Dušan Mikušovič
Posledné prieskumy (tu a tu) pred župnými voľbami, ktoré pripravila minulý týždeň agentúra AKO, ukázali okrem preferencií kandidátov ďalšiu vec: Sulíkova Sloboda a solidarita je celoslovensky silná strana.
Len v jedinom kraji – Prešovskom – mala podporu menej ako 15 percent (konkrétne 12,6). V Žiline, Trenčíne či Banskej Bystrici sa počet jej voličov pohybuje v rozpätí s hornou hranicou 20 percent, v Bratislave by ju dokonca volila tretina voličov. Vlani vo voľbách strana získala 12,1 percenta.
Napriek týmto silným číslam sa kandidáti SaS na župana zatiaľ podľa prieskumov nevedia presadiť. Zaostávajú nielen za súpermi z ľavice, ale aj za preferenciami samotnej strany.
Kým Juraja Drobu by v Bratislave volilo asi 15 percent ľudí, SaS by chcel dať hlas vyše dvojnásobný počet voličov. Renáta Kaščáková má v Trenčíne preferencie niečo nad 15 percentami, strana tu pritom atakuje dvadsiatku.
Kaščákovú aj Drobu podporujú aj iné pravicové strany, najmä OĽaNO Igora Matoviča. Prečo kandidáti SaS zatiaľ zaostávajú?
Príde červené ráno?
„Chcem, aby sme sa zobudili do červeného rána, a nie do hnedého či zeleného,“ vyhlasoval v narážke na kandidátov Kotlebovej strany na víkendovom sneme Smeru premiér Robert Fico.
Líder vládnej strany akoby odignoroval fakt, že najvážnejším súperom Smeru v boji o kreslá županov by mali byť kandidáti pravicovej koalície, ktorej jadrom sú SaS a OĽaNO. Prieskumy mu v mnohých župách dávajú za pravdu – Smer má zatiaľ veľký náskok v Košiciach, Prešove, Nitre a Trenčíne.
V Bratislavskom kraji Smer oficiálne nepodporuje nikoho, v Banskobystrickom sa spolu s ostatnými demokratickými stranami priklonil k nezávislému Jánovi Lunterovi.
Pravica rozostavila svoje sily nasledovne: v Banskej Bystrici tiež podporuje Luntera, v Bratislave a Trenčíne stojí za kandidátmi SaS, v Žiline a Trnave za ľuďmi z OĽaNO, v Prešove podporuje Milana Majerského z KDH a v Nitre a Košiciach si osvojila nezávislých (Jána Grešša a Rastislava Trnku).
Podľa prieskumu AKO sú najvážnejšími pravicovými súpermi Smeru kandidáti, ktorých podporuje aj SaS, ale pochádzajú z hnutia OĽaNO. Erika Jurinová má v Žilinskom kraji podporu okolo 30 percent, takmer tak isto ako Juraj Blanár zo Smeru. V Trnave má Jozef Viskupič podobné čísla, aj keď za Tiborom Mikušom zaostáva o desať percentuálnych bodov.
Václav Hřích z agentúry AKO hovorí, že župné voľby rozhoduje skôr znalosť kandidátov ako stranícke preferencie. „Na druhej strane, čím vyššie sú v kraji stranícke preferencie, tým má strana väčšiu šancu vybudovať znalosť kandidáta a názor naňho,“ upozorňuje Hřích.
Líderka OĽaNO Veronika Remišová si vyššie preferencie kandidátov z ich hnutia vysvetľuje kontaktnou kampaňou. „Erika Jurinová a Jozef Viskupič sú od rána do večera v teréne, nespoliehajú sa na tlačové správy alebo tlačové konferencie. A čo je najdôležitejšie, v regiónoch máme mnoho našich sympatizantov a dobrovoľníkov, ktorí nám v kampani pomáhajú,“ vraví.
„Postavili sme schopných a dôveryhodných kandidátov, máme dobrú kampaň, navyše, v regiónoch vidíme, že ľudia už nechcú voliť kandidátov podporovaných Smerom, ktorí kandidujú často už štvrtýkrát, ale ľudí, čo môžu priniesť zmenu.“
Nerobí však to isté aj SaS?
Ako mobilizovať voličov
Podpredseda SaS Ľubomír Galko, ktorý má v strane župné voľby na starosti, vysvetľuje menšie preferencie opozičných kandidátov v Trenčíne a Bratislave inou situáciou. V Bratislave má Juraj Droba veľkú konkurenciu silných pravicových politikov, v Trenčíne zasa súčasný župan Jaroslav Baška (Smer) lepší imidž ako napríklad Juraj Blanár v Žiline.
„Blanár je menej dôveryhodný ako Baška,“ hovorí Galko. „Baškovi sa podarilo niekam kraj dostať, trenčianska župa bola v septembri dokonca v rebríčku Transparency International vyhodnotená ako najtransparentnejšia zo všetkých krajov. Naopak, s Blanárom sú spojené aj škandály.“
Žilinský župan Juraj Blanár musel napríklad vlani na jeseň vysvetľovať nákup cétečka pre krajské nemocnice. Poslanec Miroslav Beblavý (Spolu – občianska demokracia) ho obvinil, že cétečko kupoval predražene.
Či kandidáti SaS vedú svoju kampaň dobre, si podľa Galka vyhodnotia až po voľbách. Necelé dva týždne pred nimi sa chcú sústrediť na to, aby ich výsledky boli čo najlepšie.
Otázkou môže byť, či opozícia, ktorá pred rokom organizovala masové protivládne protesty, nepodcenila potenciál župných volieb ako možného „referenda o Ficovej vláde“.
Príklad z Česka: v roku 2008 vtedy opoziční sociálni demokrati organizovali plošnú kampaň, v ktorej pred krajskými voľbami útočili na zavedenie poplatkov v zdravotníctve pravicovou vládou Mirka Topolánka. Aj keď išlo o celoštátnu tému, s krajskými voľbami ju spojili sľubom, že poplatky zrušia aspoň v krajských nemocniciach. Uspeli a pre ich drvivé víťazstvo sa – podľa straníckych farieb – zaužíval termín „oranžové tsunami“.
Nemala slovenská opozícia prísť s podobne silnou mobilizačnou témou pred nadchádzajúcimi župnými voľbami?
„Vždy môžete urobiť viac,“ odpovedá Galko. „Na druhej strane je unikátne, že sa nám vo všetkých krajoch podarilo postaviť alternatívu vytvorenú zo SaS, OĽaNO a KDH. Urobili sme veľmi dobrý základ aj pre budúcnosť, lebo sme ukázali, že tu existuje alternatíva pre celú krajinu.“
Veronika Remišová z OĽaNO dúfa, že opozícia postavila dobrých nominantov. „Uvidíme podľa výsledkov volieb,“ vraví.
„Za OĽaNO môžem povedať, že sme kandidátov vybrali dobre. Takisto sme sa zodpovedne zachovali v Banskej Bystrici, náš spoločný kandidát Martin Klus tam mal veľké šance, ale urobil správne rozhodnutie a vzdal sa v prospech najsilnejšieho rozumného demokratického kandidáta.“
Video: Volebný spot Juraja Drobu
Rozhodne účasť a pevnosť rozhodnutia
Konečné výsledky župných volieb budú veľmi závisieť od účasti. V prieskumoch pri tomto type volieb deklaruje účasť podstatne viac ľudí, ako reálne príde.
Václav Hřích z agentúry AKO hovorí, že z deklarovanej účasti v prieskume zvyknú odrátať ešte desať percent, čo je štatisticky počet ľudí, ktorí sa v čase volieb nachádzajú v zahraničí. Okrem toho sa často volieb nezúčastní veľká skupina ľudí, ktorí ešte v čase prieskumu nevedia, koho voliť.
Zo skúseností výskumníkov sa strop účasti v krajských voľbách pohybuje na dvoch tretinách počtu ľudí, ktorí v prieskume povedia, že určite voliť pôjdu.
Najvyššia účasť by mala byť zrejme v Banskobystrickom kraji, na ktorý je sústredená najväčšia pozornosť. Vyššia účasť by mala byť aj v Bratislavskom kraji, kde sa o župnej kampani píše rovnako pomerne veľa.
Veľký počet nerozhodnutých voličov je najmä v Prešovskom kraji, okolo 30 percent. V iných krajoch sa ich počet pohybuje medzi 20 až 25 percentami. Dôležitým momentom je aj pevnosť rozhodnutia. To, že svoju voľbu už určite nezmení, deklaruje v krajoch od 30 do 40 percent voličov.
Výnimkou je len Banská Bystrica, kde je už až polovica z voličov pevne rozhodnutá hlasovať za svojho kandidáta. Pri Jánovi Lunterovi a Marianovi Kotlebovi platí, že je toto číslo ešte o niečo väčšie, mierne rozhodnutejších voličov má Kotleba.
Župné voľby sa budú konať v sobotu 4. novembra, prvýkrát budú len jednokolové. Predsedom VÚC sa stane kandidát, ktorý získa najviac hlasov bez ohľadu na výšku percentuálneho zisku.
AKO robilo prieskum pre spravodajskú televíziu TA3. Ľuďom položilo otázku: „Ak by sa voľby predsedu VÚC – župana konali tento víkend, ktorému z nasledujúcich kandidátov by ste dali svoj hlas?“
Volebný model bol vypočítaný z odpovedí rozhodnutých respondentov, ktorých agentúra oslovila telefonicky. V každom kraji oslovili tisíc respondentov, dohromady teda 8-tisíc ľudí. Respondentov oslovovali medzi 6. a 18. októbrom 2017.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
