Denník N

Newsfilter: Pavol Rusko môže byť výbušnejší ako Gorila

Znova sme dali na jedno miesto všetko dôležité, čo sa cez deň stalo alebo popísalo. A Martin Šimečka ešte na záver vysvetľuje, ako to bolo v skutočnosti s meraním pravdovravnosti na stredovekých súdoch.

Komplexné IT riešenia. Kompletne od VNETu. Poďme robiť biznis spolu v časoch ktoré sa menia

Udalosti utorka vybral a komentoval Konštantín Čikovský

1. Rozhoduje sa o väzbe pre bývalého ministra

Najneskôr v stredu o 14,20 sa Pavol Rusko dozvie, či bude ďalej vyšetrovaný na slobode, alebo ostane zadržaný v cele. Polícia s najvyššou pravdepodobnosťou požiada prokuratúru o podanie návrhu na vzatie Ruska do väzby, pretože v posledných hodinách jej dôkazov skôr pribudlo.

Výpoveď Mikuláša Černáka potvrdil aj Miloš Kaštan, ktorý je tiež odsúdený vo väzení a je tak nepravdepodobné,  že by sa s Černákom dohodol vypovedať proti Ruskovi.

Z toho, čo je doteraz známe, vieme, že tím Gorila vypočúval Černáka a ten sa rozhodol potvrdiť, čo spomenul iným policajtom už v roku 2014, že si od neho Rusko objednal vraždu.

Ak by bývalý riaditeľ Markízy a minister hospodárstva, ktorý je už teraz na tom psychicky zle, ostal vo väzbe, mohol by sa pod tlakom rozpamätať na veci, ktoré by mohli položiť viacerých veľmi významných politikov a biznismenov.

Ak Gorila zmenila obraz o slovenskej politike a vypovedajúci Černák nám kreslí podrobnú históriu slovenského podsvetia, kajúci sa Rusko by spôsobil minimálne rovnako veľké šoky.

Generálny prokurátor Čižnár, ktorý bude v konečnom dôsledku tiež zodpovedať za rozhodnutie o vzatí/nevzatí Ruska do väzby, teraz veľa fajčí a má ten deň, keď sa zo svojej zodpovednosti extra neteší. No potešíme ho – tých, čo budú teraz zo strachu pred rozprávaním ich bývalého kamaráta Pavla Ruska ťažšie spať, je v tejto republike o dosť viac.

 

2. Chaos na úradoch vďaka zlému veleniu narastá

Týždeň potom, čo sa stalo verejne známe, že elektronický podpis na občianskych preukazoch vydávaných štátom je sfalšovateľný, zavládol na slovenských úradoch chaos.

Fázu, keď sa štát tváril, že sa vlastne nič nedeje, už máme našťastie za sebou, teraz sa hľadá riešenie, ako prežiť dočasné obdobie a potom všetko dať ako-tak do poriadku. Aktuálne však nikto úplne presne nevie, čo smie, čo nesmie a ako má postupovať ďalej.

Dobré správy:

• Štát oznámil, že certifikáty na podpis pre eID na diaľku upgradne, a je tak len otázkou času, kedy sa všetko vráti do normálu.

• Štát vo väčšine prípadov prestal prijímať podania podpísané elektronickým občianskym, čím sa riziko škôd zo zneužitia významne znižuje.

• Zatiaľ sa neobjavila informácia, že by niekto z kriminálneho prostredia prelomil šifrovanie cudzieho občianskeho preukazu, čo tiež zvyšuje šancu, že k zneužitiu napokon vôbec nedôjde.

• Odborná komunita je trpezlivá, bez väčších emócií sa snaží radiť štátu a médiám, ako z problému von.

• Finančná správa, ktorá má z veľkej časti vlastný systém, neprepadla panike, nevypla svoje stroje a tak počet rozčúlených šéfov firiem a úradníkov aspoň trochu klesne.

Jedna veľká zlá správa:

Úradníci, štatutári firiem, advokáti, notári veľmi často nevedia, čo presne majú robiť. Ako sa majú napríklad správať, keď im bežia lehoty a oni už neelektronickú komunikáciu zo zákona v mnohých prípadoch používať nesmú.

V situácii, keď elektronická vláda ako-tak funguje, nie je problém, že zodpovednosť za ňu je prerozdelená medzi kopu rôznych inštitúcií, no pri takom masívnom probléme, ako je spochybnenie čipov na eID, to problémy násobí.

Napríklad právnici sa pýtajú na radu svojich komôr, tie im posielajú nejasné listy, lebo dostali nejasné listy od ministerstiev, ktoré sa medzi sebou nevedia dohodnúť, či má riešeniu krízy veliť ministerstvo vnútra alebo spravodlivosti, alebo Pellegriniho úrad, alebo nebodaj úradníci z Národnej agentúry pre sieťové služby, ktorí Pellegrinimu podliehajú len tak trochu, a to tu máme ešte napríklad Národný bezpečnostný úrad…

Toto je len demo problém. Takmer všetko, čoho sa dotkla slovenská vláda pri budovaní elektronickej vlády, je zlé, ale za vznik tejto krízy v princípe nemôže. Naozaj je to chyba špičkového výrobcu čipov.

Reakcie našich ministrov a úradníckej e-elity však teraz v malom ukazujú, ako veľmi bude znefunkčnený štát, keď bude od elektronickej komunikácie závisieť ešte viac ako v súčasnosti. A najmä keď na bezpečnostnú chybu neprídu slušní analytici z Brna, ale niekto z temnej strany.

 

3. Nové čísla o rozpočte sú smutné

Ministerstvo financií potvrdilo dohady okolo zhoršenia konečného výpočtu deficitu verejných financií za minulý rok: „Za revíziou stoja nižšie príjmy z firemnej dane, či Eurostatom realizovaná reklasifikácia príjmov z dividend.“ Pomýlili sme sa teda v odhade vybraných daní zo ziskov firiem v minulom roku a k tomu ešte Eurostat spochybnil aj operáciu, ktorou vznikla takzvaná superdividenda v plynárňach.

Pekné 5. miesto od konca: Konečný deficit bol podľa Eurostatu 2,2 % HDP a nie 1,7 % , ako sme si gratulovali pred polrokom. Naďalej tak platí, že nikdy len raz v histórii Slovenska dokázala tunajšia vláda hospodáriť s menším deficitom ako 2 percentá HDP (1,9 % v roku 2007).

V širšom kontexte našich 2,2 % deficitu znamená, že „väčší deficit verejných financií ako Slovensko malo vlani v eurozóne len Španielsko, Francúzsko, Taliansko a Belgicko“ (postreh Michal Lehuta, Trend).

Na druhej strane, naše číslo dlhu ako percenta HDP je zasa po roku nižšie a je v kontexte EÚ (83) aj eurozóny (89) naďalej v pohode (52).

Prečo to s tým deficitom nikdy nevyjde. Treba sa už naučiť, že rozpočtové sľuby ministra financií Petra Kažimíra o deficite netreba brať úplne vážne – vždy to dopadne o čosi horšie, ako sa naplánuje.

A nikdy to nebude inak. Kažimír intuitívne neverí, že škrty sú dobré riešenie, preto sa pre ne nikdy na predsedníctve Smeru ani v koaličnej rade neupáli.

Hypotéza je, že kým rastie ekonomika tak rýchlo, že napriek pravidelnému deficitu klesá pomer dlhu voči veľkosti ekonomiky, je Kažimírovi deficit takmer ukradnutý. Dá sa to pochopiť, no vždy treba pridať, „že v dobrých časoch treba šetriť a vytvoriť si tak vankúš na nepríjemnosti, ktoré skôr či neskôr prídu“ (Ľ. Ódor z RRZ, blog Pokazená platňa).

 

Jednou vetou:

4.  Štefan Harabin nebude rozhodovať o odvolaní v kauze nástenkového tendra, predsedníčka Najvyššieho súdu so Sudcovskou radou rozhodli, že nebude dostávať žiadne nové prípady, dôvodom je veľké množstvo nevybavených vecí oproti iným senátom.

5.  V kauze piešťanského CT opäť obvinili deviatich ľudí, riaditeľka nemocnice Mária Domčeková a členovia správnej rady a odbornej komisie majú byť obvinení od začiatku októbra.

6. Advokát Bžán vyhlásil, že zmluva s MH Manažmentom je platná a bude ju brániť, tvrdí, že odmena 64 miliónov eur za vyhratý spor o Gabčíkovo bola od začiatku virtuálna a znížená odmena 17 miliónov je férová.

7.  Zmeny na Facebooku potrvajú mesiace, povedal šéf newsfeedu, Slováci tak zrejme v dohľadnom čase neuvidia príspevky facebookových stránok v newsfeede.

8. Prezident Andrej Kiska druhýkrát nepodpísal zákon o Ústave pamäti národa a zákon o udeľovaní štátnych cien premiérom a predsedom parlamentu, napriek tomu budú oba zákony platiť.

9. Prvé z dvoch dopravných lietadiel Spartan C-27J je už na Slovensku, podľa ministra obrany Gajdoša nebude slúžiť iba armáde, ale „je pripravené aj pre domáci krízový manažment“.

10. Železničná spoločnosť Slovensko zrušila súťaž na prenájom lôžkových vozňov za odhadovaných 47 miliónov eur, zdôvodnila to rozpočtom, súťaž od začiatku kritizovalo OĽaNO.

Zaujímavé články:

• Eugen Korda o Pavlovi Ruskovi. (tyzden.sk)

• Konštantín Čikovský o Ficovi, odboroch a dôchodkoch. (dennikn.sk)

• Peter Tkačenko o Ficovi a Európe. (sme.sk)

• Jozef Majchrák o hystérii v médiách. (postoj.sk)

Fb status:

O slovenskom Prieskumníkovi na Facebooku už píšu Guardian, BBC, Mashable, TechCrunch, Slate, Reuters, The Times, Engadget, Gizmodo, Recode, Business Insider, The Next Web, AdAge, RT, Independent…

Facebook v reakcii povedal v zásade len dve veci:

1) že aktuálne (to slovo použili v blogu dvakrát, zrejme nie náhodou) sa nechystá tento experiment spustiť globálne

2) a že test u nás potrvá mesiace.

Tak hádam budú v odstraňovaní bugov v Explore Feede lepší ako v transparentnej komunikácii.

 

Citát dňa:

„Mne je to jedno. Veď keď to nebudem pojednávať, tak to nebudem pojednávať. Ktorý sudca sa dožaduje toho, že by mal okrem iného spisu aj spis s 26-tisíc stranami?”

Štefan Harabin, sudca Najvyššieho súdu o rozhodnutí predsedníčky Najvyššieho súdu a Sudcovskej rady, že nebude dostávať žiadne nové prípady

 

Nový Shooty:

 

Odkaz Martina M. Šimečku

Nedávno sa slovenský premiér Robert Fico zastrájal, že pôjde na detektor lži, aby obhájil svoju nevinu v spore s prezidentom Andrejom Kiskom. Stredoveká Európa (od 9. do 13. storočia) však poznala lepší spôsob, ako odhaliť, či sa niekto dopustil zločinu, alebo je nevinný. Ak neexistoval dôkaz a bolo treba zistiť pravdu, podozrivý podstúpil tzv. skúšku spravodlivosti a rozhodnutie o vine a nevine bolo odovzdané do rúk Božích.

Skúška spočívala v tom, že podozrivý nešťastník vložil ruky do vriacej vody alebo do nich musel vziať žeravé železo. Ak mal na druhý deň ruky zdravé, bol nevinný, lebo sa stal zázrak a Boh ho uchránil pred obarením či popálením.

Profesor ekonómie Peter T. Leeson vyvracia predstavu o stredovekom tmárstve. V skutočnosti išlo o rafinovanú a účinnú metódu, ako zistiť pravdu.

Predstavme si obvineného, ktorého udal sused, že mu ukradol mačku. Mal možnosť sa vopred priznať a zaplatiť pokutu. Ak mačku naozaj ukradol, iste bolo pre neho toto riešenie výhodnejšie, ako si dať zmrzačiť ruky, keďže si bol istý, že aj Boh pozná pravdu, a preto nebude mať zľutovanie.

Ak mačku neukradol, tak predpokladal, že aj Boh vie o jeho nevine, išiel teda s čistým svedomím podstúpiť „skúšku spravodlivosti“.

Trik spočíva v tom, že súd sa spoliehal na to, že len naozaj nevinný (a veriaci) človek urobí také šialenstvo, že vloží osud svojich rúk do rúk Božích. Skúška správnosti mala svoje pravidlá, vykonával ju zvláštny kňaz, ktorému sa na prsty nikto nepozeral, takže je veľmi pravdepodobné, že voda v skutočnosti nebola vriaca a železo nebolo žeravé. Podľa záznamov z 13. storočia v maďarskej dedine Várad podstúpilo skúšku žeravým železom 208 obvinených, z toho dve tretiny z nej vyšli bez popálenín.

Môžete veriť v to, že Boh vedel o ich nevine a spôsobil zázrak, ale pravdepodobnejšie je to, že stredoveké súdy mali dosť rozumu a dobre poznali ľudskú psychiku. Možno by sa nám také zišli aj dnes na Slovensku.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Newsfilter

  • Newsfilter Denníka N vyberá každý večer 10 udalostí dňa. Tri najdôležitejšie vysvetľuje v dlhších bodoch, zvyšné jednou vetou. Pridáva odkazy na zaujímavé články, citát dňa, najnovšieho Shootyho a na záver Posledné slovo Braňa Bezáka
  • Píšu ho editori a editorky Denníka N Roman Pataj, Juraj Javorský, Tomáš Gális, Filip Obradovič, Jana Shemesh a Monika Tódová
  • Nové vydania zverejňujeme na webe každý pracovný deň do 20:00, v nedeľu navyše vychádza súhrnný Týždenný newsfilter. Súčasne so zverejnením na webe posielame Newsfilter aj ako newsletter (aktivujte si odber tu)
  • Vždy nasledujúce ráno do 6:00 garantujeme zverejnenie audioverzie v predplatiteľskej aplikácii Denník N a kdekoľvek počúvate podcasty

Slovensko

Teraz najčítanejšie