Denník N

Pán premiér, nedovoľte odborárom, aby zrušili vašu najužitočnejšiu reformu

Robert Fico a odborári na 1. mája 2011 v Žiline. Foto - TASR
Robert Fico a odborári na 1. mája 2011 v Žiline. Foto – TASR

Machynove odbory nevedia ľuďom vybaviť vyššie platy a zakrývajú to témami, do ktorých ich nič nie je. Ak na to skočia aj politici, doplatia na to pracujúci.

Začiatkom tohtoročného leta si odborári vo Volkswagene vypýtali väčšie platy takým spôsobom, že bolo len otázkou času, kedy sa nové odborárske sebavedomie premení na ďalšie úspešné vyjednávania aj v ďalších podnikoch. Prijímali sa tipy, či sa novej nálady chytia aj v OZ KOVO, alebo predáci z Volkswagenu skúsia svoju novú organizáciu rozšíriť po celom Slovensku. Alebo firmy samy spustia skokové rasty miezd, a tak nič nebude treba riešiť. Dopadlo to, ako vždy – zložitejšie.

Nové odbory z Volkswagenu nevyužili prvý moment a neuchytili sa v ďalších firmách. Vo viacerých sektoroch sa už jesenné rokovania o nových kolektívnych zmluvách dostávajú do problémov, čo však automaticky nepredpovedá ani vlnu štrajkov, ani skokové rasty platov.

A príbehom z Volkswagenu najviac ohrozené OZ Kovo reagovalo úplne nečakane. Neprezentuje sa tvrdými vyjednávaniami o platoch, ale z ničoho nič začalo hovoriť o určení maximálneho veku odchodu do dôchodku.

Všetci dlho vedeli, že do dôchodku pôjdeme naozaj neskôr

Táto iniciatíva odborárov nie je úplný boj s fatamorgánou, pretože základný vek odchodu do dôchodku už od tohto roka nie je 62 rokov, ale predĺžil sa o 76 dní. A seniori, ktorým vznikne nárok na starobný dôchodok v budúcom roku, získajú nárok na penziu ešte 0 63 dní neskôr, teda po 62 rokoch a 139 dňoch. A podobne to bude aj ďalší rok, aj ďalší, podľa zákona už vlastne navždy podľa toho, ako sa bude meniť očakávaná dĺžka života ľudí na Slovensku.

Nerozhodla o tom vláda, ani Sociálna poisťovňa, penzijný vek sa zvýšil automaticky podľa vzorca daného zákonom.

Zákon o automatickom predlžovaní veku odchodu do dôchodku schválila relatívne potichu ešte na začiatku svojho pôsobenia druhá Ficova vláda. Smer sa týmto opatrením pochopiteľne verejne chválil málo, nedal ho do žiadneho zo svojich sociálnych balíčkov, no pre odbornú verejnosť to bol jeden z najštátnickejších počinov vtedajšej vlády.

So vzorcom pre rast dôchodkového veku prišiel prvý ešte za Radičovej vlády poradca Ivana Mikloša Ľudovít Ódor, no dôchodková reforma vtedy celá stroskotala niekde na ceste medzi SDKÚ, SaS a predčasnými voľbami.

Ministerstvo financií si však aj po voľbách v roku 2012 šlo svoje a Ódorovu reformu dôchodkov v takmer nezmenenej podobe pretlačil poradca ministra financií Petra Kažimíra Martin Filko.

Zo strany Smeru pritom nešlo o žiadnu naivitu, ale o rozumný politický aj národohospodársky kalkul.

Automatický mechanizmus riešil dieru vo financiách, ktorá vznikala tým, že obyvatelia Slovenska sa dožívali čoraz vyššieho veku, ale vek odchodu do dôchodku sa neposúval. Zodpovedal tomu aj samotný vzorec, ktorý pravidelne zvyšuje vek odchodu do dôchodku presne o dobu, o ktorú sa za ten čas zvýšila priemerná miera dožitia. Teda čím vyššieho veku sa pravdepodobne dožijeme, tým neskôr by sme mali ísť do dôchodku.

Nepolitický automat na zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, ktorý si Smer odhlasoval, je pre krajinu výborný nielen v tom, ako presne kalkuluje. Vzorec nemá politickú príslušnosť, nevracia sa každý rok do parlamentu, nemusí sa báť, či mu to dôchodcovia v budúcich voľbách hodia. Preto sa dlho verilo, že matematicky presný vzťah medzi naším dlhším životom a dôchodkovým vekom nebude nik napádať a každý rok sa dôchodkový vek bez veľkého kriku o pár týždňov zvýši.

Druhá Ficova vláda navyše schválila nový zákon tak, že verejnosť si ho všimla až po voľbách, keď už jednofarebnú vládu nahradila koalícia Smeru so SNS a s Mostom. Prvé uplatnenie vzorca totiž naplánovali až na rok 2017, teda tak, aby im ani náhodou nepokazil kampaň pred parlamentnými voľbami v roku 2016.

Z pohľadu ekonómov, ktorí hodnotia dôveryhodnosť krajiny pre investorov do dlhopisov, sú to však drobnosti politickej prevádzky, o kondícii krajín uvažujú rádovo v desiatkach rokov dopredu. Podstatné pre nich je, že Slovensko má v zákone nikým nespochybnený automat na úpravu dôchodkového veku, čo problémy s demografiou a tým pádom aj deficitom sociálneho systému významne znižuje.

Nie je to pritom na úkor ľudí. Tým, že sme s každou generáciou zdravší, vzorec nás pošle do dôchodku neskôr, ale celkový čas strávený na dôchodku nám to v priemere neskráti.

Prijatie nového pravidla pre vládu Smeru v praxi znamenalo, že kým na Slovensku boli pod neustálou kritikou všetky jej drobné kroky v ekonomike, v exceli investorov a analytikov vrátane OECD, Európskej komisie a MMF vyzerali verejné financie Slovenska zrazu dlhodobo udržateľnejšie. Aj preto si Fico a Kažimír dokonca mohli dovoliť významne zmenšiť súkromný dôchodkový pilier bez toho, aby sa to badateľne prejavilo na dôveryhodnosti celej krajiny.

Rozumnosti automatického zvyšovania dôchodkového veku neosobným vzorcom v zákone rozumeli v Smere, rozumela tomu opozičná pravica, rozumeli tomu médiá, všetci to nechali na pokoji, až kým z bezradnosti v iných témach nezaútočili na strojom nastavovaný penzijný systém odborári.

Nevedia si splniť povinnosti, tak si vymýšľajú iné témy

OZ Kovo dvadsať rokov pôsobilo ako najtvrdšia a najvplyvnejšia časť odborárov na Slovensku. Hmatateľným výsledkom jej práce sú nízke platy v slovenskom strojárstve a súvisiacich odvetviach kombinované s nedostatkom pracovnej sily, ktorej veľká časť odišla za lepšie platenou prácou do iných krajín.

OZ Kovo počas svojej najväčšej slávy zrejme urobila dosť veľa kompromisov na to, aby teraz mohla vyjednávať so všetkými zamestnávateľmi naozaj tvrdo. Ako-tak sa „kováci“ osvedčili, keď bolo treba firmám pomôcť pýtať výnimky a pomoc od štátu, aby zachovali pracovné miesta, ale v tvrdom vyjednávaní o platoch ukázali málo.

OZ Kovo bolo navyše vždy politickým spojencom Roberta Fica, ktorý však sám seba videl rád naraz aj ako ľavičiara, aj ako najväčšieho kamaráta šéfov veľkých priemyselných podnikov. Ono sa to dá zlúčiť, ale len za cenu, že na to dlhodobo doplatia zamestnanci. Pomôcť len funkcionárom odborov totiž dokážu podniky aj za málo peňazí.

Ak si však OZ Kovo chcelo udržať popularitu aj v čase, keď si celá republika pamätá úspech jeho odborárskych konkurentov vo Volkswagene, museli si nájsť inú citlivú sociálnu tému. Preto v septembri spustili petíciu, aby bol najvyšší možný vek odchodu do dôchodku 64 rokov.

Zmena by veci zhoršila okamžite

Ak by premiér Robert Fico zobral požiadavku odborárov za svoju, z hľadiska jeho politickej kariéry by to bol zákerný, ale efektívny ťah. Ak by taký zákon bol prijatý hoci aj zajtra, ešte dlho by to nemalo žiaden vplyv na verejné financie, ani by to seniorom nijako nepomáhalo.

V priemere bude podľa vzorca rásť dôchodkový vek o 9 až 10 týždňov ročne, čiže k 64 rokom by sa dostal až niekedy okolo roku 2026, keď už je nepravdepodobné, že by Robert Fico bol ešte premiérom.

Predseda Smeru si tak môže myslieť, že slovenskú súčasnosť to vlastne nijako neovplyvní. Omyl. Tých pozorovateľov z veľkej diaľky, ktorí vnímajú našu krajinu cez jej dlhodobú schopnosť platiť svoje záväzky, to bude zaujímať viac ako výkyvy v aktuálnych výdavkoch. Ak by sa limit pre maximálny dôchodkový vek stanovil hoci aj vyššie ako na 64 rokov, aj tak by to znamenalo, že slovenskí politici nie sú schopní dodržiavať ani rozumné pravidlá, ktoré si predtým sami stanovili. Slovensko by teda bolo viac krajinou s nepredvídateľným ako predvídateľným vývojom. Také krajiny si v časoch pokoja a hojnosti požičiavajú vždy s vyšším úrokom a v čase kríz sú rady, ak nezbankrotujú.

Zopakujme. Keď Ficova vláda v roku 2012 schválila nový mechanizmus výpočtu dôchodkového veku, obrazu dlhodobej udržateľnosti našich verejných financií to pomohlo okamžite, hoci valorizačný automat sa mal zapnúť až v roku 2017. Bohužiaľ, aj opačne by to zabralo tiež okamžite.

Precedens tu už je

Automatov, ktoré majú riadiť alebo aspoň korigovať naše verejné financie, máme viac. Mrzuté je, že ohrozené sú aj tie, teda nielen vzorec na výpočet penzijného veku, ale napríklad aj dlhová brzda či výpočet rastu dôchodkov. Aj na ich tvorbe sa pritom podieľal Smer, ktorý je teraz pri ich rušení alebo kazení.

Kým na ústavnú zmenu dlhovej brzdy sa zrejme nenájde ústavná väčšina, vzorec pre dôchodky už stihli zmeniť.

Doteraz platilo, že treba zobrať takzvanú dôchodcovskú infláciu v poslednom známom roku a presne o toľko zdvihnúť základ pre penzie na ďalší rok. Bola za tým akási spoločenská dohoda, že výška starobných dôchodkov je už v zásade v poriadku, ale mali by sme dôchodcom minimálne zachovať ich terajší životný štandard.

Málo sa to hovorí nahlas, nepatrí to k bontónu vo verejnej debate, ale penzisti nie sú tí, ktorých ohrozuje chudoba najviac. Majú menší príjem, ale aj nižšie náklady ako napríklad domácnosti s malými deťmi, kde je pred termínom výplaty mzdy alebo dávok peňazí väčšinou najmenej. Preto stačí domácnostiam seniorov každý rok pridať len toľko, o koľko šli hore ceny.

Aj tu je však v reálnej politike problém. Posledné roky sme žili v dobe, keď ceny takmer nerástli, a potraviny sem-tam dokonca zlacneli. Vzorec teda hovorí, že dôchodky by mali rásť o menej ako percento. Minister práce by tak napríklad musel vysvetľovať, že je v poriadku, ak dôchodky stúpnu za rok v priemere len o menej ako štyri eurá mesačne.

Predstavte si, že by sa to dialo napríklad teraz v čase, keď mnoho seniorov vášnivo diskutuje o cenách masla. Rýchlo pochopíte, prečo koalícia minulý týždeň vzorec zmenila.

V platnosti síce ostáva pravidlo, že rast dôchodkov by mal zodpovedať rastu cien, ktoré domácnostiam seniorov nameria Štatistický úrad. Pribudla však výnimka, že ak by to malo byť menej ako 2 percentá ročne, tak to jednoducho budú 2 percentá ročne.

Predbežne sa odhaduje, že táto výnimka bude stáť do roku 2021 dôchodkový systém približne pol miliardy eur. Nebudú to peniaze vyhodené do vzduchu, ale budú to peniaze, ktoré mohol štát pokojne vyplatiť napríklad rodinám mladých učiteľov. A hlavne, politikom znova ostane v pamäti, že už dohodnuté rozumné pravidlá nie je hanba meniť len kvôli tomu, že nemáme odvahu ich vysvetliť voličom.

Pán premiér, zobuďte odbory

Ak premiér alebo ktokoľvek iný chce pomôcť budúcim dôchodcom bez toho, aby zaťažoval pracujúcich, mal by bojovať za vyššie platy už teraz. Lebo vyššie platy nosia automaticky vyššie penzie v súkromnej aj v štátnej schéme dôchodkov.

Vládnym príkazom na zvyšovanie minimálnej mzdy v súkromnej sfére pokazí premiér veľmi málo. Firmy na to vždy reagujú podráždene, ale v rebríčkoch ich sťažností na štát je rast minimálnej mzdy už dlho medzi tými menej dôležitými témami.

Vo verejnej správe môže koalícia efektívne zdvihnúť platy už len tým, ak dodrží všetky ustanovenia o minimálnej mzde, ktoré sú platné pre súkromné firmy. Keď jej to niekoľko mesiacov pripomínala skupina okolo Miroslava Beblavého, minister financií to predbežne sľúbil urobiť aspoň tesne pred voľbami – od roku 2019.

No kľúčový dosah by malo, ak by premiér so svojou autoritou zmenil spôsob debaty o vyjednávaní vyšších platov. Premiér by mal opakovane dať verejne signál, že podporí odborárov nielen pri záchrane krachujúcich firiem ako v minulosti, ale teraz najmä pri vyjednávaní v prosperujúcich podnikoch. Určite by vo firmách rýchlo pochopili, že kartel vlády, odborov a zamestnávateľov už ohrozuje aj popularitu samého premiéra.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie