Frešo: Zachrániť SDKÚ som nezvládol, župa je však iná liga

Pavol Frešo je bratislavským županom už osem rokov, na tento post kandiduje opäť. V rozhovore vysvetľuje aj:

• prečo nedokázal zachrániť SDKÚ,
• ako a prečo navrhol na predsedu NKÚ Karola Mitríka,
• z čoho financuje svoju župnú kampaň a ako priznáva náklady na ňu,
• prečo sľubuje dopravu v celom kraji zadarmo, keď má dosah len na jej zlomok,
• prečo si myslí, že by ľudia mali voliť jeho a nie Milana Ftáčnika.

Ste bývalý šéf SDKÚ. Keď ste boli predsedom, odišli vám postupne všetci poslanci. Prečo?

Nezvládol som záchranu SDKÚ. Strana bola poškodená po Gorile, platinových sitkách a po odchode Ivety Radičovej. Je mi ľúto, že sa to nepodarilo.

Takže to všetko beriete na seba?

Snažil som sa tú stranu zachrániť, lebo som hodnotový politik, ktorý má štyri hodnoty, pre ktoré vstúpil do politickej strany – sloboda, demokracia, trhové hospodárstvo a euroatlantická orientácia. S týmito hodnotami môžete každý môj krok konfrontovať – nielen vo veľkej, ale aj v župnej politike. A práve pre tieto štyri hodnoty som sa snažil SDKÚ zachrániť. Na žiadnych iných ľudí sa nebudem vyhovárať. SDKÚ bola poškodená tak, že to bolo nad moje sily.

Nebola chyba, že ste do toho vôbec išli a nenechali predsednícke miesto Lucii Žitňanskej? Možno by to dopadlo inak.

O tom rozhodli dvojtretinovou väčšinou delegáti kongresu, ktorí v tom videli jedinú možnosť záchrany.

V parlamentných voľbách dostala SDKÚ len 0,26 percenta. Nie je to dôkaz, že ste zlý manažér, a tým pádom nemá zmysel voliť vás ani za župana?

Je to dôkaz, že som nezvládol SDKÚ. V župných záležitostiach je to úplne iná liga. Sedíme spolu. Mám za sebou takmer 2000 hlasovaní zastupiteľstva o fungovaní župy. V každom jednom prípade moje návrhy prešli buď veľkou väčšinou, alebo jednohlasne. Župu reálne spravujeme vo veľkom konsenze, znížili sme dlh na polovicu a máme druhú finančne najzdravšiu župu na Slovensku. To je dôkaz, ako manažujem župu.

Na konci svojej kariéry vo veľkej opozičnej politike ste sa vykašľali aj na celú opozíciu a navrhli ste bez konzultácií s ňou na šéfa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Karola Mitríka, ktorého zvolil Smer. Ako vám majú ľudia uveriť, že ste to celé nezorganizovali s Robertom Ficom?

Karol Mitrík je aj podľa vášho komentátora suverénne najlepším predsedom NKÚ. Dôvody toho návrhu som vysvetlil v rozprave, kde som argumentoval, že podobný profesný profil ako on majú šéfovia kontrolných úradov v Maďarsku, Poľsku, Nemecku, vo Francúzsku. A potvrdilo sa, že to bola najlepšia voľba.

Latka jeho predchodcov nebola nastavená vysoko. A stalo sa to naozaj tak, že osamotený Frešo na zlosť zvyšku opozície navrhol Mitríka, ktorého zvolil Smer. Prečo ste to to urobili?

Teraz je tá latka oveľa vyššie.

Nepochybujem, že Mitrík je lepší šéf NKÚ ako nominant HZDS Jasovský. Otázka je, prečo ste to urobili.

Vo vašich vlastných novinách oveľa lepšie hodnotíte Karola Mitríka. Oveľa viac ho ako najvyššiu autoritu v zdravotníctve aj v iných oblastiach používajú opoziční poslanci. Poslanci v desiatkach prípadov na základe jeho zistení podávali svoje návrhy. Svoju prácou dokazuje, že je muž na svojom mieste. V odbornej debate som zdôvodnil, prečo je dobrým kandidátom.

Nie je čudné, že ste ho navrhli iba vy a zvolil ho Smer?

Pri jeho kritike absentuje odborná debata. Dnes tí, čo citujú jeho nálezy, v praxi uznávajú, že bol dobrou voľbou.

Nespochybňujem odbornosť Mitríka, ale to, že ste sa vykašľali na celý zvyšok opozície, navrhli ste ho a nechali zvoliť Smerom.

Keď som mal odborný návrh, bolo treba viesť odbornú diskusiu, a nie ideologickú. Ukázalo sa, že som mal odborne pravdu. Keď k nemu mal niekto výhrady, boli odborné, a nie ideologické. Ak by NKÚ dnes neriadil rešpektovaný Karol Mitrík, zrejme by sme tam stále mali Mečiarovho pohrobka Jasovského.

Teraz váš citát k župnej kampani: „Naše financovanie je čisté ako Kristovo oko.“

Neviem, či som to takto povedal.

Máte to v statuse na facebooku. Nejde o ten výraz, ale o to, že jediným sponzorom vašej kampane je Peter Núňez, ktorý vám podľa vášho transparentného účtu poslal 70-tisíc eur. Kampaň však robíte už mesiace. Ako je možné, že peniaze na kampaň neposielate cez transparentný účet?

Už sme to vysvetľovali veľmi trpezlivo. Začali sme ako poslední, takže nám až teraz nabiehajú faktúry, ktoré priebežne uhrádzame. Tak je to možné.

Reklamy na autobusoch, volebné noviny, to všetko vám fakturovali až teraz?

Máme jednoducho len jedného partnera a teraz to uhrádzame. Ak treba, môžeme vás priebežne informovať o každom jednom finančnom pohybe a sme tí, ktorí tam priznajú každú jednu položku.

Prečo ste si to nechali takto na poslednú chvíľu? Ľudia mesiace vidia vašu kampaň, ktorá stála minimálne desiatky tisíc eur. A vy vyjdete so srandovným vysvetlením s Petrom Núňezom.

To nie je srandovná vec, keď sa niekto prihlási k financovaniu kampane.

Je zvláštne, keď kandidát robí kampaň, ktorá je viditeľná a na transparentnom účte mu svietia výdavky 7,61 eura, čo sú len výdavky za vedenie toho účtu.

My sme popísali, že akonáhle nabehnú faktúry, budeme ich priebežne uhrádzať. A nie, nie je to zvláštne. Priznávame všetky veci a postupne ich uhrádzame. Dodržiavame pri tom zákon a na rozdiel od ostatných nemáme kampaň, ktorá znamená oblepenie kraja bilbordmi na celý rok a netvrdíme, že to robíme za zlomok sumy.

Čo je to za stratégia – najskôr sa nechať označiť lídrom opozície Sulíkom za netransparentného a potom prísť s režisérom televíznych šou, ktorý tvrdí, že to celé bol nejaký zámer, moment prekvapenia?

To je veľmi zrozumiteľná odpoveď na to všetko. Som človek, ktorý sa nevenuje vo svojej kampani súperom. Moja kritika voči nim je úplne minimálna a venujem sa im nanajvýš pri niektorých vecných záležitostiach. Keď si však porovnáte, ako financujeme kampaň, je to veľmi jasné. Prihlásili sa k tomu dvaja ľudia – Peter Núňez a ja. Povedali sme, že sme začali koncom augusta a že keď prídu faktúry, budeme ich uhrádzať. To je úplne férové a čisté. Každý si môže nájsť môj transparentný účet a robiť si o ňom pravidelne obraz.

Núňez vraví, že vám dá dohromady 180-tisíc len za to, že si na vás vyskúša svoje schopnosti politického marketéra, a potom si chce na základe kampane pre vás zháňať nových klientov. Tomu máme uveriť?

Je to najdôveryhodnejšia motivácia z tých, aké som počul počas tejto kampane.

Toto je dôveryhodné?

Nemal žiadne obchody so župou a ani mať nebude. A je to jeho štýl práce, navyše verí projektu dopravy zdarma.

So štátom však obchody mal. Parlament vedený Andrejom Dankom mu nedávno zaplatil 119-tisíc za organizovanie osláv 25. výročia schválenia ústavy. Núňez hovorí, že vás párkrát stretol a bolo mu jasné, že máte na víťazstvo. Máme veriť tomu, že po pár stretnutiach do vás investuje 180-tisíc eur?

Myslím, že sme si naozaj sadli. Videl štýl mojej práce, čo som urobil na župe – že nám schválili každý rozpočet skoro všetkými hlasmi, každý záverečný účet a máme tam stovky funkčných projektov. Ale hlavne moju vôľu byť tam ďalších päť rokov a to, že budeme musieť doniesť tému, ktorá bude tých piatich rokov hodná. Tému, ktorá vychádza z mojich štyroch hodnôt a zároveň má šancu jasne zvíťaziť medzi témami, ktoré môžu prísť na stôl.

Peter Núňez hovorí, že ste sa len párkrát stretli. Ako ste sa k nemu dostali?

Nepoznali sme sa, kým sme sa niekedy začiatkom leta nestretli v Eurovei a dali sme sa do reči. Vtedy som nebol rozhodnutý, či budem kandidovať. Mal som predstavu, že človek, ktorý kandiduje už tretíkrát, musí toto mesto výrazne posunúť vpred. A to sa nám podarilo urobiť. Doprava zdarma je jedinou témou týchto volieb. Je zavedená v Estónsku a zároveň prináša istú spravodlivosť v tom, že nejde o zavádzanie žiadnych nových daní, len vyberanie tých, ktoré by do Bratislavy mali ísť.

Viete garantovať, že sú to naozaj Núňezove peniaze a nie je len bielym koňom sponzora v pozadí?

Som si tým istý, lebo on na to má príjmy a je ochotný ich zdokladovať. Je to možno menej ako 20 percent jeho minuloročných poctivo zdanených príjmov. Každý si to môže skontrolovať na stránke finstat.sk.

Prečo sľubujete dopravu v celom kraji zadarmo, keď máte dosah len na jej zlomok – na červené prímestské autobusy?

To je hlboké nepochopenie celého projektu. Ten je založený na tom, že doprava zdarma vygeneruje oveľa viac peňazí, ako spotrebuje na cestovnom, lebo bude zdarma len pre ľudí prihlásených na trvalý pobyt. Keď sa ľudia prihlásia na trvalý pobyt, automaticky platia dane svojej mestskej časti, mestu či obci, župe. Volá sa to podielová daň. Tento benefit je univerzálny pre celý kraj. Tento projekt sa nedá urobiť bez súčinnosti s obcami či s hlavným mestom, to uznávam. Pokiaľ budem zvolený práve kvôli doprave zdarma pre prihlásených a vygenerujeme viac peňazí pre dopravu a ďalšie oblasti, je prirodzené, že sa kandidáti na primátora k tomuto projektu pridajú.

Alebo nie.

Toto viem, spustili sme petíciu za dopravu zdarma, ktorá má v tejto chvíli (v polovici októbra, pozn.red.) desaťtisíc podpisov a v strede budúceho týždňa bude mať 15-tisíc. Potvrdila sa domnienka, že ľudia veľmi dobre vedia, čo sa deje v Estónsku, že je pre nich vzor. Že je tu tretina ľudí neprihlásených na trvalý pobyt a vzniklo to ako iniciatíva zdola, kde sme rozdávali noviny a ľudia sa pýtali, či nemôžu niečo podpísať, lebo tej idei rozumejú. Keďže poznám bratislavské pomery veľmi dobre, je prakticky vylúčené, že by pri petícii s 15-tisícami podpisov zozbieranými za dva týždne existoval vážnejší kandidát na primátora, ktorý by nechcel tento estónsky model zaviesť.

Stále tu máte Nesrovnala, ktorý nič také nepodporil, mestské zastupiteľstvo, ktoré sa k tomu nehlási.

O rok sa menia. A pod tou petíciou mám už podpísaných zhruba 30 starostov. Podpisovali to automaticky  so svojimi občanmi. Keď to chápu súčasní starostovia, budú to chápať aj budúci mestskí poslanci a primátor. Petíciu proti hazardu podpísalo 100-tisíc ľudí, podpisy zbierali vyše roka a dnes nemáte poslanca, ktorý by nebol za zákaz hazardu. Tak to bude aj s dopravou zdarma. Na zavedenie dopravy zdarma stačia dnešné čipové karty a dve hlasovania na župe a v mestskom zastupiteľstve. Nemusí sa kvôli tomu nič špeciálne robiť.

Vravíte, že peniaze na dopravu zdarma získate z vyšších daní po tom, ako sa väčšina z tretiny ľudí, ktorí tu žijú bez trvalého pobytu, k pobytu prihlási. Len príklad z našej redakcie: Máme niekoľko ľudí, čo tu bývajú, ale len jeden sa môže bez väčších problémov prihlásiť na trvalý pobyt, lebo tu vlastní byt. Tým, čo sú v prenájme, vlastníci bytov takmer nikdy nedovolia prihlásiť sa. Podobne je to so študentmi, s cudzincami.

Bavil som sa o tom s primátorom Tallinnu, ktorého drvivou väčšinou opätovne zvolili. Keď zaviedol dopravu zdarma na rovnakom princípe, prihlásilo sa mu 90 percent z neprihlásených ľudí.

Nemyslím, že toto u nás bude možné.

Ale áno. Máme tu celé rodiny aj s deťmi, ktoré vlastnia nehnuteľnosť a napriek tomu nie sú prihlásené. Vieme, že tu máme čierny trh s prenájmami. Skutočný dôvod, prečo sa ľudia nemôžu prihlásiť, je, že nemajú zmluvu a peniaze platia načierno. Koľko robí doprava zdarma pre štvorčlennú rodinu ročne? V priemere 920 eur. Kvôli takým peniazom jednoducho vznikne aj ponuka prenájmov s možnosťou prihlásiť sa na trvalý pobyt a trh to vyrieši.

Akú bude mať prenajímateľ bytu motiváciu zapísať si doň niekoho na trvalý pobyt? Študentov vám tiež nikto na internáte na trvalý pobyt neprihlási.

Nehovorím o študentoch. Tie čísla sú bez študentov. Trvalý pobyt už po zmene zákona nedáva žiadne majetkové práva. A akú budú mať motiváciu? Jednoducho po tom bude dopyt. Čierny prenájom prestane byť atraktívny a atraktívny začne byť prenájom s trvalým pobytom.

Veríte tomu, že niekto, kto prenajíma byt bez zmluvy, alebo z toho neplatí dane, obetuje svoje čierne príjmy a bude ponúkať legálny prenájom aj s trvalým pobytom?

Nemôžem stavať svoj projekt na tom, že je tu väčšina prenajímateľov daňovými podvodníkmi. Sami vidíte, že tie najväčšie čierne kšefty z Bratislavy postupne miznú a ten tlak bude veľký. Keď si navyše uvedomíte, za aké malé peniaze sa dokážu ľudia v niektorých obciach prihlásiť na trvalý pobyt – napríklad za zníženie poplatku za odpad – zistíte, že 1000 eur na rodinu je taký peniaz, že sa prihlási prakticky každý.

Vravíte, že peniaze na dopravu zadarmo získate z vyšších podielových daní. Podielové dane sa však počítajú z výsledkov sčítania obyvateľov, nie podľa trvalého pobytu. Najbližšie sčítanie obyvateľov bude v roku 2021.

Štatistický úrad už upravil čísla ľudí s pobytom v kraji zo zhruba 620-tisíc na zhruba 637-tisíc. Reálne je tu prihlásených zhruba 680-tisíc. Ak tu bude počas dvoch rokov prihlásených 780-tisíc ľudí, nikto to nebude môcť ignorovať nejakým bežným prípisom na Štatistickom úrade.

No na to treba zmeniť zákon.

Nie, na to, aby Štatistický úrad uznal, koľko tu žije ľudí, ho meniť netreba. Splnomocnenec vlády Anton Marcinčin odhaduje, že sa k pobytu prihlási v prvom roku 100-tisíc ľudí. Aj najkonzervatívnejšie odhady hovoria o tom, že tu každú noc spí 200-tisíc neprihlásených ľudí a v kraji mimo mesta ďalších 100-tisíc. A na to, aby sa zaplatila doprava zdarma, stačí, aby sa k tým, čo sú dnes prihlásení, prirátalo 60-tisíc.

Keď je to celé také perfektné a funguje to, prečo to z celej Európy zaviedol len Tallinn?

Ide to zaviesť aj Dunkerque a ďalších 20 menších miest to už má. V Tallinne mali odhadom 40- až 50-tisíc neprihlásených ľudí. U nás ich máte 200-tisíc, bez študentov. Sú mestá, kde vás automaticky prihlásia. V Holandsku bez toho nemôžete ísť ani do roboty. Tie peniaze patria nám. Keď teraz okolo nás prejde električka, 60 percent nákladov na ňu platí mesto. A keď červený autobus, 60-percent nákladov platí župa. Ale keď tu z troch, čo v nej sedia, platia dane iba dvaja, je to neférové.

Na Slovensku už máme podobný precedens, volá sa Ficove vlaky zadarmo. Sú síce pre niektorých zadarmo, ale sú preplnené, často k vlakom pridávajú staré vagóny a úroveň cestovania išla dole. Nedopadne to tak, že všetky peniaze, ktoré získate, pôjdu do dotovania cestovného?

To je ekonomický nezmysel. Keď sa prihlási ten minimálny počet, vieme to spustiť, aby sa to zaplatilo. Budeme sa ale snažiť, aby sa prihlásilo čo najviac ľudí, aby bolo viac peňazí na dopravu. Samozrejme, že keď dáte dopravu zdarma, musíte pridať autobusy. Musíte zariadiť aj to, že doprava bude ľudí častejšie zvážať k vlaku. Tretiu vec, ktorú chceme zaviesť, sú expresné autobusy, tak ako to bývalo. Aby ľudia, ktorí idú z jedného konca mesta na druhý, mali motiváciu vysadnúť z áut.

Ste županom osem rokov. Keď je to také super, prečo ste s tým prišli až teraz?

Nikto by mi neveril, že som na to dosť kompetentný. Aj ja to zopakujem – každý jeden návrh, ktorý sme dali, v župnom zastupiteľstve prešiel. Znížili sme dlh, dokázali sme si získať podporu starostov a aj mestských častí. A po tých ôsmich rokoch si veríte, že dokážete presadiť aj takúto náročnú reformu.

Chcete presadiť kolektory pri diaľnici D1 namiesto štvrtého pruhu. Je to určite dobrá vec, ale opäť sľubujete vec, na ktorú nemáte peniaze ani kompetencie.

Toto je odborný nezmysel, čo ste povedali.

Stavala aj platila by ich Národná diaľničná spoločnosť.

Kolektory ako prvá do svojho územného plánu zaviedla bratislavská župa v roku 2013. Bol som o tom rokovať na NDS. Nebudem sa prieť o to, kto to vymyslel. Ale každý, kto bol v Petržalke, vie, čo sú to kolektory. To, že po Senec bude žiť o 70-tisíc až 100-tisíc viac ľudí, je holý fakt. Našou kompetenciou je, že dávame vyjadrenia a trváme na tom, aby ich NDS postavila. Presne podľa platného územného plánu župy.

Platiť to bude NDS.

Zaviazali sa v zmluve, ktorú s nami podpísali, že to postavia, a územný plán ich k tomu tlačí. V tejto republike sú dve inštitúcie, ktoré to rešpektujú – župa, ktorá to dala do územného plánu, a NKÚ, ktorý priznáva, že to tak má byť.

Ale kasičku drží minister dopravy Árpád Érsek a štátny tajomník Viktor Stromček a tí to nechcú. Chcú stavať štvrtý pruh. Ako to môžete sľubovať?

Hovorím o tom, čo je zatiaľ v územnom pláne a čo nikto nezrušil. Ani oni zatiaľ nepožiadali o zmenu územného plánu a ani zmluvy medzi BSK, NDS a rezortom dopravy. My na tom budeme trvať a páni na ministerstve nebudú večne. Skôr či neskôr, nastanú také pomery, že kolektory postavia.

Viacerí vaši protikandidáti hovoria, že vy ste skutočným kandidátom Smeru v týchto voľbách.

To je čistá lož.

Dostanete podporu od Smeru? Rokovali ste o tom?

Nedostanem, nerokoval, kandidátom Smeru je Milan Ftáčnik, ktorý kandidoval nespočetnekrát za Smer – na poslanca mesta, poslanca župy, dvakrát za primátora. Mimochodom kandidoval aj za Smer a HZDS.

Ftáčnik pri jednej zo svojich najväčších chýb z čias primátorovania – pri meškajúcej Štúrovej ulici – hovorí, že ste za to mohli aj vy a váš úrad. Mesto podľa neho šesť mesiacov čakalo na stanovisko župy.

Milan Ftáčnik dobre vie, že stanovisko k mostu sme mu vydali v naliehavých prípadoch do 24 hodín. A to je všetko. Jednoducho je to lož a to si pamätá celý jeho magistrát. Nechcem komentovať protikandidátov, ale všetci vedia, že za zmeškaný most môže Milan Ftáčnik. Tak ako nezreformoval školstvo, tak nepohol s magistrátom a jeho presnou vizitkou je Starý most.

Vo všetkých prieskumoch má pred vami náskok. Prečo by ľudia mali voliť vás a nie jeho?

Dokázal som ozdraviť financie a radikálne znížiť dlh, navyše v konsenze s poslancami. Spustili sme modernizáciu kraja a zrealizovali unikátne projekty. Medzi ne patrí napríklad dotačná schéma, kde sme len na kultúru rozdelili na základe hodnotení nezávislých odborných komisií granty za dva milióny eur. Nezbavovali sme sa bezhlavo vlastného majetku, ale vytvorili sme partnerstvá napríklad s cvernovkármi a presťahovali ekosystém Cvernovky do našich nevyužívaných školských priestorov na Račianskej ulici. Rovnako sme postupovali v prípade Saleziánov v Trnávke či pri Starej jedálni v Rači. Plníme si svoje úlohy, modernizujeme kraj a zároveň máme významný vplyv na rozvoj komunitného života v regióne. Zo slabej a bezvýznamnej župy sme urobili župu silnú, rešpektovanú a inovatívnu. Som schopný priniesť zmenu pre tento kraj a pre toto mesto. Preto, lebo som to dokázal na župe.