnými prostriedkami namiesto ich dovozu.

Na svete existuje krajina, ktorá spĺňa všetky podmienky takejto romantizovanej sebestačnosti. Ba čo viac, susedí s podobne veľkou krajinou, ktorej hospodársky rast bol založený na medzinárodnom obchode. Reč je o Severnej a Južnej Kórei, dvoch krajinách, ktoré sa vydali na veľmi odlišné cesty. Dnes sú to dve diametrálne odlišné ekonomiky a politické systémy, no nebolo to tak vždy. Oba štáty boli vyše tisíc rokov zjednotené v homogénnom Kórejskom kráľovstve.

Nič nepredurčovalo južnú časť na ekonomický úspech a sever na stagnáciu. Keď v roku 1948 došlo k rozdeleniu Kórey, sever bol priemyselne omnoho rozvinutejší, kým na juhu prevládalo poľnohospodárstvo. Severná Kórea sa dokázala vďaka pomoci z Moskvy rýchlo vzchopiť a vytvoriť politicky stabilné prostredie, zatiaľ čo juhokórejská vláda musela potlačiť sériu povstaní a zmietala sa v ekonomických problémoch. Severná Kórea mala skvelé podmienky na modernizáciu a ekonomický rast. Popri obrovskej pomoci od Sovietskeho zväzu pomohlo aj bohatstvo nerastných surovín a silná tradícia ťažkého priemyslu.

Vojna všetko zmenila

Kórejská vojna všetko zmenila. Americké bombardéry zničili prakticky celú infraštruktúru na severe, ale ešte kritickejšou sa stala reakcia severokórejských elít. Trauma z vojny vytvorila u Severokórejčanov takzvanú bunkrovú mentalitu, definovanú nacionalizmom a strachom z vonkajšieho sveta. Po vojne predstavil Kim Ir-sen ideológiu Čučche, voľne preložené ako sebestačnosť. Je založená na politickej nezávislosti, ekonomickej sebestačnosti a

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |