Denník N

Briti sa začali pýtať, či brexit nebol v ruskej réžii

Investigatívne tímy britských novinárov odhalili, že milióny libier, z ktorých bola financovaná masívna kampaň za vystúpenie z Európskej únie, majú pochybný pôvod.

James Bond veľakrát ochránil Veľkú Britániu pred zloduchmi z ruskej KGB, ale Briti sa možno až príliš spoliehali na filmové víťazstvá svojho kráľovstva a jeho tajnej služby. Skutočný šéf MI6 Alex Younger vlani v decembri verejne priznal, že Rusko je „zásadnou hrozbou“ pre britskú suverenitu.

Jeho vyhlásenie prišlo už po brexite, o ktorom Michael Bloomberg tento týždeň vyhlásil, že to bola „najväčšia hlúposť, akej sa kedy nejaký národ dopustil“ (samozrejme, s výnimkou zvolenia Donalda Trumpa americkým prezidentom). Mnohí Briti mu dávajú za pravdu, ale vždy nakoniec prevážil argument, že vystúpenie z Únie je možno hlúposť, ale bolo to rozhodnutie suverénneho národa. Pyšným Britom vôbec neprišlo na um, že by mohli byť ohlúpnutí niekým iným než samými sebou. Až teraz.

V týchto dňoch sa totiž v Británii rozbehla vášnivá debata o tom, či nebola kampaň za brexit riadená a financovaná z Moskvy, podobne ako kampaň za zvolenie Trumpa v USA. V Amerike túto ruskú stopu intenzívne vyšetruje FBI a je to veľká politická téma. V Británii sa doteraz žiadne vyšetrovanie nezačalo, hoci podozrenie začína silnieť vďaka investigatívnym novinárom, ktorí suplujú prácu polície aj MI6.

Záhadný pán Banks

Počas uplynulých dvoch týždňov uverejnil server OpenDemocracy sériu článkov, ktoré sa venujú financovaniu kampane za brexit. Hlavným podozrivým je podnikateľ Arron Banks, ktorý na kampaň venoval podstatnú sumu takmer desať miliónov libier. Otázkou však je, odkiaľ vzal toľko peňazí (dosť aj na britské pomery), keďže jeho majetok takému rozšafnému daru nezodpovedá.

Bola to mravčia práca, na ktorej sa podieľal aj denník Financial Times, lebo bolo treba rozpliesť zložité prepojenia Banksových firiem spravidla so sídlami v daňových rajoch. Banks podniká v poisťovacom biznise a vykazuje pravidelné straty, vždy však nejakým zázrakom zoženie peniaze, nevedno odkiaľ. Existuje podozrenie, že z Moskvy, ale dôkazov niet (Banksova manželka je síce Ruska a Banks v roku 2015 navštívil ruského veľvyslanca v jeho rezidencii, lenže to nie sú dôkazy).

Vo vedení Banksových firiem sedí viacero ľudí z organizácie Leave.EU, ktorá bola hlavným motorom kampane za brexit. Tento personálny prepletenec je plný figúr s temným pozadím, ale samotný tok peňazí prúdiaci cez Banksa sa novinárom nepodarilo odkryť až k prameňu – to by mohli urobiť iba vyšetrovatelia, tí však nekonajú.

Ďalším solídnym výkonom britskej žurnalistiky bolo zistenie, že takmer pol milióna libier, ktorú na kampaň za brexit získala Demokratická unionistická strana zo Severného Írska (dnes je súčasťou vládnej koalície), pochádza z neznámych zdrojov. Všetci údajní oficiálni darcovia (s výnimkou jedného) totiž novinárom potvrdili, že žiadne peniaze tejto strane nedali.

Vo vzduchu teda visí otázka, odkiaľ sú tie peniaze, vďaka ktorým bola kampaň za brexit taká masívna? Minulý týždeň ju v britskom parlamente položil labouristický poslanec a bývalý minister Ben Bradshaw, keď sa spýtal: Bude sa – vzhľadom na obavy, že Rusko zasahuje do volieb v demokratických štátoch – zaoberať vláda, parlament a volebná komisia závermi, ku ktorým dospeli novinári? Predsedkyňa dolnej komory parlamentu Andrea Leadsomová mu odvetila, že aj ona považuje odhalenia za „mimoriadne vážne“. Ale to je zatiaľ všetko.

Hriešne londýnske banky

Prečo sa britská vláda tvári, že jej z Ruska nič nehrozí, keď Nemci, Francúzi aj Američania už celý rok bijú na poplach? Jedna odpoveď je logická: vládnuci konzervatívci, z ktorých väčšina hlasovala za brexit, nemôžu verejne pripustiť, že by mohli byť súčasťou ruskej spravodajskej hry, hoci aj nevedomou.

To sa dá pochopiť, problém je, že „ruská hrozba“, o ktorej hovoril šéf MI6, tým nezaniká. Brexit bol v ruskom záujme nielen z geopolitických dôvodov, ktorým je oslabiť a rozštiepiť Európsku úniu. Ďalším dôvodom môže byť Londýn a jeho banky.

Taliansky novinár Roberto Saviano, preslávený knihami o mafii, vyhlásil pred rokom na návšteve Lodnýna, že Británia je vinou londýnskej finančnej City „najskorumpovanejšou krajinou na svete“. Londýnske banky spravujú účty klientom z celého sveta v sume vyše pol druha bilióna dolárov a podľa odhadov britskej Národnej kriminálnej agentúry sú v nich ročne prepierané „stovky miliárd“ špinavých dolárov. Mnohé z týchto miliárd patria ruskej mafii a oligarchom kontrolovaným Kremľom.

Brexitom sa oslabí spoločný európsky boj proti praniu špinavých peňazí a podľa Saviana to v Londýne „umožní ruskej mafii a mexickým kartelom získať ešte väčšiu moc“. To je pre Moskvu dosť dobrý dôvod na investíciu pár miliónov libier do kampane za brexit.

Problém je, že britská vláda sa príliš nesnaží pranie špinavých peňazí zastaviť, pretože aj ona má z týchto operácií značný zisk, a preto sa jej nechce pozerať bankám príliš na prsty.

Ukážkový príklad tejto vedomej slepoty uverejnil minulý rok denník Financial Times v investigatívnom článku o londýnskej pobočke švajčiarskej banky BSI. Dlhý príbeh sa začína v roku 2008, keď sa zamestnankyňa banky (FT jej dal fiktívne meno Andrea) obrátila na britské úrady s podozrením, že banka robí nekalé operácie. Napriek jej urgenciám úrady nekonali, a tak sa dali do pátrania novinári FT.

Podarilo sa im rozpliesť jednu z pavučín utkanú zamestnancom banky ruského pôvodu, ktorý banke dohadzoval bohatých klientov napríklad z Kazachstanu (s prepojením na Rusko). Ich peniaze boli viac než pochybné, ale banka ich pomáhala prepierať.

Denník FT chladne dodáva, že problém je v britskej vláde, ktorej neprekáža, že špinavé peniaze sa hromadia v Londýne, čím síce unikajú zdaneniu v krajinách pôvodu od Ruska až po Mexiko, ale ona má z finančných operácií londýnskych bánk veľké príjmy. Finančný sektor je s 11,5 percenta najväčším prispievateľom do štátneho rozpočtu.

FT cituje Alexa Cobhama, šéfa mimovládnej organizácie na odhaľovanie daňových únikov, podľa ktorého operuje v britských bankách „najväčšia tajná sieť na svete“. Je dobre, že v Británii sa konečne začalo hovoriť o možnom ruskom vplyve na rozhodnutie Britov urobiť „najväčšiu hlúposť, akej sa kedy nejaký národ dopustil“. Zatvoriť oči a spoľahnúť sa na to, že ich ochráni James Bond, by totiž bola druhá najväčšia hlúposť, akej by sa mohli dopustiť.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie