Denník N

7 dobrých správ: Slovenka naučila tisíce žien v Afganistane čítať a počítať

Dobrovoľníci obnovili vojenský cintorín aj vysadili stovky stromov. Dobré správy, ktoré ste si tento týždeň možno nevšimli.

1. S láskou Barack

Knižnica súkromnej americkej univerzity Emory v Atlante odhalila listovú korešpondenciu amerického exprezidenta Baracka Obamu s jeho vtedajšou priateľkou Alexandrou McNearovou. Písali si v rokoch 1982 až 1984, teda päť rokov pred tým, ako sa Obama zoznámil so svojou manželkou Michelle.

Obama stretol McNearovú ako 20-ročný študent v Kalifornii. Vo svojich listoch písal o bežných starostiach mladého muža, ktorý hľadá  zmysel a identitu.

„Obsahujú rovnaké túžby a otázky, s akými sa stretávajú naši študenti a študenti kdekoľvek na svete,“ cituje BBC Rosemary Mageeovú, riaditeľku univerzitnej knižnice, kde listy objavili v roku 2014.

V jednom zo svojich skorších listov Obama McNearovej napísal: „Verím, že vieš, že mi chýbaš a že môj záujem o teba je rozľahlý ako vzduch, a moja dôvera v teba je hlboká ako more, moja láska je bohatá a veľká.“ List sa končí slovami: „S láskou Barack.“

Na druhej strane sa v listoch Obama priznáva, že bojuje s finančnými problémami, izoláciou, tradíciami, či triedami.

„Chytený bez triedy, štruktúry alebo tradície, ktorá by ma podporovala, v istom zmysle je pre mňa rozhodnuté vydať sa inou cestou,“ napísal.

Vo všeobecnosti listy Baracka Obamu odhaľujú bežné starosti zamilovaného študenta, ktorý sa neskôr stal americkým prezidentom.

Listy Baracka Obamu. Foto – TASR/AP

2. Do novozélandského parlamentu sa prvýkrát dostala utečenka

Golriz Ghahramanová je obrankyňou ľudských práv, ktorá sa tiež angažuje v boji za ochranu komunít na Novom Zélande. Do krajiny prišla z Iránu po islamskej revolúcii ako 9-ročná.

„Z detstva si pamätám vojnu,“ povedala pre Al-Jazeeru. „Neustále sirény, utekanie do pivnice a čakanie. Bolo to mesto duchov, naozaj.“

V novom domove vyštudovala právo a tento rok kandidovala na miesto poslankyne za stranu zelených. To sa jej aj podarilo.

Ghahramanová je prvou utečenkou v novozélandskom parlamente. Označuje sa za feministku a obrankyňu demokracie. Ako poslankyňa chce rozšíriť kvóty na prijímanie utečencov a odstrániť zákaz vstupu do krajiny pre utečencov z Blízkeho východu a Afriky, ktorí nemajú na Novom Zélande rodinu.

Strana zelených, ktorú zo 75 percent tvoria ženy, tiež bojuje za opatrenia proti klimatickým zmenám,  odstránenie chudoby, legalizáciu marihuany či rovnosť pohlaví.

3. V Česku obmedzujú reklamu

Mestá v Česku pracujú na odstraňovaní vizuálneho smogu. V Znojme už radnica zakázala podnikateľom v centre vylepovať reklamné plagáty na okná. Pravidlá na umiestňovanie reklamy sú staré desať rokov a za ten čas sa výrazne zmenili používané materiály.

„Začali sa objavovať celoplošné plagáty a bannery,“ cituje idnes.cz mestskú architektku Znojma Ivetu Ludvíkovú. Mesto preto pravidlá sprísnilo a zmenilo aj podmienky nasvietenia reklamných pútačov.

Znojmo pamiatkari považujú za dobrý príklad toho, ako by malo mesto vyriešiť problém s reklamou. Prísne pravidlá pre reklamu platia aj v historickom Mikulove či v pamiatkovej zóne Valtice.

Veľkoplošné reklamné pútače môžu podnikatelia umiestniť len na diaľnici z Brna do Viedne, a to za podmienky, že zachovajú výhľad na panorámu.

Brnianska radnica mestskej časti Brno-Stred je v boji proti reklame veľmi aktívna. Dokončuje tiež manuál na umiestňovanie reklamy, ktorým bojuje za krajšie mesto. Z Brna už zmizlo všetkých 271 reklám na plastových doskách, ktoré boli umiestnené na úrovni očí na stĺpoch verejného osvetlenia.

Odstraňovanie nelegálnych pútačov. Ilustračné foto – TASR

4. Slovenka pomáha ženám v Afganistane

Slovenka Jana Jakubíková odišla do Afganistanu, aby tam pomáhala ženám. Rozbehla projekt v ôsmich okresoch Badakšanu na severe a zapojila doň 14-tisíc žien z viac ako 300 dedín.

„S každou ženou sme pracovali individuálne, každá jedna chodila na naše školenia,“ povedala v rozhovore pre Denník N. „Poskytovali sme rady v rôznych zručnostiach, od šitia, vyšívania cez poľnohospodárstvo, chov dobytka až po spracovanie mlieka, včelárstvo.“

Okrem toho pre ne zorganizovala aj školenia gramotnosti. Väčšina žien z vidieckych oblastí Afganistanu totiž nevie čítať a písať.

„Za deväť mesiacov sme im dali základy, na konci získali certifikát o absolvovaní 4. ročníka. Potom mohli ísť do piateho ročníka. Nemyslím si, že veľa z nich pokračovalo v štúdiu, ale už len to, že idú na trh a vedia si prečítať cenu, je obrovský pokrok,“ uviedla Jakubíková. „Jeden z najväčších úspechov bolo, že sme založili osem mliekarní, kde pracujú iba ženy, a 16 centier, kde sa zbiera mlieko, ktoré dodávajú do týchto mliekarní.“

Jana Jakubíková s kolegyňou z Nepálu nad Faiyzabádom. Foto – archív J. J.

5. Dobrovoľníci obnovili vojenský cintorín

Dobrovoľníci zo Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Poľska obnovili vojenský cintorín v obci Zbojné v okrese Medzilaborce. Na obnove hrobov z prvej svetovej vojny pracovali dva roky. Cintorín v piatok slávnostne posvätili.

Pred desiatimi rokmi považovali pietne miesto pri obci Zbojné za zaniknuté.

„Nevedeli sme nájsť ani pamätníka, ktorý by nám na základe archívnych dokumentov alebo spomienok dokázal identifikovať miesto, kde sa tento cintorín nachádza,“ povedal pre TASR Martin Drobňák z Klubu vojenskej histórie Beskydy, ktorý v tom čase pripravoval publikáciu Mementá prvej svetovej vojny o vojenských cintorínoch v okrese Medzilaborce. Neskôr, pri prácach na obnove pietnych miest v okolitých obciach Výrava a Svetlice, narazili na ľudí, ktorí si cintorín pamätali z detských čias.

Cintorín lokalizovali v roku 2014, neskôr sa pustili do jeho obnovy. Podľa Drobňáka má zaujímavú architektonickú podobu. Jeho pôdorys má totiž tvar poloblúka, čím sa radí medzi najkrajšie na východe Slovenska. Pochovaných je tam približne sto vojakov, pravdepodobne všetkých troch bojujúcich armád.

„Najväčšou výzvou je teraz získať mená vojakov, ktorí tam sú pochovaní. Na základe materiálov, ktoré sa nachádzali v slovenských archívoch, sme ich vedeli identifikovať len veľmi málo,“ uviedol Drobňák s tým, že v budúcnosti chcú popracovať aj na zveľadení okolia cintorína.

„Plánujeme tam osadiť informačný panel či lavičku. Posviackou sa starostlivosť o toto pietne miesto zďaleka nekončí,“ uzavrel.

