Denník N

Bol to dobrý projekt, obhajuje Čaplovič vzdelávacie kurzy, pre ktoré polícia začala trestné stíhanie

Projekt za 28 miliónov eur vyšetroval aj Európsky úrad na boj proti podvodom, EÚ nám projekt zrejme nepreplatí. Z 25 poradenských centier na bezplatné vzdelávacie kurzy po štyroch rokoch funguje už len osem.

Bývalý minister školstva Dušan Čaplovič (Smer) obhajuje projekt, ktorý bol spustený v čase, keď šéfoval vzdelávaniu. „Za môjho pôsobenia projekt štartoval a i dnes som presvedčený, že bol dobrý a žiaduci,“ tvrdí Čaplovič, ktorý je teraz poslancom Národnej rady.

Projekt stál 28 miliónov eur, jeho názov bol „Ďalšie vzdelávanie a poradenstvo pre dospelých ako nástroj uplatniteľnosti na trhu práce“ a zodpovedal zaň Národný ústav celoživotného vzdelávania (NÚCŽV). V rokoch 2013-2015 malo na Slovensku vzniknúť 25 poradenských centier a bezplatné vzdelávacie kurzy pre asi päťtisíc pracujúcich ľudí.

Z vytvorených 25 centier dnes funguje iba osem. Drahé e-learningové kurzy pre chovateľov oviec, cukrárov či pestovateľov zeleniny ministerstvo už neplánuje využívať. Zuzana Štrbíková, ktorá od začiatku šéfovala tomuto projektu, je dodnes riaditeľkou ústavu celoživotného vzdelávania.

So Štrbíkovou sa nám spojiť nepodarilo, na sekretariáte nám odkázali, že na novinárske otázky odpovedá za NÚCŽV ministerstvo školstva.

O problémoch vedieť musel

Čaplovič tvrdí, že v čase, keď bol ministrom, o problémoch s projektom nevedel. Už v roku 2013 pritom Asociácia inštitúcií vzdelávania dospelých (AIVD) upozornila, že takýto projekt je nezmyselný a neudržateľný. Správu prebrali médiá najmä v marci 2014, vtedy na projekt upozornil aj poslanec Miroslav Beblavý (nezaradený). Čaplovič bol ministrom školstva od apríla 2012 do júla 2014.

V roku 2015 začal Európsky úrad na boj proti podvodom (OLAF) projekt vyšetrovať, v máji 2017 polícia začala trestné stíhanie pre subvenčný podvod a pre poškodzovanie finančných záujmov Európskych spoločenstiev.

Ministerstvu údajne vznikla škoda vyše 12 miliónov eur. Toľko peňazí bolo v projekte vyhradených na vytvorenie 40 e-learningových kurzov.

Podľa informácií týždenníka Trend Brusel navrhol stiahnuť z projektu všetky európske zdroje a slovenská vláda sa pokúša zmierniť sankciu aspoň na 60 percent.

Čaplovič: Stíhanie nie je za obsah

„Na jedného človeka kurz v prepočte vychádzal asi šesťtisíc eur. Komerčné kurzy stoja desatinu,“ hovorí Klaudius Šilhár z AIVD. Národný projekt za 28 miliónov eur mal zvýšiť záujem o vzdelávacie kurzy po ukončení školy.

„Projekt sa vyšetruje, začalo sa trestné stíhanie, je to teda živý proces, nemali by sa k nemu prezentovať stanoviská a takto vstupovať do vyšetrovania, je to v kompetencii vyšetrovacích orgánov,“ tvrdí dnes Čaplovič.

Stále verí, že išlo o dobrý projekt a „vyšetrovanie a trestné stíhanie nie sú kvôli jeho obsahu“.

Dá sa vôbec e-learningom vyučiť chovateľ kôz, pestovateľ zeleniny, umelecký kováč alebo cukrár?

„To sa musíte opýtať oboch posudzovateľov, ja nie som vševedko, ja som v prvej fáze akceptoval, v čase schvaľovania projektu, stanoviská posudzovateľov a zamestnávateľov, ktorí pripravili návrhy profesií,“ odpovedal Čaplovič. „On-line kurzy predstavujú flexibilný nástroj vzdelávania.“

Hovorí, že išlo o 40 najžiadanejších profesií na trhu práce a vybrali ich v spolupráci so zamestnávateľmi, zamestnávateľskými zväzmi a odborníkmi, napríklad z Centra ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave.

Bývalý minister školstva Dušan Čaplovič so zástupcami Národného ústavu celoživotného vzdelávania a stavovských a odborových organizácií podpísal v novembri 2013 Memorandum o spolupráci pri rozvoji ďalšieho vzdelávania, ktorým sa mali zaručiť, že sa budú podieľať na príprave národného projektu. Na snímke je aj riaditeľka NÚCŽV Zuzana Štrbíková. Foto – TASR

Pestovatelia vraj chodili aj na pole

Spojili sme sa s niekoľkými absolventmi kurzov, od ktorých sme chceli vedieť, ako e-learningové kurzy prebiehali. Tí nám potvrdili, že kurzy vôbec neprebiehali on-line. Tomáš Celec sa zúčastnil kurzu chovateľa kôz a oviec aj kurzu pestovateľa plodín.

„Bolo to na farme aj na poli, ale aj teória v učebni,“ spomína Celec. Na konci kurzu mali ústnu aj písomnú skúšku pred komisiou.

To isté tvrdí aj ďalší absolvent týchto dvoch kurzov, Jakub Wiczmándy. „Keďže samotný dvor, na ktorom prebiehalo štúdium, neobsahoval všetky rastliny a živočíchy, tak nám školitelia organizovali aj niečo ako exkurzie po okolitých farmách, páleniciach a všetkých zariadeniach, ktoré by nám mohli rozšíriť obzory a vedeli nám odovzdať nejakú informáciu,“ hovorí Wiczmándy.

Ani kurz líčenia a dekoratívnej kozmetiky nebol online – Zuzana Ferjová opisuje, že chodila na prednášky, popri ktorých mali prax. Skúška sa skladala z testu, praktickej práce a jej ústnej obhajoby. „S obsahom kurzu som bola spokojná,“ hovorí Ferjová.

Nepripravený ústav a deformovaný trh

Podľa Šilhára z AIVD projektu neprospelo, že ho dostal na starosť Národný ústav celoživotného vzdelávania. „Na začiatku projektu bolo v ústave asi desať ľudí. Nemali skúsenosť s e-learningami ani s takým širokým spektrom odborných kurzov. A zrazu dostali na starosť 28-miliónový projekt, pre ktorý museli nabrať stovky ľudí,“ opisuje nepripravenosť ústavu Šilhár.

Čaplovič v tom problém nevidí. Na všetky nové personálne výdavky, na riadenie aj administráciu bolo podľa neho v projekte dosť peňazí.

Tisíce bezplatných kurzov, ktoré boli zrazu dostupné po celom Slovensku, vystrašili mnohých komerčných organizátorov kurzov. Šilhár tvrdí, že projekt svojimi bezplatnými kurzmi deformoval trh ďalšieho vzdelávania a niektoré organizácie mali problémy s fungovaním.

Čaplovič to kriticky nevníma ani v tomto prípade, keďže NÚCŽV vraj nemal monopolné postavenie.

Slovensko

Teraz najčítanejšie