Denník N

Ústavný súd rozhodol, že Bašternák by nemal mať nárok na účinnú ľútosť

Opozícia v lete organizovala protesty proti Robertovi Kaliňákovi. Foto N – Tomáš Benedikovič
Opozícia v lete organizovala protesty proti Robertovi Kaliňákovi. Foto N – Tomáš Benedikovič

Prvý senát Ústavného súdu v auguste rozhodol, že pri podvodoch s vratkami DPH sa účinná ľútosť nedá uplatniť. Pred šiestimi rokmi rozhodol ten istý senát inak.

Prvý senát Ústavného súdu v zložení Peter Brňák, Milan Ľalík a Marianna Mochnáčová rozhodol v auguste v daňovej kauze tak, že to môže mať zásadný vplyv aj na to, ako budú orgány činné v trestnom konaní postupovať v kauze Ladislava Bašternáka. Na svojom facebooku na to upozornil aj Daniel Lipšic.

Bašternák je majiteľom bytu, v ktorom býva premiér Robert Fico. Od marca je obvinený z trestného činu krátenia dane za to, že si mal v apríli 2012 od štátu vypýtať fiktívne vratky DPH za dva milióny eur. Stalo sa tak začiatkom roka 2012, keď ešte platil „starý“ trestný zákon. Ten nerozlišoval medzi krátením dane a podvodom s vratkami DPH a oba tieto skutky označoval ako krátenie dane. Zákon zároveň hovoril, že ak obvinený daň dodatočne zaplatí, môže byť zastavené jeho stíhanie. Od 1. októbra 2012 platí nový zákon, ktorý umožňuje ľútosť iba pri krátení dane, ale už nie pri fiktívnych vratkách DPH.

Po tom, ako Bašternáka obvinili, pred políciou deklaroval záujem uplatniť si účinnú ľútosť a zaplatiť dva milióny eur, aby sa vyhol stíhaniu. Polícia ani prokuratúra doteraz o jeho žiadosti nerozhodli, aj preto, že Bašternák stále peniaze nezaplatil.

Súd v roku 2017: Vratky nie sú daň, ktorá sa dá dodatočne zaplatiť

Nové rozhodnutie Ústavného súdu znamená, že Bašternák si účinnú ľútosť uplatniť nemôže. Súd rozhodoval o starom prípade fiktívnych vratiek DPH. Páchateľ si ich mal uplatňovať ešte v roku 2001 a všeobecné súdy vrátane Najvyššieho súdu odmietli uznať, že by sa na prípad vzťahovala možnosť účinnej ľútosti. Senát Ústavného súdu sa s tým stotožnil.

Ešte Najvyšší súd páchateľovi daňového trestného činu napísal, že hoci fiktívne vratky DPH vtedy patrili pod skutkovú podstatu trestného činu neodvedenia dane a poisteného a ten, kto ju dodatočne uhradí, je zbavený viny, v jeho prípade „konanie spočívalo v tom, že si neoprávnene uplatnil odpočet DPH, takže dodatočne nemal čo zaplatiť, aby naplnil zákonnú dikciu účinnej ľútosti“.

Ústavný súd napísal, že závery Najvyššieho súdu možno považovať za „logické, ústavne udržateľné, neodporujúce aplikovanej právnej úprave a podľa Ústavného súdu im nemožno vyčítať takú svojvoľnosť, ktorá by mala za následok arbitrárnosť napadnutých rozhodnutí Najvyššieho súdu, v príčinnej súvislosti s ktorými by došlo k namietanému porušeniu sťažovateľom označených základných práv a práv zaručených v ústave“.

Rovnaký senát rozhodoval o účinnej ľútosti pri fiktívnych vratkách DPH aj v roku 2011. Vtedy rozhodol inak, páchateľ bol však vtedy v súvislosti s obvinením z trestného činu aj vo väzbe. Okresný a krajský súd vtedy páchateľa odmietli prepustiť a hovorili, že na jeho prípad sa účinná ľútosť nevzťahuje, pretože „vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty nie je možné zamieňať s dodatočným zaplatením splatnej dane a jej príslušenstva“. Argumentovali teda rovnako ako súdy v roku 2017.

Súd v roku 2011: Ak by zákonodarca chcel trestať vratky, nepochybne by to napísal do zákona

Brňák, Ľalík a Mochnáčová však vtedy uviedli, že „uvedený právny názor všeobecných súdov je z hľadiska ústavy neudržateľný“. Odvolávali sa na zásadu, že „v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bude uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv“. Tvrdili, že orgány verejnej moci sú povinné vykladať právne normy v prospech základných práv a slobôd.

Sudcovia vtedy napísali, že ak by zákonodarca chcel rozlíšiť medzi krátením dane a vratkami DPH, „nepochybne by tak urobil“. Aj preto podľa sudcov v tomto prípade boli splnené podmienky účinnej ľútosti.

„Ak páchateľ v zákonnom čase vráti vyplatený daňový preplatok, došlo v konečnom dôsledku (druhoplánovo) k dodatočnému zaplateniu splatnej dane. V tejto súvislosti možno uzavrieť, že ak by zákonodarca protiprávnemu konaniu páchateľa spočívajúcemu v neoprávnenom uplatnení nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane chcel pripísať iný protispoločenský dôsledok ako neodvedenie (nezaplatenie) dane, nepochybne by tak urobil.“ Zákonodarca tak urobil až v októbri 2012.

Ústavný súd teda v roku 2011 rozhodol, že páchateľ bol vo väzbe neoprávnene.

Prečo Ústavný súd rozhodol v rovnakej veci opačne? Podľa súdu prípady nie sú „skutkovo a právne identické“. Sudcovia podľa hovorkyne pristupujú ku každému podaniu „s osobitnou odbornou starostlivosťou“.

Vo veci z roku 2011 bol sudcom spravodajcom Peter Brňák, vo veci z roku 2017 Milan Ľalík. Obaja podľa hovorkyne vyhlásili, že „všetky podstatné skutočnosti v daných veciach sú uvedené v nálezoch,
a preto nevidia dôvod sa k nim osobitne vyjadrovať“.

Orgány činné v trestnom konaní sa zatiaľ nevyjadrili, či Bašternák má nárok na účinnú ľútosť alebo nie. Rozhodne o tom prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý jediný môže vo veci zastaviť stíhanie. Ak by sa na Bašternáka účinná ľútosť nevzťahovala, hrozilo by mu väzenie.

V Bašternákovom byte býva premiér Robert Fico a minister vnútra Robert Kaliňák urobil s Bašternákom výhodný obchod, keď od neho kúpil podiel vo firme za 8-tisíc eur.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie