pondelok

SNS spôsobila na obrane personálny rozvrat, hovorí analytik Naď

Nominanti Andreja Danka sa pravdepodobne usilujú len o to, aby si Slovensko ponechalo stíhačky MiG-29. Podľa analytika Jaroslava Naďa nič iné nestojí v ceste obstaraniu západných strojov.

Jaroslav Naď pracoval trinásť rokov na ministerstve obrany. V roku 2016 spoluzaložil think-tank SSPI, ktorému v súčasnosti šéfuje. Foto N – Tomáš Benedikovič

Jaroslav Naď v rozhovore okrem iného hovorí:

  • V akej atmosfére pracujú úradníci na ministerstve obrany
  • Kto je skutočným vládcom tohto rezortu
  • Prečo je Peter Gajdoš slabým ministrom
  • Ako reagujú Smer a Most-Híd na konanie ľudí Andreja Danka
  • Ako môžu skončiť spory okolo nadzvukových stíhačiek
  • Prečo sú slovenskí generáli ticho 

Riadi SNS obranu lepšie alebo horšie, než ju riadil Smer?

Ťažká otázka. Myslím, že viac ako od politickej strany to záleží od konkrétnych osôb. Ak sa však pýtate na strany, povedal by som, že v niektorých oblastiach lepšie obranu zvládal Smer a v niečom je možné pochváliť aj SNS.

Konkrétne?

V prípade Smeru je dobrou správou, že jeho mentálne nastavenie je v posledných rokoch prozápadné, ak teda nepočítame občasné výkyvy. Na ministerstve obrany sa to prejavilo napríklad pri rozhodnutí nakúpiť americké vrtuľníky Black Hawk, čo bolo veľmi zásadné rozhodnutie. Počas éry bývalého ministra za Smer Martina Glváča totiž existovala jasná vízia, že sa ideme zbavovať ruskej techniky. To sa ale s príchodom SNS zmenilo.

A čo robia lepšie nominanti SNS?

Za súčasného vedenia ministerstva sa viac plánuje. Nedávno vláda schválila nové strategické dokumenty, ktoré ponúkajú dlhodobú víziu, akou cestou chceme ísť pri budovaní našej obrany. Musíme si však ešte počkať, či v rovnakej podobe prejdú aj parlamentom. Počul som totiž, že SNS žiada od koaličných partnerov, aby už schválenú Bezpečnostnú stratégiu nepredkladali do Národnej rady. Prekáža im, že je z ich pohľadu až príliš protiruská.


Jaroslav Naď (1981)

Vyštudoval Fakultu politických vied a medzinárodných vzťahov na Univerzite Mateja Bela.  Absolvoval viacero špecializovaných školení v zahraničí, v súčasnosti dokončuje doktorandské štúdium na Akadémii ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši. V rokoch 2003 až 2013 pracoval na rôznych pozíciách na ministerstve obrany. Podieľal sa napríklad na tvorbe strategických dokumentov, pôsobil aj v Bruseli na Stálej delegácii pri NATO. Po odchode z ministerstva pracoval pre inštitút Globsec, v súčasnosti je riaditeľom Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku (SSPI).

Na dezinformačných weboch i v anonymných blogoch ho príležitostne obviňujú, že je agentom plateným zo zahraničných peňazí alebo človekom bývalého ministra za SaS Ľubomíra Galka. Naď k tomu hovorí, že ako úradník pracoval pod ministrami z rôznych strán a dodnes na požiadanie poskytuje odborné stanoviská politikom zo Smeru, SaS, z OĽaNO, Mosta-Híd, KDH i SNS. Popri tom ako konzultant ad hoc spolupracuje s rôznymi firmami z domáceho i zo zahraničného vojenského priemyslu.

Čo by ste naopak nominantom SNS najviac vyčítali?

Asi najväčším problémom je personálna situácia. Z ministerstva odchádzajú kvalifikovaní ľudia s dlhoročnými skúsenosťami, ktorých nahrádzajú nominanti SNS. Do centrály NATO posielame ľudí, ktorí pre to nemajú žiadne predpoklady, a na ktorých sa už neoficiálne sťažovalo aj ministerstvo zahraničia. Napríklad dôležitú oblasť, akou je financovanie rozvoja vojenskej infraštruktúry, sme v Bruseli zverili pani Martine Majerníkovej, ktorá dovtedy nemala s obranou nič spoločné.

Avšak tento fenomén predsa neprišiel s SNS. Napríklad minister obrany za Smer Martin Glváč vyslal pár týždňov pred voľbami do Bruselu svoju hovorkyňu Martinu Ballekovú

Súhlasím. Za éry SNS to však nadobudlo ešte väčšie rozmery. Na ministerstve sa po voľbách vymenili desiatky ľudí. Vlani na jeseň napríklad bezdôvodne odvolali z Bruselu skúseného odborníka Dalibora Pavolku, ktorý sa zúčastňoval najvyšších rokovaní na úrovni ministrov obrany. Doteraz ho nikým nenahradili. Na samotnom ministerstve odvolávali nielen generálnych riaditeľov sekcií, čo sa dialo aj v minulosti, ale išlo sa oveľa hlbšie. Menili sa riaditelia odborov, menili sa dokonca radoví úradníci. Miestami sa až nezmyselne menili štruktúry bez ohľadu na funkčnosť.

O čom presne hovoríte? O akých štruktúrach?

Dôležitou, hoci pre verejnosť málo známou postavou na ministerstve sa stal Oleg Havasi. Po príchode SNS nastúpil ako riaditeľ odboru medzinárodných vzťahov. Zároveň ale dostal na starosť aj obrannú politiku, ktorá je v úplne inej sekcii. Vďaka tomu je veľmi vplyvný. Takzvaný Defence Policy Director je v krajinách NATO a EÚ významná funkcia. Človek v tejto pozícii odborne zodpovedá za podklady pre rokovania ministrov. Popri tom sa podieľa na hodnotení stavu obrany, na príprave národných stanovísk smerom k Európskej únii a NATO alebo aj na príprave strategických dokumentov.

Bezpečnostný analytik Jaroslav Naď. Foto N – Tomáš Benedikovič

K čomu tieto zmeny vedú? 

Podklady, ktoré dostáva na stôl minister alebo štátni tajomníci pred dôležitými rokovaniami, sú nekvalitné. Medzi úradníkmi chýba akákoľvek zanietenosť trochu bojovať za ozbrojené sily. Ľudia sú frustrovaní, demotivovaní, medziľudské vzťahy sú veľmi zlé. Niektorí úradníci, ktorí na ministerstve pracujú od deväťdesiatych rokov, mi hovorili,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Kniha od tohoto autora: Pravda a lož na FacebookuViac info

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |