Denník N

Španielska vláda spúšťa „nukleárny“ článok 155, Katalánci sa pripravujú na občiansku neposlušnosť

Masívna demonštrácia v Barcelone proti zavretiu dvoch občianskych lídrov. Foto – TASR/AP
Masívna demonštrácia v Barcelone proti zavretiu dvoch občianskych lídrov. Foto – TASR/AP

Katalánsko čaká dramatický týždeň. Španielsky premiér Mariano Rajoy sa chystá prevziať kontrolu nad odbojným regiónom.

Masívny exodus katalánskych firiem za hranice regiónu, v uliciach Barcelony chaos, panujúce dvojvládie a nenásilný odpor sprevádzaný veľkými demonštráciami.

Aj tak by mohla čoskoro vyzerať situácia v najbohatšom španielskom regióne po tom, ako Madrid  prevezme právomoci nad katalánskou vládou. To by sa mohlo stať už koncom týždňa.

Španielska vláda chce totiž využiť 155. článok ústavy a odvolať z funkcií katalánskych lídrov, ktorí sa vyhrážajú vyhlásením nezávislosti. Do šiestich mesiacov by sa potom zvolali nové regionálne voľby.

O jej pláne má rozhodnúť senát už tento piatok. V ňom má Rajoyova Ľudová strana väčšinu, ako aj podporu ostatných strán, takže sa očakáva, že spustenie článku 155 je len otázkou času.

Rajoy hrá o čas

Vláda španielskeho premiéra Mariana Rajoya chce odradiť katalánskych lídrov od vyhlásenia nezávislosti, ktorou sa vyhrážajú od 1. októbra, keď v Katalánsku prebehlo neuznané referendum, ktoré sprevádzalo policajné násilie zo strany štátnej polície.

Referenda sa podľa lokálnych autorít zúčastnilo 43 percent voličov, z ktorých sa 90 percent vyslovilo za odtrhnutie sa od Španielska. Ústavný súd hlasovanie označil za protiústavné a v rozpore so španielskou legislatívou. Napriek tomu však Madrid využitím článku 155, prezývaným aj nukleárna možnosť, riskuje zvýšenie napätia v severošpanielskom regióne.

Predstavitelia katalánskej vlády jeho plán už opísali ako „štátny prevrat“ a najhorší útok proti katalánskej autonómii od čias diktatúry Francisca Franca.

„To, že senát schváli plán Madridu, je viac-menej isté, otázka je už len, ako ho chce implementovať, aké právomoci im chce vziať, keďže článok 155 je veľmi vágne sformulovaný,“ povedala Denníku N Kinga Brudzinska, expertka zo slovenského think tanku Globsec, ktorá sa venuje Katalánsku. Predpokladá, že po jeho prijatí by prevzal vládu nad Katalánskom dočasný kabinet, ktorý by fungoval priamo v Madride.

O presných detailoch v týchto dňoch rozhoduje špeciálna senátna komisia.

Dočasnú vládu by mohli tvoriť napríklad politici celoštátnej strany Ciudadanos, ktorí sú veľmi silní aj v Barcelone, kde podporujú jednotné Španielsko. Otázka je, či a do akej miery ich budú rešpektovať samotní Katalánci. Vládu nad Katalánskom by podľa španielskej vicepremiérky Soraye Sáenzovej mohla prevziať jediná osoba menovaná vládou.

„To nie je o tom, že nebudeme počúvať. Je to o osobnom rozhodnutí, rozhodnutí siedmich miliónov osôb,“ povedal pre BBC katalánsky šéf pre zahraničné záležitosti Raül Romeva na otázku, ako sa zachovajú miestne inštitúcie, keď si budú musieť vybrať medzi domácimi autoritami a tými španielskymi.

„Nemám pochýb, že budú nasledovať inštrukcie zvolených a legitímnych inštitúcií,“ dodal.

Vzhľadom na to, že v modernom Španielsku sa nikdy nevyužil článok 155, nie je úplne jasné, ako bude prebiehať. Zatkne napríklad polícia katalánskeho premiéra Carlesa Puigdemonta, keď sa bude chcieť dostať do svojho úradu? Ako zareaguje na masové demonštrácie, ktoré budú takmer isto po odvolaní jeho vlády nasledovať? A ako bude svoje rozhodnutia uvádzať do praxe, keď sa bude stretávať s odmietaním miestnych Kataláncov?

„Madrid sa veľmi poučil po policajných násilnostiach, ktoré len pridali na sile separatistom a poškodili renomé Španielska vo svete, a bude sa snažiť nezopakovať tú istú chybu. Okrem iného tiež vymenil šéfa lokálnej polície Mossos, ktorý sa v čase referenda obrátil proti nemu,“ hovorí Brudzinska.

Najväčšou stratégiou Mariana Rajoya je však podľa nej vyčkávanie a hra o čas, ktorá znervózňuje radikálnejších Kataláncov. Tí tlačia na katalánskeho premiéra Carlesa Puigdemonta, aby vyhlásil nezávislosť.

„Lenže ak tak urobí, len dodá španielskej vláde argumenty na využitie článku 155. Na druhej strane, ak bude vyčkávať, hrozí mu, že vo svojej menšinovej vláde stratí podporu menších radikálnejších strán a príde o funkciu tak či tak,“ dodáva poľská analytička.

Už vo štvrtok sa stretne katalánsky parlament, aby rozhodol o ďalšom postupe. V hre je znovu vyhlásenie nezávislosti. Puigdemont by ňou riskoval väzenie. Naposledy sa o to pokúsil katalánsky líder v roku 1934 a odsúdili ho na 30 rokov väzenia. To však bolo za Franca.

Proti vyhláseniu nezávislosti hovoria aj prieskumy verejnej mienky. Podľa nedávnych čísel až 55 percent Kataláncov nepovažuje októbrové referendum za oprávnený dôvod na odtrhnutie sa od Španielska.

Katalánsko by to zabolelo

V hre je aj ekonomická vojna. Z Katalánska už začalo sťahovať svojej sídla vyše tisíc firiem. Ako napísal Guardian, keď separatisti vyzvali ľudí, aby si vybrali peniaze z „nepatriotických bánk“, reakcia bola veľmi vlažná.

Separatisti sa nemôžu spoliehať ani na Brusel. Vzhľadom na to, že EÚ sa nechce miešať do „vnútorných záležitostí Španielska“, je logické, že úspešné katalánske spoločnosti nechcú prísť o európske trhy a pred nezávislosťou volia španielsku istotu.

„Ak by sa región predsa len rozhodol odtrhnúť sa od Španielska, prešiel by si dlhou cestou, kým by z toho mal nejaké ekonomické výhody,“ napísala agentúra Bloomberg. Katalánci často argumentujú, že platia príliš veľa do štátnej kasy a späť dostávajú málo. Priemerný ročný plat je tam okolo 28 600 eur, čo je o 19 percent viac než celoštátny priemer. Región tvorí pätinu rozpočtu a štvrtinu exportu.

Vyhlásenie nezávislosti by ich však vyšlo z krátkodobého hľadiska draho. Už teraz je jasné, že by sa museli usilovať o prijatie do EÚ nanovo, ako nečlenský štát, a podať si prihlášku. Rovnako aj rokovať o prístupe na jej trhy, ako to robí Londýn počas rokovaní o brexite.

Lídri EÚ síce odsúdili policajné násilie počas referenda, no rovnako aj protiústavné kroky katalánskych politikov.

„Katalánsko by sa muselo rozhodnúť buď pre vytvorenie vlastnej meny, alebo jednohlasne prijať euro, ako to urobila Čierna Hora,“ píše Bloomberg. Pravdepodobným scenárom by bola veľká finančná nestabilita a tlačenie peňazí katalánskou centrálnou bankou. Opustenie Katalánska by však radikálne pocítilo aj Španielsko, veľkou dierou v rozpočte.

Najideálnejšie by bolo, keby sa obe strany vyhli konfrontácii a ustúpili zo svojich pozícií.

Navrhuje to aj starostka Barcelony, Adu Colau, ktorá je sama proti nezávislosti Katalánska. „Samozrejme, že skôr či neskôr budeme mať voľby, ale musíme sa vrátiť do normálneho, inštitucionálneho stavu. To znamená nebyť pod hrozbou článku 155, ani pred jednohlasným vyhlásením nezávislosti,“ povedala Colau.

Ani nové voľby by zrejme nepriniesli iné zloženie katalánskeho parlamentu, a teda by ani neskončili konflikt. Znovu sa tak vraciame do kruhu, z ktorého sa dá vyjsť buď ústavne, čistým vyhlásením referenda, alebo takým ústupkom v Madride, ktorý by upokojil nespokojných Kataláncov.

Nezávislosť Katalánska

Teraz najčítanejšie