Kedysi žil v jaskyni, dnes patrí medzi najmocnejších na svete. Čínsky prezident si upevnil moc

Pre čínskych komunistov neexistuje významnejšia postava ako „veľký kormidelník“ Mao Ce-tung. Až do tohto týždňa bol jediným politikom, ktorého meno a ideológia boli do stanov strany zahrnuté ešte počas jeho života.

V utorok sa k jednej z najvýznamnejších postáv modernej čínskej histórie pridal aj súčasný čínsky prezident. Si Ťin-pching bol pritom pred niekoľkými rokmi nenápadným mužom, ktorého pozorovatelia vnímali len ako ďalšieho politika, ktorý si splní svoju úlohu v čele komunistickej strany a desať rokov povedie Čínu, no nepríde s ničím výrazným.

Dnes je z neho jeden z najmocnejších ľudí na planéte.

Zmenil ho život na dedine

64-ročný čínsky prezident odmala vyrastal obklopený komunistickou ideológiou. Jeho otec bol dôležitý stranícky funkcionár, a keď mal Si Ťin-pching päť rokov, stal sa vicepremiérom. Vďaka tomu mladý Si chodil do elitnej školy a už od útleho veku sa pripravoval na to, že raz bude funkcionárom, podobne ako jeho otec.

V roku 1962 sa však rodina dostala do nemilosti. Si Čung-süna zbavili dôležitých funkcií a poslali pracovať do továrne na traktory. Mladý Si Ťin-pching odišiel robiť na farmu, kde bol sedem rokov.

Si Ťin-pching a čínske médiá toto obdobie jeho života často využívajú pri prezentovaní jeho príbehu. Tvrdia, že tvrdá práca a život na farme ho vyformovali. Dávajú tak najavo, že prezident rozumie aj životu obyčajných ľudí a je im blízky, hoci v skutočnosti od mladosti patril medzi elitu.

„Keď som prišiel ako pätnásťročný, bol som zmätený a cítil som úzkosť. O sedem rokov neskôr som odchádzal a ako 22-ročný som mal jasné ciele a bol som plný sebavedomia. Dedina Jen-an ma stvorila, navždy jej patrí moje srdce,“ tvrdí čínsky prezident o mieste, kde sedem rokov pracoval na poli.

Funkcionárom chcel byť vždy

Napriek tomu, že jeho rodina mala skúsenosti s krutosťou režimu, Si Ťin-pching chcel vstúpiť do mládežníckej organizácie komunistickej strany. Niekoľkokrát ho pre problémy jeho rodiny odmietli, no do strany sa napokon dostal, a tak sa začal jeho vzostup na vrchol.

Cez menej významné pozície v regiónoch sa prepracoval až do Šanghaja a neskôr do stáleho výboru politbyra. V roku 2012 ho vybrali za generálneho tajomníka strany a o rok neskôr sa stal prezidentom.

Ešte predtým pôsobil nenápadne, nebolo na ňom nič špeciálne a analytici tvrdili, že prezidentom bude najmä preto, že si počas svojho pôsobenia v strane znepriatelil menej funkcionárov ako ostatní kandidáti.

„Pragmatik, realista, s pohľadom už od mladosti priamo upätým na najvyššie miesta,“ opísal ho podľa BBC ešte v roku 2009 jeden jeho priateľ. Bol podľa neho mimoriadne ambiciózny a po kultúrnej revolúcii sa „rozhodol prežiť tým, že bude červenší ako červený“.

Ešte počas prvých mesiacov v pozícii prezidenta sa hovorilo, že Si Ťin-pching by po tom, čo umlčí kritikov a vyčistí stranu od korupcie, mohol povoliť a pripustiť väčšie otvorenie Číny voči demokratickým hodnotám.

Pred tohtoročným zjazdom čínskych komunistov už bolo jasné, že sa to nestane. Hovorilo sa o presnom opaku – o tom, že čínsky prezident si posilní moc a bude sa snažiť pripraviť si pôdu, aby mohol pri moci ostať aj po roku 2022.

To sa aj stalo. Si Ťin-pchingovo meno sa dostalo do stanov komunistickej strany k Mao Ce-tungovi. Do stáleho výboru politbyra, z ktorého by o päť rokov mal vzísť jeho nástupca, sa navyše nedostal nikto, kto by ho mohol nahradiť.

A počas prejavu na kongrese aj sám Si Ťin-pching dal najavo, že Čína sa politicky nebude približovať Západu. Peking podľa neho nechce kopírovať politický systém iných štátov a plánuje sa uberať svojou vlastnou cestou.

Kult osobnosti

Čína pod vedením Si Ťin-pchinga posilnila svoju pozíciu v globálnej politike – či už investíciami v Afrike, snahou vybudovať novú Hodvábnu cestu, ale aj expanzívnou politikou v Juhočínskom mori.

Spustila aj ekonomické reformy a veľký záujem vzbudili prezidentove aktivity proti korupcii. Počas vlády Si Ťin-pchinga z korupcie obvinili tisícky úradníkov vrátane vysoko postavených funkcionárov komunistickej strany.

Popritom Si Ťin-pching pracoval na tom, aby si vybudoval kult osobnosti. Len za prvých 18 mesiacov vo funkcii sa podľa analýzy Hongkonskej univerzity jeho meno v novinách People’s Daily (čínsky Renmin Ribao) objavilo 4725-krát. To je dvakrát toľko, ako sa písalo o jeho predchodcoch a najviac od Mao Ce-tunga.

V decembri 2015 Wall Street Journal upozornil na titulnú stránku denníka, na ktorej bol Si Ťin-pching spomenutý až jedenásťkrát.

Dedina, v ktorej žil, je dnes pútnickým miestom. Do Jen-anu prichádzajú jeho podporovatelia, ktorí chcú vidieť miesto, kde sa „zrodil“ čínsky líder. Denne ju podľa New York Times navštívi 2500 ľudí. Vodia ich aj do jaskyne, kde Si Ťin-pching prespával v čase, keď žil na dedine a pracoval na farme.

Si Ťin-pching sa po nástupe do funkcie stal nielen lídrom strany, štátu a ozbrojených síl, ale aj najsilnejších výborov strany – výboru pre zahraničnú politiku, ekonomiku či výboru pre Taiwan.

Vedie aj orgány, ktoré majú na starosti kontrolu internetu, národnú bezpečnosť, reformu armády, a mnohé ďalšie, píše New Yorker, ktorý ho nazýva najautoratívnejším čínskym lídrom od čias Mao Ce-tunga.

Prezident chce mať prehľad o všetkom. Netýka sa to len vládnutia, ale aj toho, čo robia bežní Číňania. Mimovládne organizácie jeho režim pravidelne obviňujú z porušovania ľudských práv, naposledy veľké kontroverzie vyvolala smrť známeho disidenta a nositeľa Nobelovej ceny za mier Liou Siao-poa.

Kritizovaná je aj cenzúra internetu. Vďaka takzvanému „Veľkému čínskemu firewallu“, súboru legislatívnych a technických opatrení, štát dokáže kontrolovať kybernetický priestor, zbaviť ľudí anonymity a zasahovať do ich súkromia.