Denník N

Babišova revolúcia dokazuje, že väčšina vidí vývoj po roku 1989 ako zlyhanie

Je nutné začať spájať sily tej časti spoločnosti, ktorá chce žiť slobodne, ale tiež hľadať cestu k tým, ktorí sa tej slobody tu a tam obávajú.

Text bol písaný pre týždenník Respekt.
Autor je šéfredaktorom Respektu
a členom Redakčnej rady Denníka N.

Toto nie je len prepísanie politickej mapy, to je naozaj revolúcia svojho druhu. Drvivá väčšina spoločnosti vidí vývoj po roku 1989 ako zlyhanie. Neverí v tradičnú podobu politiky, dáva prednosť vláde pevnej ruky a nechce aktívne členstvo v Európskej únii. S týmto faktom treba rátať a nemaľovať si ho na ružovo. Neznamená to však, že treba panikáriť alebo že sa s tým treba zmieriť.

Jediná veľká

Na volebnom výsledku je množstvo pozoruhodných aspektov, ale jeden je najpodstatnejší a bude mať zásadný vplyv na tunajšiu politiku. V Česku teraz existuje vlastne jediná veľká strana – hnutie ANO Andreja Babiša.

Definitívne sa dokonal pád veľkých strán deväťdesiatych rokov, ODS a ČSSD, ktoré sú dnes popri ANO marginálnymi stranami. Len na pripomenutie: ešte v roku 2006 mala každá z týchto partají vyše tridsať percent. Teraz dokopy nedajú ani dvadsať.

Nech už budú rokovania o vláde vyzerať akokoľvek, hnutie ANO bude mať taký veľký vplyv, že bude pre ostatné strany ťažko kontrolovateľné. Samo bude mať viac hlasov ako dvaja prípadní koaliční partneri spoločne.

Mimoriadne ťažké to bude mať aj opozícia, a to nielen z hľadiska logickej menšiny. Budú v nej také nesúrodé strany, že sa len komplikovane dohovoria na nejakom postupe. Dajme jeden príklad za všetky: Keby vznikla koalícia ANO, ČSSD a KDU-ČSL, ťažko očakávať opozičnú spoluprácu KSČM, SPD, Pirátov, TOP 09 atď.

Podobu budúcej vlády je však veľmi ťažké určiť. Ponúka sa, samozrejme, terajší formát, len s výmenou vedúcej úlohy. Lenže pre ČSSD môže vstup do vlády znamenať definitívny koniec. Ak voliči neocenili jej kroky teraz, keď voličom splnila takmer všetko, čo si mohli priať, ako by mohli oceniť úlohu malého partnera vedľa dominantného Babiša? Iste, kreslá vo vláde majú silné magnetické pole, ale z pohľadu budúcnosti by zrejme bolo logickejšie sústrediť sa na zásadnú premenu strany a proti budúcej vláde sa, naopak, ostro vymedziť. Je tiež pravdepodobné, že ANO sa po doterajších konfliktoch s ČSSD rado tejto strany zbaví.

ODS by, pokiaľ ide o počet hlasov, s Babišom v pokoji zostavila väčšinovú vládu, ale musela by porušiť sľub voličom, že s ním nikdy. A keby ho porušila, mohlo by to podobne ako pre ČSSD znamenať bozk smrti. Je však pomerne pravdepodobné, že ich ANO bude chcieť o spolupráci presvedčiť, pretože by nebol potrebný tretí partner.

Piráti

Rovnako ako Pirátov, ktorí budú podľa rôznych náznakov jedným z hlavných cieľov ANO. Stranu Ivana Bartoša tak čaká veľmi náročné obdobie. Dvojciferný výsledok je veľký úspech, a ak by sme mohli súdiť podľa sociologických údajov, ale aj deklarovania podpory na sociálnych sieťach, o ich úspechu rozhodli voliči, ktorí uznávajú liberálne hodnoty, ale v rozhodovaní sú pomerne konzervatívni (doteraz volili najmä TOP 09, Stranu zelených či KDU-ČSL). Chcú teda demokratickú a proeurópsku politiku.

Ak Piráti zostanú v opozícii, môžu sa do ďalších volieb stať ešte väčšou stranou. Vo vláde budú prípadne čeliť lákadlám a zložitým situáciám, s ktorými sa doteraz nikto z nich nestretol. Preto nemôžeme predvídať, ako sa zachovajú.

Jediným istým adeptom na vládnutie budú ľudovci, ktorí sa síce nedostali do snemovne s presvedčivým výsledkom, ale dopredu deklarovali ochotu s ANO vládnuť. Teda bez obvineného Andreja Babiša.

Starostovia sa nečakane do snemovne dostali a slávia úspech. Naopak TOP 09 čaká podobne zásadná debata ako sociálnych demokratov. Do poslednej chvíle sa pri sčítaní hlasov museli báť, že sa do snemovne nedostanú. Výsledok tesne nad päť percent je neúspech a potvrdili sa tak zistenia výskumníkov, ale aj skúsenosť s debatami s potenciálnymi voličmi TOP 09, že Miroslav Kalousek je pre nemalú časť ich stúpencov neprijateľný.

V budúcej vláde bude dôležité sledovať, kto sa stane ministrom zahraničia, spravodlivosti a vnútra. Prvý rezort bude mať vplyv na vzťah k Európskej únii. Ďalšie dva na spravodlivosť v tejto krajine. Ak všetky tri obsadí ANO, nebudú zostávajúci koaliční partneri dôležití.

Do náručia SPD

Za normálnych okolností by sme riešili len to, aké bude mať budúca vláda zloženie a na čom postaví svoj program. Dnes to tak nie je. Musíme uvažovať o tom, aký bude mať na českú politickú kultúru vplyv fakt, že prvýkrát v novodobých dejinách škandály spojené so šéfom strany neviedli k prepadu, ale naopak k nárastu hlasov.

Tridsiatim percentám voličov neprekáža, že premiérom môže byť človek stíhaný políciou za podozrenie z podvodu. A to nehovoriac o jeho minulosti agenta ŠtB. Babiš si nepochybne bude úspech vykladať ako referendum o svojej kauze a jeho ľahostajnosť k pravidlám to iba posilní. Odolajú potenciálne koaličné strany jeho zvodom a nepôjdu do vlády, ktorú by mal riadiť obvinený premiér? A odolá polícia a prokuratúra tlaku, ktorý na ne nepriamo vytvára fakt, že majú vyšetrovať takého významného politika?

Musíme premýšľať o dôsledkoch zistenia, akú zásadnú pomoc vo voľbách zohráva vlastníctvo médií. Babiša to uchránilo od nepríjemného tlaku a čím ďalej okatejšia podpora zo strany redakcií sa bude zrejme ešte posilňovať. Fungovanie tejto stratégie si nepochybne všimnú aj ďalší aktéri, takže „chuť“ po moci poškuľujúcich boháčov na médiá len porastie.

Nevyhneme sa úvahám, čo so štátom urobí, keď mocná firma ešte posilní pozície vo vláde i v štátnych inštitúciách. Agrofert je dôležitou súčasťou ANO, jeho zamestnanci sú v snemovni, na úradoch i vo vláde.

Nezostávajme však iba pri ANO. Extrémistická strana SPD Tomia Okamuru sa podľa počtu mandátov stala treťou najsilnejšou stranou v snemovni. A ak budú ostatné strany pokračovať v preberaní jeho nenávistnej rétoriky, môže do ďalších volieb ešte zosilnieť. Ak teda opäť nedôjde k sporu o peniaze a SPD sa nerozpadne. Dobrou správou je (áno, aj z maličkostí sa treba tešiť), že ANO a SPD by nemali v snemovni väčšinu hlasov.

Dôvera

Rozuzlenie spomenutých scenárov dostaneme pomerne skoro. Je tu však niekoľko tém, ktoré budú zodpovedané až po rokoch a sú oveľa podstatnejšie. Výsledky volieb totiž nie sú správou len o politických stranách a ich presvedčivosti. Sú tiež testom, akú spoločnosť Česi vlastne chcú. Momentálne to nevyzerá veľmi príjemne, ale rozhodne nie je nutné prepadať frustrácii alebo priamo panike.

Politika jednoducho prebieha v rôznych cykloch, takže dnešný stav neznamená, že došlo k definitívnej premene našej krajiny. Je potrebné premýšľať o tom, ako zase trend otočiť. Ako do verejného života vrátiť dôveru v demokratické pravidlá a otvorenú spoločnosť.

Jedna úloha čaká na politikov, ktorých strany a idey sa ocitli v kríze. Tak ako sa úspešne transformovali antisystémové strany, musia sa transformovať aj tie systémové. Potvrdila sa obava, že protibabišovský program nestačí – ľudia musia vidieť alternatívu. Tí, ktorí vidia v Babišovi problém, berú jeho odmietanie ako samozrejmosť; ostatným je to ľahostajné. Úspešný projekt musí vedieť spojiť oba prúdy a to sa podarí jedine na základe dobrého programu, práce v teréne, ponuky dôveryhodných politikov.

Rovnako sa ukázalo, že pri demokratických stranách nezaberá ani preberanie nenávistného slovníka či vôbec argumentácie extrémistov. Sociálni demokrati sú toho najlepším dôkazom: Milan Chovanec bol jedným z najúspešnejších naháňačov hlasov pre strany, ako je Okamurova SPD. Vyvolávaním strachu z neexistujúcich „migrantských“ škodcov a nadávaním na Európsku úniu legitimizoval ich politiku a ČSSD pritom evidentne nikoho nezískala.

Prebudenie

Podobné prebudenie však čaká aj na občiansku spoločnosť. Po týchto voľbách vlastne už nikto, komu ide o budúcnosť českej krajiny, nemôže stáť bokom. Teraz sa totiž nikto ani teoreticky neponúka, že to urobí za nás. Keď sa Slovensko chcelo vyrovnať s mečiarizmom (tým nechceme tvrdiť, že ho tu už máme), impulz k zmene vzišiel práve z občianskych iniciatív. To ony rozbehli debatu so širšou spoločnosťou o hodnotách. A uspeli.

Atmosféra v spoločnosti sa nebezpečne zradikalizovala. Spúšťačom bola utečenecká kríza, ale dnes už problém mieri oveľa hlbšie. Z dvoch stoviek poslancov bude stotridsať zastupovať strany, ktoré viac či menej spochybňovali porevolučnú éru. Politiku tu – vrátane liberálnych Pirátov – vykresľovali prakticky len ako svinstvo, ktoré nič dobré neprinieslo. Tu už je skutočne ohrozená dôvera v podstatu demokracie, čo je vzhľadom na to, ako je Česko úspešná krajina, pozoruhodný výsledok.

Zlú vládu spoločnosť prežije. Dokonca aj vtedy, keď bude mať autoritárske sklony. Pokračujúce rozdeľovanie spoločnosti a spochybňovanie zmyslu liberálnej demokracie však môže mať následky trvalé a oveľa bolestivejšie. Nie je teda nutné len začať spájať sily tej časti spoločnosti, ktorá chce žiť slobodne, ale tiež hľadať cestu k tým, ktorí sa tej slobody tu a tam obávajú. Čoskoro nás čaká ďalší test – prezidentské voľby.

Teraz najčítanejšie