Ako Babiš dobyl Česko a prečo sú jeho predstavy o vládnutí nebezpečné
Slovenský miliardár Andrej Babiš vyhral s obrovským náskokom. Analytici sa obávajú, či sa z umierneného populistu nestane autokrat.
V politike je Andrej Babiš len päť a pol roka, no aj to mu stačilo na to, aby jeho hnutie ANO vyhralo české voľby s obrovským náskokom pred ostatnými stranami.
Zvíťazil vo všetkých desiatich krajoch a dostal takmer 30 percent. Na zloženie koalície mu k vlastným 78 poslancom stačí zohnať len 23 poslancov, a tak je veľmi pravdepodobné, že bude premiérom.
Nevídaný úspech
Česko by tak mohlo mať prvýkrát po páde komunizmu na svojom čele Slováka, ktorý sa stále nenaučil dobre po česky, predátorského miliardára a zároveň človeka, ktorý je obvinený z majetkovej trestnej činnosti.
Bude aj prvým českým premiérom, ktorého ŠtB evidovala ako svojho agenta.
Ako je možné, že Babiš so svojou stranou ANO vyhral voľby, a čo Česko s jeho vládou čaká?
Základom jeho politiky je starostlivo pripravený mix umierneného populizmu a kritiky systému. Berie si niečo z euroskepticizmu, hoci vraj nie je za vystúpenie krajiny z EÚ či NATO. Má zásadné výhrady proti migrácii, no nevystupuje ako rasista ani ako otvorene xenofóbny človek.
V náznakoch hovorí o Rómoch ako o ľuďoch, ktorí zneužívajú systém, ale otvorene protirómsky nie je. Zavádza niektoré opatrenia zvyšujúce transparentnosť, sám je však obvinený z dotačného podvodu, ktorý sa týka eurofondov. Nie je jednoznačný pravičiar a mnohé z jeho plánov sú skôr ľavicové a smerom k ľavici sa presúva stále viac.
Používa slangové výrazy a úspešne sa snaží priblížiť k masám. Má nato aj vlastné kanály. Okrem potravinárskeho, chemického a poľnohospodárskeho je totiž aj mediálnym magnátom.
Napriek tomu, že je populistom, ktorý nie je ideologicky vyhranený, ide v podstate o ekonomického liberála, ktorý svoj obrovský majetok (viac než tri miliardy eur) získal vďaka liberálnemu ekonomickému prostrediu a štedrej štátnej i európskej dotačnej politiky v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore.
Mix Sulíka, Kollára a Fica
Keby sme mali hľadať postavu zo slovenskej politiky, ktorá by Babiša najviac pripomínala, s jedným človekom by sme si nevystačili. Ide o kombináciu Richarda Sulíka, Borisa Kollára, ale aj Roberta Fica. So Sulíkom má spoločný ekonomický liberalizmus, kritiku EÚ a jej väčšej integrácie, s Kollárom antiutečeneckú agendu a snahu o zavedenie prvkov priamej demokracie, no a s Ficom ťah na dôchodcov a sociálne slabšie vrstvy, ktoré ho stále volia.
V kampani bol Andrej Babiš väčšinou presvedčivý. Usmerňoval ho profesionálny tím, ktorý sa snažil minimalizovať jeho hendikepy. Tým najväčším na začiatku jeho politickej kariéry bolo neohrabané využívanie sociálnych sietí. Napravil to však jeden z najväčších profesionálov v tejto oblasti – Marek Prchal.
Babiš bol s jeho prácou natoľko spokojný, že mu dal na prvej povolebnej víťaznej tlačovke pusu na čelo a poďakoval mu „vďaka, Máro“. „Pokiaľ niekto hovorí o tom, že tu nejaký miliardár prišiel a kúpil si ľudí, je to smiešne. My sme od roku 2013 makali,“ vysvetľoval Babiš svoj úspech.
Čo chce presadiť
Nech bude koalícia vedená Andrejom Babišom zložená z akýchkoľvek strán, jeho 30-percentný volebný výsledok mu zaručuje, že sa do vládneho programu dostane veľká väčšina jeho predvolebných plánov. Do volieb išiel s heslom „teraz, alebo nikdy“. Vysvetľoval ho nasledovne: „Je to prvý a posledný pokus zbaviť sa neznesiteľnej, prepracovanej a zákernej korupčnej hydry, ktorá viac ako 25 rokov dusí, parazituje a rozkladá celú našu krajinu.“
Najprv veci, ktoré by za Babišovej vlády pocítili Slováci, ktorí v najbližších štyroch rokoch navštívia Česko. Budú tam ešte dlho platiť českou korunou a nie eurom. Babiš je proti spoločnej mene a jeho strana ju nielen v najbližších štyroch rokoch nezavedie, ale ani neurčí termín, kedy sa to stane.
ANO by chcelo ešte uzavretejšiu vonkajšiu hranicu EÚ a rozhodnejší postup proti nelegálnej migrácii. Zároveň je proti väčšej centralizácii EÚ. „Európska únia musí prestať hovoriť o dvojrýchlostnej Európe,“ hovoril hneď na prvom povolebnom brífingu.
Budúci premiér má vo volebnom programe aj niekoľko opatrení, ktoré sú skôr populistické než skutočne účinné. Chce napríklad znížiť počet ministerstiev zo 16 na 13, čo určite neprinesie zásadné úspory. Hovorí o zoštíhlení byrokracie, elektronickej štátnej správe po vzore Estónska. Vraví o boji proti terorizmu, ktorý v Česku nie je, o plošnom zvyšovaní dôchodkov a skoršom odchode do penzie pre vybrané profesie, je proti plošnej privatizácii nemocníc.
Desivá vízia
Veľká časť českých analytikov a komentátorov vidí budúcnosť Česka s Babišom s obavami. „V roku 1946 si Česi zvolili Klementa Gottwalda, v roku 2017 Andreja Babiša. Typovo a osobnostne ide o podobné figúry,“ napísal napríklad v Reflexe komentátor Bohumil Pečinka.
O Česko s Babišom sa i v súvislosti s jeho jeho víziami v predvolebnej knižke obáva aj politológ Tomáš Lebeda z Univerzity Palackého v Olomouci. V Babišovej knihe O čom snívam, keď náhodou spím píše možný český premiér, ako zásadne zmení politický systém v krajine. Knihu označil za absolútny základ svojej kampane a rozdal ju vyše 280-tisíc ľuďom.
Zrušil by hornú komoru parlamentu senát, ako aj desať českých samosprávnych krajov, a dolnú komoru – poslaneckú snemovňu – by zároveň zredukoval zo súčasných 200 na 101 poslancov a volili by sa väčšinovým a nie pomerným spôsobom ako doteraz.
Časť kompetencií senátu by prešla na prezidenta a dôležité rozhodnutia by sa riešili cez referendá.
„Andrej Babiš vo svojej knihe opísal niektoré veľmi nebezpečné veci. Na niekoľkých stránkach opísal svoju predstavu ústavno-politického usporiadania Českej republiky, ktorá je desivá,“ povedal Lebeda Denníku N. Hoci jednotlivé zmeny nemusia byť pre krajinu zásadné, za nebezpečnú pre demokratické základy štátu považuje ich kombináciu.
Podľa analytika teraz veľmi záleží na tom, akú vládu sa Babišovi podarí zostaviť – či väčšinovú a koaličnú, alebo menšinovú a jednofarebnú, keďže sa väčšina parlamentných strán do vlády s miliardárom nehrnie. Lebeda si myslí, že pri jednofarebnej vláde by mal veľkú výhodu zásluhou kontroly celej exekutívy. „Pokiaľ by to bola koaličná vláda, tie subjekty, ktoré sa v nej ocitli, by tam skôr hrali štafáž, keďže nepredpokladám, že by Andrej Babiš pristúpil na nejakú paritu.“
Po voľbách môže byť Babiš umiernenejší
Tomáš Lebeda však dúfa, že Česko za Babiša nakoniec nebude zásadnejšie meniť svoj postoj ako krajiny voči EÚ ani základné politické usporiadanie. „Teraz prichádza obdobie, keď Andrej Babiš môže ukázať, či sú obavy niektorých z nás oprávnené alebo neoprávnené.“
Babišovu opatrnosť bolo vidieť aj na jeho povolebnom brífingu. Vravel, že jeho strana je demokratická, že neplánuje radikálne ústavné zmeny a aj to, že je proeurópsky.
V Česku vyhral antisystém, tešia sa xenofóbovia aj Piráti
Neštandardné a antisystémové strany v českých voľbách uspeli tak ako doteraz nikdy. Spolu s takmer 30 percentami pre populistu Andreja Babiša zozbierali takmer 59 percent hlasov voličov a majú dohromady 137 z 200 poslancov.
Okamura má viac ako 10 percent
Najnebezpečnejší pre krajinu je úspech xenofóbnej Slobody a priamej demokracie podnikateľa moravsko-japonsko-kórejského pôvodu Tomia Okamuru. Strana, ktorá zbierala hlasy v krajoch ďaleko od Prahy a centra krajiny, sa presadila agendou vystúpenia z EÚ, utečencov, antiislamských postojov a zásadnej zmeny politického systému smerom k priamej demokracii.
Okamura sa hlási k francúzskej nacionalistke Marine Le Penovej, spochybňoval vyvražďovanie Rómov v koncentračnom tábore v obci Lety, obhajoval myšlienky pôvodného „ľudového komunizmu“ a zastal sa muža, ktorého odsúdili za rasovo motivovanú vraždu. Do vlády s SPD však nechce ísť ODS, ČSSD, TOP 09 a hlavne ani Babiš, ktorý sa snaží vytvoriť si imidž umierneného politika.
Piráti sú tretí
Hoci sa očakávalo, že sa dostanú do parlamentu, výsledok 10,8 percenta a 22 mandátov pre Pirátov patrilo medzi najväčšie prekvapenia českých volieb.
Strana, ktorá si zakladá na evolučnom a nie revolučnom antisystéme, ale aj na liberalizme, zrejme prebrala väčšinu voličov Zelených, ktorí nedostali ani jeden a pol percenta. Oslovuje v drvivej väčšine mladých ľudí, a hoci ide o antisystémovú stranu, nedajú sa považovať za partiu, ktorá by ohrozovala demokraciu.
Ukázali to už pred voľbami, keď jasne povedali, že nebudú spolupracovať s Okamurom, komunistami, ale ani s Andrejom Babišom. Pokiaľ by skončili v opozícii, mohli by patriť skôr k jej pragmatickej časti. Väčšina z ich poslancov je však zatiaľ úplnou neznámou.
TOP 09 prešla len tesne
Z parlamentu takmer vypadla liberálna strana TOP 09 bývalého ministra financií Miroslava Kalouska a Karla Schwarzenberga. Len niekoľko desiatok minút pred spočítaním výsledkov to vyzeralo tak, že neprekročí päťpercentnú hranicu. Nakoniec však získala tesných 5,3 percenta, a to vďaka popularite v Prahe, kde ich ju volilo takmer 13 percent ľudí.
O tesné prekonanie päťpercentnej hranice sa zaslúžil aj 21-ročný mladík s etiópskymi koreňmi Dominik Feri. Je mimoriadny talent sociálnych sietí a len na Facebooku má 84-tisíc odberateľov. Práve jeho zásluhou volili TOP 09 aj mladí ľudia, ktorí by strane inak hlas nedali.
Komunisti prepadli
Jedinou tradičnou antisystémovou stranou, ktorá v českých voľbách výrazne stratila, je ortodoxná KSČM. Tá získala len 7,8 percenta, čo je najslabší výsledok tejto strany vo voľbách v Česku od jej vzniku v roku 1921. Komunisti však o hlasy neprišli len preto, lebo ich voličov ubúda v dôsledku demografických faktorov. Časť ich priaznivcov sa našla v iných stranách blízkych extrémizmu – hlavne v Okamurovej SPD.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
