Denník N

Keď preceda bloguje o populizme

Richard Sulík. Foto N – Tomáš Benedikovič
Richard Sulík. Foto N – Tomáš Benedikovič

Vytrvalosť, s akou Richard Sulík ukazuje, že je mu načisto ľahostajný význam jeho slov, je už celkom pozoruhodná. 

Autorka je knižná editorka

Raz na koncerte na akomsi protidrogovom festivale všetci interpreti kričali „Stop drogám!“ a podobné nudy, poťažmo samozrejmosti. Dav volal: „Uáááá!“ Na pódium prišla ďalšia kapela, ktorej to už evidentne liezlo krkom, a zakričala čosi ako: „Zastavte protidrogové šialenstvo!“

A dav? „Uáááá!“

No nespomeňte si na to pri amatérskej etymológii predsedu SaS, keď sa dozviete, že víťaz rakúskych volieb Sebastian Kurz je populista takpovediac defaultne – z dôvodu, že je predsedom ľudovej strany. A tu si dovolím doplniť Sulíka: populus je po latinsky ľud. Netvárte sa, že nerozumiete. Keď je niečo ľudové, tak to znamená masovo sa páčivé. Ľudové piesne, múdrosti… Súdy, milície, au, au. Podľa tejto logiky tiež konzervatívec nemôže byť populistom.

Niet nad jazykové úvahy a voľné asociácie. Toto je ako staré známe „Rodiť je od slova rodina“.

Nie sú to prvé Sulíkove dumky o populizme. V minulosti tvrdil aj to, že existuje populizmus neškodný (opatrenia páčivé aj rozumné súčasne) alebo že populistu definuje nesplniteľnosť toho, čo sľubuje.

A potom je už vecou osobnej poctivosti, či prevezmem zodpovednosť za nejaké svoje vyjadrenie a po rokoch si ho nezredigujem, aby vyzeralo krajšie. Ak napríklad poviem, že „Základné ľudské práva platia pre občanov Slovenska, nie pre celý svet“, nebudem sa tváriť, že to bolo: „Na Slovensku nemôžu mať ľudia z celého sveta rovnaké práva.“ Radšej poviem: pardon, omyl, nemyslel som ľudské práva, ale trebárs občianske. Kto však žiadal občianske práva pre cudzincov? Nikto? Nevadí. Hlavné je zakričať si, že im nepatria. Jednoducho zakážme yetiho zákonom. Zaujímavejšie totiž je, čo tým chcel autor v skutočnosti povedať: cudzincom nič neprináleží a svoje si nedáme. Na jeho smolu, ľudské práva im náležia s úplnou istotou, ale on s rovnakou istotou tvrdil opak.

Postavme pred ľudí dva pravdivé – a celkom samozrejmé – výroky:

1. Cudzinci majú na území Slovenskej republiky ľudské práva zaručené.

2. Cudzinci nemajú vlastnícke práva na vašu nehnuteľnosť ani/alebo rodičovské práva vo vzťahu k vašim deťom.

Ktorému z výrokov ľudia zatlieskajú? Pritom druhý z nich je vlastne totožný so Sulíkovým výrokom v dnešnom znení a obidva sú pre toho nenávideného intelektuála menej ako keksík k macchiatu. Alebo inak: bez obsahu.

No ľudia mu zatlieskajú: Jasné, že nikto nemá právo na môj dom, tresku a pivo! Uáááá!

A preto je populizmus naozaj nadávka.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie