Denník N

Erik Tabery: Babiš chce byť populárny a to je v niečom dobre

Šéfredaktor Respektu Erik Tabery. foto Respekt - Milan Jaroš
Šéfredaktor Respektu Erik Tabery. foto Respekt – Milan Jaroš

Šéfredaktor Respektu hovorí o politickom talente miliardára Babiša, o oslabených médiách aj tradičných stranách a novej ére českej politiky, keď ani šialené výroky politikov voličov nezasahujú, pokiaľ sa politici dokážu svojou rétorikou vyňať zo systému.

Erik Tabery (1977) je šéfredaktorom českého týždenníka Respekt, v ktorom pôsobí už dvadsať rokov. V roku 2003 získal cenu Novinářská křepelka, ktorá je určená pre novinárov do 33 rokov. V roku 2009 získal Cenu Ferdinanda Peroutku a o dva roky aj Novinársku cenu. Ocenené boli aj jeho knihy Vládneme, nerušiť a Hledá se prezident. Pred niekoľkými týždňami mu vyšla kniha Opuštěná společnost.

Výsledok ANO 2011 bol takmer rovnaký, ako bývali výsledky ODS a ČSSD v časoch ich najväčšej slávy. Čo to znamená?

Je to prekvapivé percento, a hoci to prieskumy ukazovali, myslel som si, že sa tam ukáže to, čo v minulosti, teda, že to voliči trochu vyrovnajú a dajú Babišovi o niečo menej hlasov. Jeho výsledok ukazuje, že dochádza k dokonaniu premeny straníckeho systému, ako sme ho doteraz poznali. Faktorov, prečo ANO uspelo a prečo láka verejnosť, je viac a všetky sú dôležité. Veľkú úlohu hrá to, že Andrej Babiš vlastní médiá. To mu zariadilo určitý pokoj. Babišovou výhodou bolo aj to, že zvyšok politickej reprezentácie zažíva abnormálnu krízu. Týka sa to strán aj ich lídrov. Zároveň mu pomohli drobnosti ako kauza lítium, kde mohol Babiš znovu ukázať, že tu sú staré strany, ktoré chcú niečo tunelovať, čo síce nebola pravda, ale verejnosť tomu uverila. Ale tiež treba povedať, že Babiš je politický talent ako málokto. Vie robiť výbornú kampaň, robí ju osobne, chodí do terénu, má za sebou dobrý tím. No a svoju kampaň viedol celé štyri roky, bol to permanentný boj. Politici ostatných dvoch vládnych strán, ČSSD a KDÚ-ČSL, boli v šoku, keď zistili, že voliči prisúdili to, čo presadili oni, Babišovi. Na jeho strane bola veľká komunikačná sila, kým tieto dve strany ju mali slabú.

Pred štyrmi rokmi skončila Nečasova vláda pre niekoľko káuz korunovaných zásahom na úrade vlády. ODS sa preto zaslúžene prepadla. Lenže teraz zvíťazil Babiš – trestne stíhaný pre dotačný podvod, človek, ktorý z titulu vládnej funkcie pomáhal sám sebe, ktorý bol v ŠtB a tak ďalej. Ako je možné, že voličom neprekážali väčšie kauzy?

Vrátim sa k médiám. Porovnajte si pokrytie akejkoľvek aféry akéhokoľvek iného politika a Babišových afér, ktoré jeho médiá vôbec nechceli pokrývať, a keď už, tak veľmi málo. Napríklad šéfredaktori oboch jeho denníkov napísali, že pravdu má Babiš, proti ktorému bojuje korupčná hydra. Babiš má tiež veľmi úzky vzťah s dvomi silnými súkromnými televíziami, ktoré proti nemu tiež nešli. Jeho aféry teda nemali taký dosah na verejnosť ako predtým, nebol pod takým tlakom ako jeho predchodcovia. Zároveň by som nepodceňoval fakt, že korupčné aféry Petra Nečasa sa diali online. Videli sme zásah na úrade vlády. Čapí hnízdo je iks rokov stará vec. Navyše keď sme o tom písali, fascinovalo ma, koľko Babišových voličov v listoch reagovalo, že im síce aféra prekáža, ale hlavne im prekáža to, kto ju umožnil, teda ODS a ČSSD. To je pozoruhodná vec. Možno najdôležitejšie je, že Česi fakt inklinujú k sprisahaneckým teóriám.

Kúpte si knihu Boss Babiš o temnom svete miliardára a politika Andreja Babiša. Opisuje, v čom je pôvodom slovenský oligarcha nebezpečný, ako zbohatol, s kým sa zaplietol a čo všetko ešte tají.

Ako sa to prejavovalo?

Babiš viedol kampaň s tým, že všetky obvinenia sú len kampaňou proti nemu zo strany polície či novinárov. U jeho voličov to funguje, oni tomu uverili. Okamurovi voliči tiež uverili tomu, že obeťou je Okamura. Je to podobné ako u Trumpa, sme svedkami nového fascinujúceho efektu, že aféry ani šialené výroky politikov voličov nezasahujú, pokiaľ sa politici dokážu svojou rétorikou vyňať zo systému. Dokonca sa stane, že ľudia začnú ich kauzy používať na ich obranu s tým, že oni ich chcú obhajovať, a preto na nich elita útočí. Babiš využil atmosféru, ktorá nie je len u nás, vo svoj prospech.

Keď si aj odmyslíme, že Babiš štvrťstoročie z tohto systému profitoval, ešte stále je tu jeho takmer štvorročná účasť vo vláde. Čo už môže byť väčším dôkazom, že aj on je súčasťou systému, než to, že rozhoduje o peniazoch?

Opäť: kto to ľuďom povie? Pozrite sa na drvivú väčšinu médií, ktoré túto vec vôbec nerozohrávali. Tohto roku som bol na viacerých debatách, a keď som ľuďom hovoril o tom, že Babiš chodil na narodeninové oslavy politikov, že bol na svadbe podpredsedu ODS Ivana Langera, že s ním chodieval hrať tenis, že pestoval vzťahy s Milošom Zemanom, že bol najväčším priateľom zosnulého expremiéra Stanislava Grossa, len sa na mňa pozerali a pýtali sa, ako je to možné. Nazval by som to podinformovanosťou spoločnosti. Čo sa týka jeho účasti vo vláde, tam je to komplikovanejšie, ale pomohlo mu, že ho premiér Sobotka pred niekoľkými mesiacmi z vlády vyhodil.

Ako sa to prejavilo?

My novinári vnímame politiku tak, že keď má niekto škandál, mal by ísť. Ale verejnosť na to evidentne už prestáva počúvať a dopredu dáva svojim politikom pardon na všetko. Nastala skutočne zaujímavá situácia: výskumy dlho ukazovali, že preferencie ANO a ČSSD sa pohybovali rovnakým smerom, ale od chvíle, keď Sobotka vyhodil Babiša, sa preferencie začali vzďaľovať, a to tak, že ANO šlo hore a ČSSD dole. Verejnosť si povedala že Babiš bude pre establišment a ostatné strany asi skutočne nebezpečný, že keď ho vyhodili, tak na tom asi niečo bude. Toto je fatálna správa, pretože politici vidia, že môžu čokoľvek, keď voličov presvedčia, že sú obeťami systému, pred ktorým tých voličov údajne chránia. Možno je to paradox, ale tohto sa obávam viac ako toho, akú podobu bude mať budúca vláda.

Keď hovoríte o jeho médiách, treba povedať, že sú aj také, čo sa jeho aféram nevyhýbajú, napríklad váš Respekt, Echo, Hospodářské noviny, Právo či verejnoprávne médiá. Toto nestačí?

Nestačí. Na to, aby vznikol skutočný tlak, musí slobodne fungovať viac médií. Médiá, na ktoré Babiš nemá vplyv, nemajú taký zásah. A verejnoprávne médiá sú v tomto problematické. Na jednej strane odvádzajú skvelú prácu v investigatívnych programoch, ako sú Reportéři, ale v spravodajských reláciách sú veľmi opatrné. Tam len niečo naznačia, ale hneď od toho dávajú ruky preč. A tesne pred voľbami tieto témy vypadli úplne, pretože sa obávali, že budú obvinené z toho, že chcú ubližovať Babišovi. Takže zásah médií je oveľa menší, ako býval. Čo sa týka ľudí, ktorí majú vo všeobecnosti dešpekt k politike, čo je vlastne väčšina národa, oni sa pozrú na správy, ale často sa pozrú na súkromné televízie, kde nie je skoro nič. Keď sa pozrú na Babišov idnes.cz, tam tiež nič veľmi neuvidia. Babiš si vytvoril silný obranný mechanizmus, ktorý dokázal umne doplniť prácou so sociálnymi médiami, kde mal státisícové zásahy. Toto nikto v takej miere ako on nevie a nerobí.

Ako to bude vyzerať, keď bude predsedom vlády?

To bude zložité a bude to závisieť od toho, kto s ním pôjde. Vždy poukazujem na jednu vec, ktorá je u Babiša podstatná a ktorá ho odlišuje od Zemana. Babiš chce byť populárny, čo môže mať aj dobrú súvislosť. Keď bude mať možnosť vytvoriť funkčnú demokratickú vládu, tak jej dá rozhodne prednosť pred spoluprácou s Okamurom a s komunistami. Dokonca môže byť k Európe opatrnejší, ako by sa mohlo zdať. Druhá vec je, že je nevyspytateľný, nechápe význam nezávislých inštitúcií, je ideologicky nečitateľný a veci posudzuje skutočne cez svoj súkromný záujem. A to je veľké riziko. Keď napríklad zistí, že nejaké európske rozhodnutie robí problém jeho firme či jeho strane, tak sa postaví proti. Podľa mňa totiž bude stále prevažovať jeho záujem nad záujmom štátu. To je veľké riziko a zároveň je tu riziko, že keď s ním slušné a demokratické strany do vlády nepôjdu, kto tam pôjde.

Kto?

Nevieme, na akej platforme bude vláda fungovať. Bude menšinová či väčšinová? Zároveň treba povedať, že Babiš nedokáže hovoriť s ľuďmi inak ako šéf strany alebo firmy, to je jedno. Takže jeho koaliční partneri to budú mať veľmi ťažké. A je otázka, ako dlho to vydrží, keď sa bude správať deštruktívne. Vlastne pred nami nestojí dobrý variant.

foto N – Tomáš Benedikovič

V Sobotkovej vláde bol „len“ ministrom financií a predsedom slabšej strany, a predsa udával tón, alebo nie?

V mnohých ohľadoch áno, ale treba poukázať aj na inú vec. Keď ste ten rebel, máte to ľahšie, hoci ste vo vláde. Lenže teraz musí Babiš ukázať, že je úspešný. V tomto, paradoxne, tie voľby nedopadli úplne zle. Číselne má Babiš veľmi dominantné postavenie, to však znamená, že bude mať aj obrovskú zodpovednosť, všetko teraz pôjde na jeho vrub. Bude jeho zodpovednosťou, či vznikne, alebo nevznikne vláda, ako bude vyzerať, aký bude jej program a ako bude fungovať. Keď nastane problém, Babiš už nebude môcť len vykrikovať, že zlí sú tí iní, ale bude musieť problém riešiť, aby mu to fungovalo. V tomto to bude mať oveľa ťažšie ako doteraz. Na druhej strane, to, že bude dominantný, znamená, že strany, ktoré by do toho s ním šli, musia rozmýšľať, čo sa im stane. Babiš takmer zničil doterajšie koaličné strany a je otázka, ako dopadnú jeho noví koaliční partneri. Nezničí ich úplne? Jeho noví koaliční partneri si budú musieť klásť aj také zásadné otázky, či prežijú nasledujúce štyri roky.

Ako je možné, že úspechy vlády si dokázal pripísať Babiš, kým ČSSD, ktorá bola najsilnejšou stranou, tak prepadla?

Sme svedkami novej facebookovej politiky. Máte tri sekundy na to, aby ste niekoho zaujali, inak ste mŕtvy. Sociálna demokracia možno zo všetkých strán najviac zostala v 19. storočí – to sa týka komunikácie, štýlu, argumentácie, vnútornej štruktúry a tak ďalej. Bohuslav Sobotka odviedol v mnohých ohľadoch úctyhodný výkon, ale jeho schopnosť hovoriť s verejnosťou je jednoducho tragická.

Povedzte príklad.

To, čo dáva na Facebook on, sú vety ako: „Na štvrtom zasadnutí päť delegátov rozhodlo…“ A čo robí Babiš? „Hele, lidi, zařídil jsem vám nízkí daně. Dobrý, ne?“ Tak to jednoducho je. Rozumiem ľuďom, ktorí nechcú takto komunikovať, ale tí, čo toho sú schopní, to majú jednoduchšie. ČSSD sa tomu ani trochu nedokázala prispôsobiť. Navyše tam bol veľký zmätok, na akých voličov sa majú sústrediť. Prišlo vyčerpanie, neschopnosť zaujať verejnosť. Babiš to s podporou svojich médií dokázal. Napokon – on zaujal aj ostatné médiá.

Prepad ODS pred štyrmi rokmi sa dal vysvetliť mnohými aférami, ktoré korunoval pád Nečasovej vlády. Lenže Sobotka škandály nemal, on predstavoval rozchod so škandálmi a predchádzajúcimi sociálnodemokratickými premiérmi, ako boli Zeman, Gross, Paroubek.

Povedzme si úprimne: Je dnes slušnosť prednosťou? Nie je to niečo, čo vlastne vzbudzuje pochybnosti? Nehovorím, že to tak je na sto percent, nie som cynik, ale to, že Sobotka dlho fungoval ako lojálny predseda vlády, dokonca sa tak správal aj k ANO, je pre množstvo ľudí čudné. Obrovská časť spoločnosti mu vyčíta, že je tak dlho v politike, že je profesionálny politik. A ČSSD urobila obrovskú chybu. Sobotka zostal predsedom vlády, Milan Chovanec bol výkonným predsedom a Ľubomír Zaorálek volebným lídrom. To bolo pre voličov nezrozumiteľné. Ďalšia vec: keď to preženiem, Chovanec hovorí, že by sme mali vlastniť kolty a strieľať po všetkom, čo sa hýbe, a vedľa neho bol intelektuál Zaorálek. Voliči nevedeli, čo platí, aká tá ČSSD vôbec je. A nakoniec to sociálni demokrati potvrdili fatálnym omylom – demonštráciou za vyššie platy. Keď vládnete štyri roky a vládu končíte tým, že poviete, že ľudia by mali mať po ďalších voľbách lepšie platy, je to to isté, ako keby ste povedali, že ste pre ľudí nič neurobili. Tým to sociálni demokrati úplne pokazili. Sobotka potvrdzuje, že keď sa dnes nesnažíte byť alfasamec, nemôže to fungovať.

Na to sa dá namietnuť, že predseda ODS Petr Fiala je tiež slušný, je to intelektuál, nemá žiadne škandály, nie je šoumen, a predsa dokázal ODS dostať na druhé miesto. A ani o jeho strane nie je vždy jasné, čo si myslí. Stačí porovnať Fialu s jeho podpredsedom Václavom Klausom mladším. Neukazuje sa, že voliči slušnosť úplne odmietajú.

Rozdiel je, že ODS bola v opozícii, že je pravicová, a tiež to, že oproti ČSSD je v komunikácii oveľa lepšia. Dokonca by som povedal, že Fiala svojou vecnosťou ODS pomohol. Vytiahol stranu na súčasné maximum. Hoci Klaus získal najväčší počet preferenčných hlasov a hovorí sa o ňom, že on by mohol byť tým drsnejším a schopnejším, keď sa pozriete na výsledky ODS v Prahe, Miroslava Němcová mala pred štyrmi rokmi ešte výrazne viac preferenčných hlasov ako on. Tam je vidieť, že on nie je typický reprezentant ODS, po ktorom tá strana túži. Z pohľadu jej voličov táto strana nie je radikálna a populistická strana. Klaus láka časť voličov strany, ale pravdepodobne to nie je niečo, na čom sa dá stavať. ODS by potrebovala niekoho, kto by bol medzi Fialom a Klausom, kto by bol trochu výraznejší ako súčasný predseda, ale zároveň by to udržal v medziach vecnosti a v medziach Európskej únie.

Kto z doterajších predsedov ODS, ktorými boli Václav Klaus starší, Mirek Topolánek a Petr Nečas, by to mohol byť?

Tam nie je cesta späť.

Myslel som typovo.

Mirek Topolánek mal istú zemitosť, ktorá bola voličom sympatická. Politicky bol vpravo, rozprával normálnym jazykom. V niečom bola asi najpresnejším reprezentantom ODS a zrejme aj odrazom toho, ako by strana chcela pôsobiť, Miroslava Němcová. Nebola predsedníčkou ODS, ale v roku 2013 bola líderkou ODS vo voľbách.

O čom hovorí fakt, že kým v minulosti mávali ODS a ČSSD spolu 60 percent, dnes majú spolu sotva dvadsať? Prečo tieto dva piliere ponovembrovej českej politiky takto prepadli?

Nenašli svoju novú tému, mali kedysi veľa škandálov, urobili veľa chýb a verejnosť na to nezabúda. Možno neuspeli aj preto, že Babiš je taká výrazná osobnosť, že spoločnosť naraz nevedela, čo iné je v ponuke. Debata o Babišovi bola príliš dominantná. Problémom veľkých strán je aj to, že máme krízu elít a je tu veľká nechuť vstupovať do politiky. Potom uspejú strany, ako sú Piráti, ktoré povedia, že u nich sú noví úplne všetci. Je fascinujúce, že Piráti získali prakticky toľko čo ODS. Keby to niekto povedal pred pätnástimi rokmi, nikto by tomu neveril. Aj v tom sa politika premieňa.

V Česku ani na Slovensku nikto nevidel žiadneho utečenca, no Okamurovi táto téma veľmi pomohla. Nemali veľké strany Okamurovi ukradnúť a nejako rozumnejšie uchopiť napríklad utečeneckú tému?

Mne sa to zdá ako nonsens. Veď oni to predsa skúšali. Podľa mňa urobili, naopak, tú chybu, že niektorí hovorili úplne rovnako ako Okamura, čím však len potvrdili Okamurovu pravdu, legitimizovali ho. Keď si dáte vedľa seba Okamuru a ODS či ČSSD ako celky, tak uvidíte, že ODS a ČSSD sú rádovo slušnejšie. To znamená, že nahnevaný človek nepôjde za nimi, ale za tým neslušným. Podľa mňa mali urobiť niečo ako Kurz v Rakúsku, to znamená normálne povedať, že utečenecká kríza je síce problém, možno ho budú riešiť tvrdšie ako Západ, ale všetky riešenia budú v rámci Európskej únie, slušnosti, zákonnosti, pretože základ je zachovanie otvorenej demokracie. Ale to sa nestalo.

Čo sa teda stalo?

Časť strán hovorila, že je to problém, ale nevedia, čo s ním. Druhá časť strán šírila strach a hovorila, že je to obrovský problém a treba konať tvrdo. Z môjho pohľadu túto tému hlavne ODS a ČSSD nezvládli. Zaujímavé je, že keď teraz interpretujú neúspech vo voľbách, tak hovoria, že mali byť k utečencom oveľa tvrdší. Zaujímavé pritom bolo, že aj Babiš na konci kampane kritizoval Okamuru, že straší ľudí. Babiš si totiž uvedomoval, že nesmie odlákať vecných voličov. Dokázal to vycítiť, prípadne mu to povedali jeho marketingoví stratégovia.

Sú TOP 09 a Piráti spojité nádoby?

Do značnej miery áno. Vo výskumoch bolo vidieť, ako ide Topka dole a Piráti hore. V Topke bol tiež veľkou záťažou jej predseda Miroslav Kalousek. Mnohí stranu nevolili pre neho. Piráti však nebrali voličov len Topke. Je to zaujímavý projekt, pri ktorom si množstvo ľudí povedalo, že chce zmenu, ale chce ju liberálnejšiu ako Babiš. Je paradoxné, že k tradičným voličom Pirátov sa pridali pomerne konzervatívni voliči v tom zmysle, že v politike kladú dôraz na poriadok, hodnoty a podobne. Je otázka, ako sa taká divoká strana dokáže vyrovnať s veľmi serióznym dopytom zo strany voličov.

Vulgárna skratka hovorí, že pražská kaviareň si po ODA, Unii svobody, Zelených a TOP 09 našla ďalšieho spasiteľa. Je to veľmi zjednodušené?

Nepovedal by som, že spasiteľa, ale je to podobné. Liberálny volič je najhorší, pretože je veľmi, až nezmyselne náročný, má predstavu, že akýkoľvek kompromis je zlý, a preto hľadá vždy niečo nové. Skoro by som tipoval, že keby šli Piráti do vlády, o štyri roky už nebudú hrať žiadnu úlohu. Je to ďalší diel nekonečného hľadania ideálnej liberálnej strany, čo je vystopovateľné už za prvej republiky. Teraz to padlo na Pirátov. Keby som robil politiku, už teraz zakladám nové hnutie. Bohužiaľ, tak to je, stále sa to opakuje a nič nevydrží. Na druhej strane, tri malé strany – TOP 09, STAN a KDÚ-ČSL – stoja tiež pred otázkou, čo ďalej. Majú k sebe blízko a viac-menej jediná vec, ktorá ich rozdeľuje, sú vzťahy. Keby sa spojili, dávalo by to logiku a potom by mohli ašpirovať aj na víťazstvo vo voľbách. Keby rozpory neprekonali, môže sa ľahko stať, že v budúcich voľbách budú mať všetci 4,9 percenta. Ak majú v sebe len trochu zodpovednosti, musia sa o to pokúsiť.

Je Tomio Okamura fašista?

Mám problém so značkami z minulosti. U vás sa to dá použiť na Kotlebu, pretože taká strana u vás bola. My takéto nemáme, ale SPD je rozhodne extrémistická a protisystémová strana. Je to čistá nenávistná, deštruktívna sila.

Ako je to možné? Okamura má sám skúsenosť, že ho celkom neprijali ani v Japonsku, ani v Česku. Vozí do Česka zahraničných turistov, organizoval Miss cudzinka a podobne. Je to len cynik, ktorý našiel dieru na trhu?

Som o tom úplne presvedčený. Títo ľudia sú však úplne najhorší. Keď niekto vie, že je niečo zlé, no napriek tomu to robí, je mimoriadne nebezpečný. Okamura je hrozba a nemá žiadne zábrany.

Je šanca na zákaz jeho strany?

Nie. Oni si dávajú veľký pozor na to, aby neprekračovali zákony. Navrhujú protiústavné veci ako zákaz islamu, ale to nie je dôvod na ich zákaz. Keď neurobia chybu, môžu fungovať ďalej. Treba len dúfať, že voliči sa začnú správať racionálnejšie, pretože sa situácia v spoločnosti upokojí.

Ako bude vyzerať vláda?

Dá sa očakávať zložité vyjednávanie, kto a za akých okolností by bol svoj sľub, že s Babišom nepôjde, ochotný porušiť. Keby bol Babiš múdry a dokázal by potlačiť svoje ambície, zostaví čisto odborný kabinet bez účasti ANO. Vznikol by tým tlak na demokratické strany, ktoré by čelili otázke, prečo nechcú vysloviť dôveru vláde, kde nie je Babiš. Z ich pohľadu by argumenty proti našli, ale dá sa očakávať, že verejnosť sa rýchlo unaví, bude chcieť mať pokoj. A ako sme už videli u Sobotku, mohlo by sa stať, že by Babiš ešte posilnil.

Mohol by Babiš tlačiť na demokratické strany aj tým, že bude naznačovať spoluprácu s Okamurom a s komunistami?

Tlačiť určite bude, ale je otázka, či mu to tie strany uveria. Čisto teoreticky sa toho demokratické strany môžu zľaknúť, ale zároveň vedia, že s Babišom to v žiadnom prípade nebude jednoduché. Ak bude chcieť Babiš demokratické strany, musí urobiť veľké ústupky, a menšie strany by boli hlúpe, keby sa obetovali bez toho, že by napríklad požadovali ministerstvo vnútra, zahraničia či financií alebo nejaké poistky, aby ich trebárs Babiš nemohol vo vláde prehlasovať. Bude im musieť dať niečo veľmi luxusné, aby sa nebáli ísť do vlády a riskovať svoj zánik.

Končiaca snemovňa zbavila Babiša a jeho podpredsedu Faltýnka imunity, ale keďže boli zvolení, získajú ju späť. Čo bude ďalej?

Vyšetrovanie sa nekončí, ale nová snemovňa by ich musela znovu vydať. Teraz je väčšia pravdepodobnosť, že ho nevydajú. A to by bolo veľmi zaujímavé, pretože by nám to ukázalo faktickú koalíciu. Pokiaľ by odišli zo sály trebárs komunisti alebo Okamura, videli by sme, že toto je skutočná koalícia, nech už je formálne vo vláde, alebo mimo nej. Ešte by do toho mohol vstúpiť aj prezident Zeman, ktorý by mohol zastaviť vyšetrovanie.

Babiš potrebuje vymenovať za premiéra, možno aj zastaviť vyšetrovanie, Zeman potrebuje, aby Babiš nepostavil prezidentského kandidáta. Nakoľko sú si Babiš a Zeman blízki?

Svojou povahou majú od seba dosť ďaleko, ale sú to pragmatici. Obaja sú si vedomí, ako sa potrebujú. Zemanovi veľmi pomôže, keď nebude mať protikandidáta s podporou ANO, a Babiš teraz už viac-menej ohlásil, že kandidáta nepostaví. Babiš možno ani nepotrebuje zastaviť stíhanie, ale bude vďačný, keď mu Zeman pomôže s vyjednávaním o zostavení vlády. Nielenže ho menuje za premiéra, ale môže naťahovať všetky lehoty na maximum, môže vyjednávať s Okamurom a s komunistami a podobne. Oni dvaja sa momentálne potrebujú, ale zároveň som presvedčený o tom, že vo chvíli, keby zistili, že ten druhý je príťaž, tak ho rýchlo odstrihnú.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Andrej Babiš

Svet

Teraz najčítanejšie