Newsfilter: Rozdiel medzi Slovenskom a zvyškom V4 je vo Ficovi

K ČSOB Smart účtu bez poplatku za vedenie môžete okrem SmartSlužieb+ teraz získať aj bonus až do výšky 150€. Založte si účet,splňte jednoduché podmienky a bonus môže byť váš.

Udalosti víkendu vybral a komentoval Juraj Javorský

1. Po českých voľbách máme z V4 jediní proeurópsku vládu

V českých voľbách do seba zapadli dva silné javy: protisystémovosť a populizmus. Výsledkom je suverénne víťazstvo Babiša, Okamura či Piráti v parlamente a, naopak, prepad doteraz „tradičných“ strán, najmä ČSSD. Proeurópsky a liberálne zmýšľajúcim ľuďom zostal v Česku minimálny vplyv na smerovanie spoločnosti prostredníctvom politických inštitúcií.

Je to tak aj na Slovensku? Sčasti áno. Protisystémový, respektíve euroskeptický volič si môže vyberať medzi SaS, OĽaNO, Kolárovou Sme rodina a Kotlebom. Bez výčitiek by mohol hodiť do urny aj SNS. To je spolu polovica z posledných volebných preferencií. Na rozdiel od českého však nemá slovenský protisystémový volič veľkú šancu na to, že jeho strana bude vládnuť. Podstatný rozdiel je na strane ponuky: Smer je podobne ako Babišovo ANO silne populistickou stranou s približne rovnakou podporou voličov, ibaže svoj populizmus momentálne uplatňuje v iných témach, než sú Európa či migrácia.

Máme šťastie, že máme Fica? Populistická politika je riziková zo svojej podstaty a fakt, že populizmus Roberta Fica sa aktuálne zaoberá hlavne dôchodkovým vekom a minimálnou mzdou, môže byť dočasný jav. Fico už ukázal, že keď chce, tak dá na bilbord s Európskou úniou holý zadok, takže jeho proeurópske naladenie ťažko považovať za istotu. A určite nie je žiadnym šťastím mať za premiéra populistu, ktorý sa podľa vlastnej vôle prepína medzi pro- a protieurópskym modom.

I tak však nájdeme medzi Ficom a ostatnými lídrami vo V4 zásadný rozdiel, ktorý trvá roky a ktorý môžeme považovať za stabilný: Fico nerúca demokraciu. Je schopný paralyzovať súdnu moc, ale nejde ju rušiť ako v Poľsku, nadáva novinárom, ale nelikviduje ich ako Orbán. S Babišom má spoločné napríklad to, že tiež by raz mohol byť stíhaný za korupciu, ale na druhej strane – na Slovensku sa platí eurom, čo sa za Babiša v Česku nikdy nestane.

2. Kotlebovi pomáha manželka Ficovho ikonického úradníka

Keď premiér Fico v máji tohto roka menoval Petra Kovaříka za riaditeľa nového protikorupčného odboru na úrade vlády, jeho manželka už mala odpracovaných niekoľko rokov na župnom úrade Mariana Kotlebu. Ako personálna riaditeľka – zdedená po Maňkovi – si tam odkrútila všetky Kotlebove rošády vrátane tých, ktoré dali prácu jeho rodine a priateľom.

Alena Kovaříková považuje samu seba za odborníčku a profesionálku, ktorá pracuje v súlade so zákonom, a v práci u Kotlebu nevidí etický ani morálny problém. Jej manžel Peter Kovařík vidí etický problém jedine v tom, že sa ho novinári na jeho manželku spýtali. Robert Fico sa nevyjadril.

Problém to však je, pretože sa tým legitimizuje Kotleba. Ak to myslel Robert Fico vážne, keď hovoril, že nie je možné, aby po úrade kraja chodili holohlaví chlapci a vykrikovali po sebe „Na stráž!“, alebo že Kotleba je zlo, voči ktorému treba vystupovať, tak potom by mal chápať, prečo slušní ľudia s Kotlebom nespolupracujú: pretože spolupráca s niekým, komu ide o zlikvidovanie demokracie, je spoluprácou na likvidovaní demokracie. Nezáleží veľmi na tom, či ide o pomoc ideovú alebo účtovnícku.

Nech už si Alena Kovaříková zdôvodňuje svoju prácu hocijako, odkedy sa stal jej manžel významným Ficovym úradníkom, ukazuje na nepriamu linku medzi Ficom a Kotlebom. Je stelesneným podozrením, že kým si Fico drží od Kotlebu dištanc vo veľkej politike, na nižšej úrovni zvolí aj pragmatickejší prístup, ak sa mu to hodí. Dúfajme, že v skutočnosti to tak nie je, no ľahšie by sa dúfalo, keby k tomu premiér zaujal nejaký štátnický postoj.

3. V župných voľbách má najväčšie šance Smer

Nové prieskumy k župným voľbám z konca týždňa priniesli dve prekvapenia a jedno dôležité upokojenie. Išlo o posledný prieskum pred voľbami; najbližšie čísla, ktoré uvidíme, budú už tie volebné. V sobotu sa pre prieskumy začalo dvojtýždňové moratórium.

Prvé prekvapenie je, že v Banskej Bystrici má Ján Lunter pred Kotlebom 30-percentný náskok. Prieskum agentúry AKO pre TA3 sa konal po tom, čo sa Klus s Mičevom vzdali kandidatúry v Lunterov prospech. Matematicky to síce sedí: kým Kotleba sa stále drží na 22 percentách, Lunterovi od septembra (31 % vo Focuse) stúpli šance zhruba o súčet preferencií Klusa a Mičeva. No po posledných župných voľbách, keď 20-percentný Kotleba nakoniec porazil 50-percentného Maňku, matematika nie je to, na čo by sa mal Lunterov štáb spoliehať.

Druhé prekvapenie je tesný súboj v Žiline. Kým v piatich doterajších župách Smeru (Nitra, Trnava, Trenčín, Košice, Prešov) to zatiaľ vyzerá na jasné víťazstvo jeho kandidátov, žilinský župan Smeru Juraj Blanár vedie v prieskume len veľmi tesne pred kandidátkou opozície Erikou Jurinovou. Na druhej strane však platí, že aj keby Smer prišiel o jeden zo „svojich“ šiestich krajov, voľby pravdepodobne potvrdia, že je stále určujúcou politickou silou.

Na čo sa dlho čakalo, bol prieskum z Nitry, kde ako klinec v tráve číha Kotlebov kandidát Milan Uhrík. Podľa prieskumu AKO by však Uhrík s menej ako 10-percentnou podporou musel prekonať ďalších troch kandidátov vrátane súčasného župana Milana Belicu.

Jednou vetou:

4. Slovensko má ďalší eurofondový problém v školstve, prídeme zrejme o 28 miliónov eur na projekt vzdelávania dospelých ešte z čias Čaploviča a Pellegriniho.

5. Kvóty na utečencov už budú krajiny EÚ prijímať jednohlasne a návrh už nebude môcť prejsť bez odporcov, akými boli aj Slovensko a Česko, dohodli sa členské krajiny na samite v Bruseli.

6. Bratislava sa s Asociáciou vonkajšej reklamy dohodla na odstránení asi stovky nelegálnych reklám – na území hlavného mesta je približne 10-tisíc reklamných stavieb.

7. Exminister vnútra z čias Mečiara Gustáv Krajči havaroval opitý, podľa televízie Joj po nehode nafúkal 0,81.

8. Smer na svojej konferencii nepovedal, koho podporí v Bratislavskom kraji, varoval pred extrémizmom, sľúbil menej byrokracie, vyššiu minimálnu mzdu a začal hovoriť o strope veku odchodu do dôchodku.

9. Španielska vláda prevezme čiastočnú kontrolu nad doteraz autonómnym Katalánskom s cieľom tam obnoviť ústavný poriadok a usporiadať nové voľby do regionálneho parlamentu.

10. Ministerka spravodlivosti Žitňanská v RTVS povedala, že vo vláde budú tlačiť na to, aby nominácie na policajného prezidenta i šéfa policajnej inšpekcie nestáli na jednom človeku, ale prechádzali výberovým konaním a verejným vypočutím.

Zaujímavé články:

• Martin M. Šimečka o Babišovi a Slovensku. (dennikn.sk)

• Petr Šabata porovnáva Babiša s Ficom. (sme.sk)

• Filip Obradovič o Ficovej osamelosti v strednej Európe. (etrend.sk)

• Michal Novota spomína na svoje voľby s Babišom. (tyzden.sk)

FB status víkendu:

Citát víkendu:

Nový Shooty:

Odkaz Martina M. Šimečku:

Minulý týždeň opäť debatovali s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vybraní hostia Valdajského klubu (pravidelným účastníkom býva Ján Čarnogurský) a súdiac podľa prepisu diskusie to bola úmorná nuda. Vezmite všetky problémy sveta, hoďte ich do hrnca, pridajte servilitu voči Putinovi, zamiešajte a máte guláš, z ktorého vás rozbolí žalúdok aj hlava.

A tak ako obvykle jediným rečníkom, ktorý stál za pozornosť, bol samotný Putin. Netreba čítať jeho múdrosti o budúcnosti sveta a hrozbe umelej inteligencie, zaujímavé sú však pasáže, v ktorých hodnotí boľševickú revolúciu v roku 1917 (7. novembra bude jej sté výročie). Položil si rečnícku otázku, či by nebolo lepšie ísť „cestou evolúcie než revolúcie“, ktorej cenou bola „deštrukcia našej štátnosti a neľútostné lámanie miliónov ľudských životov“ (pozoruhodný slovný obrat tam, kde by sa dalo jednoducho povedať, že boli povraždené milióny ľudí). A potom dodal úvahu, že na vzniku Sovietskeho zväzu najviac získal Západ, lebo v súťaži s komunizmom musel zaviesť sociálny štát (v skutočnosti vznikol sociálny štát v západnej Európe ako dôsledok druhej svetovej vojny).

Vzápätí už tradične obvinil Západ, že po rozpade Sovietskeho zväzu sa začal správať ako víťaz studenej vojny, zasahovať do vývoja suverénnych štátov a „vyvážať demokraciu rovnako, ako sa kedysi vedenie Sovietskeho zväzu pokúšalo vyvážať socialistickú revolúciu do sveta“.

Putina sa opäť nutkavo vrátil k sankciám, ktoré na Rusko uvalil Západ. Podľa Putina ich cieľom je „vytlačiť Rusko z európskeho energetického trhu“. Putin špeciálne zmienil plynovod Nord Stream 2, ktorému „sú kladené prekážky“.

Venoval sa aj tzv. Magnického zákonu, ktorý po USA prijala v októbri aj Kanada – je to zoznam nežiaducich osôb z Ruska, ktoré majú zákaz vstupu do Ameriky a zmrazené účty, lebo sú považovaní za spolupáchateľov zločinov a korupcie v Rusku. Zákon sa volá po ruskom právnikovi Sergejovi Magnickom, ktorý obhajoval ruský majetok amerického investora Billa Browdera. Zomrel vo väzení, s veľkou pravdepodobnosťou bol utýraný a jeho život mala na svedomí tá istá mafia, ktorá sa ulakomila na Browderov majetok a ukradla mu ho spred nosa – s pomocou štátnych orgánov, teda prokuratúry, väzenských dozorcov a polície.

„Bola to tragická udalosť,“ povedal Putin o Magnického smrti, ale ten muž, „myslím, že sa volal Browder, žil v Rusku ako turista, nemal čo skupovať akcie ruských firiem a bol v Rusku odsúdený na 9 rokov“.

Z prepisu Putinových výrokov na adresu Browdera (ktorému nevie prísť na meno) by sa dala urobiť analýza obsesie z amerických sankcií, ktorou Putin zjavne trpí.

Kto si chce prečítať ďalšie pikantnosti z Putinovho prejavu, tu je ich stručný výber.