Denník N

Slovensko je proeurópsky ostrov, hovorí Fico po voľbách v Česku a spojil sa s Kiskom a Dankom

foto - tasr
foto – tasr

Premiér, prezident a predseda parlamentu spolu hovoria, že musíme ísť do jadra Európskej únie a brániť aj naše členstvo v NATO. (Celé vyhlásenie na konci textu.)

Slovenský premiér Robert Fico zo zásady nekomentuje výsledky volieb v zahraničí, ale teraz urobil výnimku. Zostali sme podľa neho „proeurópskym ostrovom v strede Európy“, povedal v narážke na české voľby.

Proeurópska orientácia Fica spojila aj s prezidentom Andrejom Kiskom a predsedom parlamentu Andrejom Dankom, spolu na Bratislavskom hrade podpísali spoločné priority v NATO a Európskej únii. Stretnutie pre zahraničnú politiku ohlásili už pred českými voľbami, zapadlo však do obrazu toho, ako sa stredná Európa mení.

Keď okolo sú Babiš, Orbán a Kaczyński

Fico opäť nechcel priamo komentovať výsledok volieb v inej krajine, no ťažko by podľa neho načasovali stretnutie lepšie, ako po parlamentných voľbách v Česku.

V nich suverénne zvíťazil Andrej Babiš so stranou ANO, pri ktorom nie je jasné, akým smerom sa vyberie, jednoznačné však je, že dlhodobo odmieta euro. Takmer všetky strany vládnutie s Babišom odmietajú a otvára sa tak cesta ku kabinetu s xenofóbnou SPD Tomia Okamuru, ak by mal čo i len tichú podporu komunistov.

V Maďarsku zasa vládne Viktor Orbán, ktorý hovorí o rúcaní liberálnej demokracie, a v Poľsku zasa
Jarosław Kaczyński, ktorého v Európe kritizujú napríklad za podkopávanie nezávislosti súdnictva.

Aj keď si doma nerozumieme

Kiska, Fico a Danko sa na Bratislavskom hrade podpísali pod spoločné priority v NATO a Európskej únie.

Spoločné stretnutie na Bratislavskom hrade bolo prekvapením, ešte v prvej polovici októbra sa Fico obúval do Kisku pre jeho daňové problémy a vyčítal mu aj malú podporu vlády v zahraničnej politike.

Trojica najvyšších ústavných činiteľov sa podpísala pod dokument, ktorý pripomína zhoršenie bezpečnosti v Európe, rast extrémizmu a populizmu, migračnú a finančnú krízu či nedôveru v európske inštitúcie. Únia však podľa nich nemá alternatívu a pre bezpečnosť je dôležitá aj súdržnosť v NATO.

„Nemusíme mať vždy rovnaký názor na vnútropolitický vývoj, ale musíme ukázať, že v strategických otázkach držíme spolu. Treba viac počuť našich ministrov,“ povedal Kiska.

Silnejú hlasy proti Európskej únii

Kiska, Fico aj Danko sa zhodli, že chcú jasne komunikovať proeurópsku a proatlantickú orientáciu Slovenska aj občanom a tiež napríklad podporiť integráciu Slovenska do jadra.

Prezident tiež hovoril, že sa nemôžeme spoliehať na širokú vnútropolitickú zhodu o základnom smerovaní Slovenska. „Naopak silnejú hlasy proti našej integrácii. Protieurópska politika sa stáva súčasťou politických kampaní u nás aj v okolitých krajinách. Nemôžeme sa automaticky spoliehať ani na podporu verejnej mienky, musíme byť k ľuďom úprimní a vždy sa uchádzať o ich podporu pri našich rozhodnutiach,“ hovorí Kiska.

Kiska tiež zdôraznil, že potrebujeme transparentnú modernizáciu armády. To možno vnímať ako jasný odkaz  pre SNS Andreja Danka, ktorá zdržuje výmenu starých stíhačik MiG-29 za novšie.

Fico okrem toho pridal aj potrebu postupného nárastu výdavkov na obranu, aby si Slovensko plnilo záväzky voči NATO a zvyšovanie odolnosti voči hybridným hrozbám.

Danko hovorí, že je dôležité deklarovať jasný postoj v procesoch Únie, no nikto podľa neho bezhlavo nehovorí o odovzdávaní kompetencií a vníma aj problémy a ťažkopádnosť pri Brexite a úniovej legislatíve.

Súčasťou dokumentu sa aj riešenie dvojakej kvality potravín v rôznych krajinách Únie, čo je podľa Fica okrem témy migrácie dôkaz, že Slovensko vie byť aktívne a preukázalo suverenitu.

Analytik: Teraz budeme držať strednú Európu?

Analytik Nemeckej rady pre zahraničnú politiku (DGAP) Milan Nič hovorí, že dokument je dobrý a obsahuje všetko, čo má mať. „Otázka je, prečo prichádza práve teraz a do akej miery všetci traja činitelia, najmä Andrej Danko ako predseda SNS postupuje podľa téz, ktoré tam sú. Bezpečnostná situácia SR nešla z vlády do parlamentu pre problémy z jeho strany. Vítam, že sa prihlásili k zvýšeniu odolnosti proti hybridným hroznám, aj keď SNS s tým mala doteraz vždy problém.“

Zhoda všetkých troch ústavných činiteľov v diskusiách o prehlbovaní európskej integrácie v konkrétnych politikách je podľa Niča dobrá, ale stále ide len o všeobecné konštatovanie o jadre. „Očakávam od vlády, že presne pomenuje naše záujmy a príde aj s nejakými návrhmi, ako má konkrétna politika EÚ vyzerať,“ hovorí Nič.

Premiér Fico však podľa Niča šliapol vedľa, keď sa pochválil ostrovom v strednej Európe. „Bude sa od nás očakávať, že ten región budeme držať na európskom orbite,“ komentuje Ficove vyjadrenie Nič.

Taktiež bude podľa neho potrebný pevný konsenzus doma, ktorý zatiaľ chýba. Hovorí, že vláda by ho mala upevniť prácou a konkrétnymi krokmi napríklad tak, že sa ministerstvá zapoja do debaty o pracovnom trhu a dokážu občanom vysvetliť, o čo ide a aké sú záujmy Slovenska.

Foto – TASR

 

Vyhlásenie ústavných činiteľov k prioritám členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii

Jednoznačné pokračovanie v proeurópskej a proatlantickej orientácii je strategickým záujmom Slovenskej republiky.

Členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii:
– predstavuje základný rámec bezpečnosti, stability a prosperity našej krajiny;
je v súlade s hodnotami demokracie, princípmi právneho štátu a základných ľudských práv a slobôd, ktoré sú základom nášho štátu;
– je vyjadrením civilizačnej príslušnosti Slovenskej republiky, posilňuje jej zahraničnopolitický vplyv a podporuje jej rozvoj.

V týchto zásadných otázkach sa však na Slovensku v posledných rokoch stratil široký politický konsenzus. Na politickej scéne sú otvorene prezentované názory proti hlbšej spolupráci Slovenska v EÚ, proti európskemu projektu ako takému, a názory spochybňujúce členstvo v Severoatlantickej aliancii a plnenie záväzkov voči našim spojencom.

Súčasná Európska únia čelí mnohým výzvam a je na dôležitej križovatke svojho vývoja. Zhoršenie bezpečnostného vývoja v Európe, rast extrémizmu a populizmu, migračná a finančná kríza, brexit a nárast nedôvery v európske inštitúcie vedú k rozmanitej diskusii o budúcnosti EÚ. Bratislavský summit zorganizovaný počas nášho úspešného predsedníctva v EÚ bol správnou odpoveďou na tieto výzvy a bratislavská cestovná mapa nasmerovala EÚ na pozitívnejšiu trajektóriu.

Európska únia je pre Slovensko a jeho občanov životným a hodnotovým priestorom, ktorý nemá alternatívu. Má jednoznačne pozitívny vplyv na ekonomický, sociálny aj politický rozvoj našej krajiny, a preto sa Slovensko vydalo cestou čo najhlbšej spolupráce v EÚ. Z pohľadu Slovenska uprednostňujeme spoločný postup všetkých členských krajín Únie. Tento spôsob chceme presadzovať spolu s našimi susedmi, predovšetkým vo Vyšehradskej štvorke a s našimi ďalšími strategickými partnermi. Zároveň však sme pripravení, v prípade ak bude skupina krajín postupovať v určitých oblastiach rýchlejšie, byť súčasťou takéhoto procesu.

Bezpečnostné prostredie, v ktorom Slovenská republika napĺňa svoje záujmy, sa významne zhoršilo. Pre bezpečnosť našej krajiny má zásadný význam posilňovanie stability euroatlantického priestoru, posilňovanie solidarity a súdržnosti Európskej únie a NATO. Kľúčové úlohy pri zvyšovaní bezpečnosti a obranyschopnosti Slovenskej republiky a zachovaní dôveryhodnosti našej krajiny voči spojencom spočívajú v postupnom náraste obranných výdavkov, v transparentnej a efektívnej modernizácii ozbrojených síl a zvyšovaní odolnosti štátu proti hybridným hrozbám.

Na základe vyššie uvedeného traja najvyšší ústavní činitelia, prezident SR, predseda Národnej rady SR a predseda vlády SR, vyhlasujeme, že budeme spolu:
– dbať o jasnú a zodpovednú komunikáciu proeurópskej a proatlantickej orientácie Slovenskej
republiky a spoločne prijatých rozhodnutí v rámci Európskej únie a NATO. A to navonok v zahraničí, aj dovnútra voči občanom Slovenska;
– podporovať budúcnosť Slovenska v jadre európskej integrácie. Naše kroky a konanie budú v prvom rade vedené v záujme našich občanov, aby naďalej plne využívali výhody členstva v EÚ, ako aj v záujme Únie ako celku;
– podporovať kontinuálne prehlbovanie eurozóny a vytváranie nástrojov, ktoré posilnia jej stabilitu a odolnosť proti prípadným ďalším krízam;
– zasadzovať sa za princípy rovnakého zaobchádzania na vnútornom trhu a nediskriminácie občanov  a spotrebiteľov vo všetkých častiach Únie (napr. dvojaká kvalita potravín);
– podporovať silný a „múdry“ rozpočet EÚ, ktorý umožní financovať tradičné politiky Únie a zároveň bude schopný reagovať na nové výzvy;
– presadzovať kroky, ktoré posilnia bezpečnosť našich občanov a obranyschopnosť Slovenska, najmä napĺňanie aktualizovanej Bezpečnostnej stratégie, Obrannej stratégie a Vojenskej stratégie SR;
– podporovať plnenie spojeneckých záväzkov, ktorých súčasťou je dosiahnutie obranných výdavkov Slovenskej republiky na úrovni 1,6 percenta HDP do roku 2020 a modernizácia ozbrojených síl v súlade so západnými štandardmi Severoatlantickej aliancie.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko

Teraz najčítanejšie