Denník N

Newsfilter: Nedôveryhodný mnohonásobný vrah tvrdí, že si Pavol Rusko objednal vraždu

Pavol Rusko si mal objednať vraždu Sylvie Volzovej. Foto - tasr
Pavol Rusko si mal objednať vraždu Sylvie Volzovej. Foto – tasr

1. Pavla Ruska zadržala polícia pre podozrenie z objednania vraždy 2. Bašternákovi už nepomôže žiadne “sorry” 3. Kiska, Fico a Danko nás upísali európskemu jadru a NATO + odkazy Martina M. Šimečku, krátke správy, nový Shooty, zaujímavé články, status a citát dňa.

Udalosti dňa vybral a komentoval Juraj Javorský

1. Pavla Ruska zadržala polícia pre podozrenie z objednania vraždy

Bývalý riaditeľ televízie Markíza Pavol Rusko je v rukách polície pre podozrenie z objednania vraždy svojej bývalej biznisovej spoločníčky Silvie Volzovej. Za objednávateľa vraždy ho označil Mikuláš Černák, mnohonásobný vrah odsúdený na doživotie.

Polícia obvinila okrem Ruska ďalších troch ľudí a podľa denníka SME má aj svedectvo člena Černákovho gangu, ktorý mal od Ruska prijať v roku 1997 zálohu za plánovanú vraždu. Objednávateľovým cieľom mal byť únos Volzovej, počas ktorého ju prinútia podpísať prevod jej podielu v televízii. Potom ju mali zabiť. Už rozbehnutú akciu – Volzovú začali sledovať Černákovi ľudia – napokon prekazilo zadržanie samotného Černáka, potom, čo sa sám prihlásil na polícii.

Dá sa veriť Černákovi? Mikuláš Černák má zostať v base do konca svojho života, môže však požiadať o predčasné prepustenie po 25 rokoch. Práve k tejto jedinej nádeji sa pripútal, keď začal polícii rozprávať o svojich skutkoch a spolupáchateľoch. Je na vyšetrovateľoch, aby výpovede vraha a neľútostného šéfa mafiánskeho gangu overovali a hodnotili ich vierohodnosť. Faktom je, že Černák už takto dostal za mreže ďalších mafiánov. Z toho, že v aktuálnom prípade obvinila polícia viacerých ľudí a že Černák pravdepodobne nie je jediným svedkom, sa dá súdiť, že vyšetrovatelia mali dôvod mu uveriť.

Druhá pochybnosť je o tom, či by bol Pavol Rusko schopný objednať si vraždu. Toto však tiež nechajme na súdne dokazovanie. Fakt, že ide o veci, ktoré sa mali diať na vrchole mečiarizmu, keď s mafiou bežne spolupracovala aj SIS, ešte nehovorí nič o motívoch a svedomí Pavla Ruska. Ani jeho spôsoby, jeho priateľstvá či dokonca jeho charakter nemôžu byť dôkazom. O Pavlovi Ruskovi si môžeme myslieť čokoľvek a môžeme byť radi, že sa vytratil z verejného života a z veľkého biznisu, no pri obvinení z objednania vraždy by sme mali zvlášť dbať na to, aby sme sa vyhli predčasným súdom.

2. Bašternákovi už nepomôže žiadne „sorry“

Šanca, že Ladislav Bašternák bude súdený ako podvodník s vratkami DPH, je vďaka nenápadnému rozhodnutiu Ústavného súdu o čosi vyššia, ako sa doteraz zdalo. Podstata súdneho rozhodnutia sa týka inštitútu účinnej ľútosti, čo je cesta, ako sa môžu ľudia dodatočne „vyviniť“ z nezaplatenia daní – stačí požiadať o účinnú ľútosť a doplatiť. Ústavný súd však tvrdí, že oľutovať sa dá len naozajstné nezaplatenie danie, nie neoprávnené vyplatenie vratky DPH. Inak povedané, keď si niekto vymyslí fiktívny obchod s cieľom vykázať nadmerný odpočet DPH a  žiadať od daňového úradu vratku nadmernej dane, tak v skutočnosti nejde o žiadnu nesplnenú daňovú povinnosť. A teda sa nedá naplniť dikcia zákona, podľa ktorej sa účinná ľútosť týka nezaplatených daní. Túto logiku zaviedol v konkrétnom prípade z roku 2001 Najvyšší súd a po novom ju posvätil za ústavnú aj Ústavný súd.

Čo to znamená pre Ladislava Bašternáka? Úrad špeciálnej prokuratúry ešte stále posudzuje jeho staršiu žiadosť o uplatnenie účinnej ľútosti a s aktuálnym stanoviskom Ústavného súdu by ju mal zamietnuť. Pokračovalo by teda trestné stíhanie a Bašternákov výhľad do budúcnosti by získal temnejšie farby.

Na druhej strane je možné, že Bašternákovi a podvodníkom s DPH všeobecne môže pomáhať pomerne chaotické nakladanie s účinnou ľútosťou v právnom systéme, ku ktorej prispel aj sám Ústavný súd. Rovnaký senát súdu (Brňák, Ľalík, Mochnáčová), ktorý dospel k opisovanému rozhodnutiu, sa pred šiestimi rokmi pri posudzovaní konkrétneho prípadu dopustil úplne opačného verdiktu. Pohľad na vec ešte komplikuje fakt, že v čase, keď mal Bašternák získať neoprávnenú vratku DPH, platil starý zákon, ktorý ešte nepoznal podvody s vratkami DPH a považoval ich za „bežné“ krátenie dane, na ktoré sa dá uplatniť účinná ľútosť.

Súdy však teraz majú možnosť raz a navždy zjednotiť výklad účinnej ľútosti aj pre staršie prípady, a to tak, že začnú striktne uplatňovať aktuálne stanoviská Najvyššieho aj Ústavného súdu. V praxi by to znamenalo, že Bašternák najprv ušetrí dva milióny eur, ktoré chcel poslať daniarom spolu s účinnou ľútosťou, a vzápätí ich investuje do advokáta, aby ho vysekával z obvinenia z daňových podvodov.

3. Kiska, Fico a Danko nás upísali európskemu jadru a NATO

Keď sa mali prezident, predseda parlamentu a premiér na niečom demonštratívne zhodnúť napriek všetkej osobnej antipatii a rozdielnym názorom, tak práve na určujúcom smerovaní krajiny smerom na Západ. A to sa dnes stalo. Kiska, Danko a Fico sa podpísali pod spoločné vyhlásenie, ktorým sa jednoznačne hlásia k jadru EÚ a k NATO. Záväzne v ňom sľubujú, že budú proeurópske a proatlantické smerovanie krajiny pripomínať aj vo svojej komunikácii smerom k ľuďom.

Prečo je vyhlásenie dôležité? Jednak preto, že NATO a EÚ si berú do úst všetci neskrývaní fašisti a panslovanskí šašovia, ktorých už vo verejnom priestore vidieť pričasto. No vyvažovať treba aj oveľa menej agresívne útoky, ktoré vypúšťajú na pohľad umiernené strany. Napríklad keď Sulík napíše, že integrujme sa s Úniou len v oblastiach, kde je to pre nás výhodné, na ostatné kašlime. Vyhlásenie navyše prišlo práve v čase, keď Európa zdesene hľadí na výsledky českých volieb a na vlády v Maďarsku i v Poľsku.

Dá sa veriť aj Dankovmu podpisu? Premiér má fázu prozápadného zmýšľania, takže nie je žiadnym prekvapením, že sa odhodlal tak jednoznačne postaviť za EÚ a NATO. S Andrejom Dankom je to zložitejšie. Jednak že na spoločnom brífingu sa venoval skôr vybavovaniu si účtov s RTVS a „facebookovými“ stranami. Okrem toho, len minulý týždeň sa vrátil z Ruska a bol taký nadšený, že takmer chytal ruský prízvuk. Ešte horšie je to s „jeho“ ministerstvom obrany, ktoré sa od nástupu Petra Gajdoša správa v rozpore s dnešným trojjediným vyhlásením. Podrobne to vysvetlil vojenský analytik Jaroslav Naď, v skratke len toľko, že ministerstvo až tak nepochopiteľne odkladá nákup nových stíhačiek, že to vyzerá, akoby chcelo navždy len tie ruské.

Ak mohlo v spoločnom vyhlásení byť ešte niečo, čo tam nie je, je to zmienka o Rusku. V dokumente sa síce hovorí o hybridných hrozbách a o zhoršení bezpečnostnej situácie, no fakt, že riziko sa šíri z Moskvy, by aj Dankovým ľuďom na ministerstve pripomenul, na ktorej sú strane.

Jednou vetou:

4. Štát stopne vydávanie e-podpisov a vypne všetky elektronické služby, ktoré využívajú zaručený elektronický podpis.

5. Najlepšie nemocnice sú v Ružomberku a v Starej Ľubovni, najhoršie spomedzi veľkých nemocníc skončili Bratislava a Žilina, vyplýva to z rebríčka, ktorý zostavil inštitút INEKO.

6. Ďalší PPP projekt by mohol byť úsek D1 Turany – Hubová, podľa ministra dopravy Árpáda Érseka je tento projekt stvorený na PPP projekt.

7. Ministerstvo zahraničných vecí sa chystá kúpiť budovu vo Washingtone, kde by umiestnilo novú rezidenciu veľvyslanectva, o súhlas so začatím obstarania požiada vládu.

8. Univerzitnej nemocnici v Bratislave chýba štvrtina sestier v operačných sálach, zamestnanci napísali vedeniu list, píšu v ňom o mimoriadnej situácii.

9. Slovenská vedkyňa prispela k príprave prvej stabilnej zlúčeniny hélia so sodíkom, ide o objav, ktorý zmení definíciu inertnosti atómov a pravdepodobne prepíše učebnice.

10. Český prezident Miloš Zeman poverí na budúci týždeň zostavením vlády Andreja Babiša, ktorého ANO zvíťazilo vo voľbách do Poslaneckej snemovne.

Zaujímavé články:

FB status dňa:

Citát na tento deň:

Z pozície generálneho riaditeľa najúspešnejšej komerčnej televízie nemôžem zobrať post obyčajného ministra, pre mňa prichádza do úvahy už len predseda vlády alebo prezident.“

Pavol Rusko v roku 2002

Nový Shooty:

Odkaz Martina M. Šimečku:

Britský týždenník The Economist si minulý týždeň vybral na obálku a za hlavnú tému vydania regionálnu nerovnosť, ktorú považuje za jednu z príčin nárastu populizmu. Argumentov má celý rad.

Ekonomická teória predpokladala, že z hospodárskeho rastu budú ťažiť aj chudobnejšie regióny, ktoré pritiahnu investorov. Prax je však úplne iná. Dieťa narodené do najnižšej príjmovej triedy (spodných 20 %) v bohatom San Franciscu má dvakrát vyššiu šancu, že v dospelosti prenikne medzi horných 20 %, než dieťa narodené v Detroite. Chlapci narodení v londýnskej štvrti Chelsea zomrú v priemere o 9 rokov neskôr než ich vrstovníci narodení v prímorskom regióne Blackpool.

Napriek snahám vlád sa nedarí prekonať sily modernej ekonomiky, ktorá regionálne rozdiely zväčšuje. Tie chudobné chudobnejú čoraz viac a stávajú sa pascou pre tých, ktorí nedokážu utiecť za lepším životom. Američania, kedysi povestní svojou mobilitou, sa prestali hýbať. Od 90. rokov klesla ich schopnosť sťahovať sa za prácou inam o polovicu. Typický Američan dnes žije v okruhu 30 km od miesta, kde žijú jeho rodičia. Stal sa dokonca menej mobilným ako Európan. Frustrácia tých, ktorí sú prikovaní k chudobnému regiónu, sa potom prejavuje voľbou populistov.

Čo s tým? Redakčný komentár The Economist sa pokúša dať odpoveď, keď najprv definuje neúspech starého myslenia politikov: „Pokrokári chceli prekonať chudobu sociálnymi dávkami, libertariáni uvoľnením ekonomiky. Oba tábory sa sústredili na ľudí. Lenže zložité interakcie medzi demografiou, sociálnymi opatreniami a globalizáciou odhalili neúčinnosť oboch prístupov.“ Ukazuje sa, že miesto narodenia je významné a politici si musia uvedomiť, že na utíšenie hnevu tých, ktorí sa cítia opustení, „budú musieť predovšetkým zmeniť svoje vlastné myslenie“.

Newsfilter

Pavol Rusko

Teraz najčítanejšie