Ilustračné foto – TASR

6. Za deň vysadili viac ako 900 stromov

Medzinárodný deň stromov pripadol tento rok na 20. októbra. V Chránenom vtáčom území Ostrovné lúky sa preto viaceré organizácie pokúsili o slovenský environrekord. Počas jedného dňa 542 dobrovoľníkov vysadilo 951 stromčekov. Nechýbali dôchodcovia ani školáci. Do vysádzania sa zapojilo 70 subjektov, vrátane škôl či súkromných firiem z celého Slovenska.

Spolu  vysadili takmer deväť kilometrov stromoradia. Medzi vysadenými stromami sú lipy, javory, duby, topole a ovocné stromy.

„Stromy tu majú miesto, pretože nie sú dôležité len pre prírodu, ale chránime nimi aj pôdu,“ cituje RTVS Katarínu Bérešovú z environmentálneho strediska Dropie.

Práca dobrovoľníkov sa však nekončí. Mnohí sa o stromy budú naďalej starať, polievať ich a zastrihávať.

Rekord sa realizoval v rámci projektu LIFE Ochrana vtákov v CHVÚ Ostrovné lúky v spolupráci Strediska environmentálnej výchovy Slovenskej agentúry životného prostredia Dropie s Bratislavským regionálnym ochranárskym združením.

Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

7. Slovenskou dedinou roka je Oravská Polhora

V súťaži Dedina roka 2017 zvíťazila najsevernejšia obec Slovenska, Oravská Polhora.

Víťazná obec preukázala podľa hodnotiacej komisie najkomplexnejšie naplnenie princípov a požiadaviek súťaže v zmysle hesla „myslieť dopredu“.

„Snažíme sa realizovať množstvo rozvojových projektov pre zlepšovanie kvality života v našej obci. Možno práve to bolo tým zaujímavým, čo oslovilo komisiu,“ povedal pre TASR starosta Michal Strnál.

Najsevernejšia dedina Slovenska sa vyznačuje viacerými zaujímavosťami.

„Máme veľmi významnú gajdošskú kultúru, ktorá bola zapísaná do Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO,“ uviedol Strnál, podľa ktorého sú však najväčšou devízou obce práve ľudia. „Rodí sa nám tu 60-70 detí ročne, čo je krásne číslo. Toto je pre mňa tým naj v Oravskej Polhore,“ dodal.

Okrem Oravskej Polhory, ktorá získala právo v budúcom roku reprezentovať Slovenskú republiku v súťaži o 15. Európsku cenu obnovy dediny, si ocenenie prevzalo aj ďalších 12 obcí.

Do 9. ročníka súťaže Dedina roka, ktorú vyhlásili ministerstvo životného prostredia, Spolok pre obnovu dediny a Združenie miest a obcí Slovenska, sa zapojilo 20 obcí. Jej cieľom je prezentácia krás, jedinečnosti a úspechov vidieka a prestíže slovenských obcí.

Na vrch Babia hora sa šliape z Oravskej Polhory štyri hodiny. Foto – TASR

Bonus: Muncha vystavia na letisku

Cestujúci, ktorí budú prechádzať medzinárodným letiskom Gardermoen v nórskom Osle, si budú môcť pozrieť originálne diela nórskeho maliara Edvarda Muncha. Tie vystavia na novom termináli letiska počas desiatich rokov.

Na ten čas uzavrelo Munchovo múzeum dohodu s nórskou leteckou spoločnosťou Avinor, ktorá prevádzkuje najväčšie letisko v Nórsku.

„Sme veľmi hrdí na to, že budeme môcť predstaviť jedného z najväčších nórskych umelcov cestujúcim z celého sveta,“ cituje ČTK riaditeľa letiska Öyvinda Hasaasa.

„Mnoho pasažierov si vyberá Oslo ako cieľovú destináciu alebo tu prestupujú na iné lety, a teraz budú mať príležitosť vidieť diela jednej z najvýznamnejších osobností Nórska.“

Výstavu otvoria v decembri. Prvým vystaveným obrazom expresionistického maliara bude obraz z roku 1905 s názvom Hlava vedľa hlavy. Príslušné dielo bude na letisku vystavené vždy jeden rok, potom ho nahradí ďalší Munchov obraz.

Letisko v Osle Gardermoen. Foto – Wikimedia Commons

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

7 dobrých správ

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie