Denník N

Čínu nezmeníme, no musíme sa snažiť, aby sa nestala vzorom pre iné štáty, hovorí sinológ

Si Ťin-pching. Foto – TASR/AP
Si Ťin-pching. Foto – TASR/AP

Čínsky prezident si buduje kult osobnosti ako Mao Ce-tung, rivalov odstavil v rámci boja proti korupcii, hovorí slovenský expert na Čínu Martin Slobodník.

V Číne sa uplynulý týždeň konal zjazd komunistickej strany. Čínsky prezident Si Ťin-pching na ňom prezentoval aj svoju víziu na ďalšie roky.

Si Ťin-pching dokázal presadiť, že jeho meno spolu s jeho ideológiou „socialistickej čínskej cesty pre novú éru“ sa dostalo do stanov strany. Po Mao Ce-tungovi sa tak stal len druhým žijúcim lídrom Číny, ktorý to dokázal. Krajine môže vládnuť aj po roku 2022. 

So sinológom a tibetológom MARTINOM SLOBODNÍKOM z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sme sa rozprávali o tom, prečo je Si Ťin-pching taký silný a čo to znamená pre svet.

Ako je možné, že Si Ťin-pching sa označuje za najmocnejšieho lídra Číny od Mao Ce-tunga? Pre ľudí, ktorí podrobne nesledujú Čínu, sa môže javiť ako nenápadný líder, ktorý v ničom nevyniká.

Má to viacero dôvodov. Jedným z nich je skutočnosť, že keď sa Si Ťin-pching dostal k moci, Čína bola vo veľmi dobrom politickom, ekonomickom aj vojenskom stave. Stala sa z nej krajina, ktorá sa prestala zaoberať už iba vnútornou situáciou, ale mala ambíciu premietať svoju moc aj smerom do zahraničia. Vládne teda štátu, ktorý je v relatívne vynikajúcej kondícii, v takej, ako v novodobej a možno ani tej dávnejšej histórii nikdy nebol.

Okrem toho si svoju moc systematicky budoval. Potenciálnych rivalov sa mu podarilo odstaviť v rámci kampane proti korupcii, ktorú spustil. Postupne do popredia v straníckej hierarchii posúval ľudí, ktorí sú mu blízki. Zaujímavé je aj to, že Si Ťin-pching si aktívne okolo seba buduje aj kult osobnosti.

To pri predchádzajúcich lídroch nebolo?

Nie. Teng Siao-pching, ktorý krajinu viedol v 80. rokoch, bol tým, kto sa snažil tomuto predísť. Jedným z jeho vkladov do čínskej politiky bolo to, aby moc v Číne bola kolektívna, aby jej nevládol jeden silný muž, pretože videli, ako to v minulosti dopadlo s Mao Ce-tungom. Teraz sa znovu moc koncentruje v rukách jedného človeka.

Si Ťin-pching dobre zvláda mocenské manévrovanie v strane. Posilňuje si svoj imidž medzi ľuďmi a privlastňuje si všetky ekonomické úspechy aj úspechy v zahraničnej politike – či už ide o zmocnenie sa celej oblasti Juhočínskeho mora, alebo novú Hodvábnu cestu (iniciatíva Jeden pás, jedna cesta), alebo premietania vplyvu Číny do Afriky alebo Latinskej Ameriky.

To, že v zahraničí rastie dôležitosť Číny a Si Ťin-pchinga, pomáha aj prezidentovmu imidžu doma?

Áno. Napríklad keď Si Ťin-pching minulý rok v marci navštívil Prahu, všade boli čínske vlajky, čakalo ho veľké privítanie. My sme to možno brali s nadhľadom, no pre Číňana, ktorý to doma vidí v televízii alebo o tom číta v novinách, to je dôležitý symbol moci. Ukazuje to, že vodca Číny je s veľkým rešpektom prijímaný prakticky kdekoľvek vo svete.

Očakávate, že Si Ťin-pching bude v ďalších piatich rokoch aj naďalej robiť to, čo doteraz, alebo vnesie do svojej politiky nejaký nový prvok?

Predpokladám, že dramaticky sa to nezmení, ale musíme brať do úvahy to, že čínsky režim je veľmi uzavretý, disciplinovaný, málo informácií sa dostane von, takže nevieme presne povedať, čo sa chystá. Očakávam však, že v zahraničnej politike aj naďalej bude pokračovať podpora globalizácie s čínskymi črtami, presadzovanie ekonomických záujmov a čiastočne aj vyvážanie čínskeho modelu do krajín, ktoré sú ochotné o ňom uvažovať – autoritársky model s otvorenou ekonomikou, ktorý rýchlo zvyšuje životnú úroveň obyvateľov.

Čo by mohol Si Ťin-pching urobiť pre to, aby ešte viac zvýšil svoju prestíž a hlbšie sa zapísal do histórie?

Vyriešiť otázku Taiwanu, ale to je dnes neriešiteľné, respektíve je to riešiteľné iba vojenskou silou, nie diplomaticky. Si Ťin-pching Taiwan spomínal aj vo svojom úvodnom prejave na zjazde, no zároveň platí, že je racionálny politik a uvedomuje si, že vojenský zásah by mal veľké negatívne dôsledky pre budúci obraz a vývoj Číny.

Momentálne mu na obraze Číny vo svete veľmi záleží, Čína sa prezentuje po nástupe Donalda Trumpa ako líder v oblasti medzinárodného obchodu aj pri parížskej klimatickej dohode. Môže však lídrom globalizovaného sveta byť štát, ktorý má problémy s dodržiavaním ľudských práv, cenzuruje internet a svojich lídrov si nevyberá demokraticky?

Má to dve roviny. Čína je dnes oveľa ambicióznejšia ako v minulosti. Má na to aj kapacity, ale ja osobne by som nechcel žiť vo svete, ktorého lídrom je netransparentná krajina, kde nositeľ Nobelovej ceny za mier Liou Siao-po de facto zomrie vo väzení. Štát, ktorý porušuje ľudské práva a má takú náboženskú a národnostnú politiku ako Čína v Tibete alebo provincii Sin-ťiang. Otázkou je, aké nástroje na to, aby sme tento trend zmenili, máme. Závisí to od toho, aká silná je EÚ a ako dokáže nastaviť pravidlá vzájomnej spolupráce tak, aby to bolo výhodné pre obe strany a aby sme my neboli tlačení do politík alebo rozhodnutí, ktoré diktuje Peking.

Takže mal by svet pri spolupráci s Čínou viac pozerať aj na iné ako len ekonomické záujmy?

Pri tomto som už veľmi skeptický. Ukázalo sa, že dialóg s Čínou nevedie k zlepšeniu ľudských práv. Už tu v minulosti boli pokusy a nevyšlo to, napríklad v 90. rokoch. A práve Čína bola ekonomicky a politicky inde, ako je dnes, takže sa nedá čakať, že by sa to malo zmeniť.

My sa musíme snažiť zabrániť tomu, aby sa čínsky spôsob riadenia štátu stal normou a aby sa čínsky spoločenský, politický a ekonomický model stal vzorom pre iné štáty a aby sa začal presadzovať aj napríklad v našom regióne.
Dnes už nie sme v situácii, aby sme mohli meniť to, čo sa deje v Číne, ale mali by sme naďalej dávať pozor na to, aby sme si zachovali tie princípy a hodnoty, ktoré máme, najmä čo sa týka transparentného fungovania ekonomiky aj politiky.

V súvislosti s Čínou rezonuje zjazd komunistickej strany, na ktorom oznámila mená nových členov stáleho výboru politbyra, ktorí riadia štát. Nie je medzi nimi nikto, kto by mohol viesť Čínu po súčasnom prezidentovi. Znamená to, že Si Ťin-pching má ambíciu vládnuť aj po roku 2022?

Je to ťažká otázka, na ktorú zatiaľ nikto nevie odpovedať. Špekuluje sa o tom, že Si Ťin-pching by si chcel predĺžiť mandát o ďalších päť rokov. Dohady mohol ukončiť, ak by si pri volení nových členov výboru vybral svojho nástupcu a jasne ho pomenoval, no to sa nestalo.

Ak by sa však pokúšal svoj mandát generálneho tajomníka komunistickej strany predĺžiť, bolo by to veľmi netypické. Generálny tajomník je zároveň aj prezidentom a čínska ústava hovorí o tom, že jeden človek môže byť prezidentom iba desať rokov (dve funkčné obdobia po päť rokov).

Nepochybuje sa o tom, že v marci Si Ťin-pchingovi parlament predĺži jeho prezidentský mandát na ďalších päť rokov a zvolí ho do tejto funkcie, no ak by chcel pokračovať aj potom, musela by sa meniť ústava.

Sedem najdôležitejších mužov v Číne: prezident Si Ťin-pching, premiér Li Kche-čchiang a členovia stáleho výboru politbyra Li Čan-šu, Wang Jang, Wang Chu-ning, Čao Le-ťi a Chan Čeng.

Mohlo by sa stať, že o päť rokov, keď by podľa ústavy mal Si Ťin-pching skončiť, sa zrazu objaví niekto, kto v stálom výbore nebol, alebo je päť rokov v ňom podmienkou na to, aby sa vôbec o niekom uvažovalo ako o kandidátovi na prezidenta?

Doteraz to fungovalo tak, že v tom najužšom sedemčlennom výbore boli budúci prezident aj premiér. Teraz tam v porovnaní s poslednými piatimi rokmi ostal iba Si Ťin-pching ako generálny tajomník a Li Kche-čchiang, ktorý je premiérom. Zvyšných päť je nových. Mohol by medzi nimi byť prezidentov nástupca.

Pri zmienke o jeho nástupcovi sa spomínalo aj meno Čchen Min-era, ten v stálom výbore nie je, ale je v 25-člennom politickom výbore, čo je v podstate druhá úroveň moci, takže teoreticky je ešte stále v hre.

Je možné, že by Si Ťin-pching nechcel meniť ústavu, no zároveň by si chcel zachovať vplyv na riadenie štátu a našiel by nejaký iný spôsob, ako vládnuť? Novou funkciou, zmenou kompetencií a podobne?

V Číne sú tri najvyššie funkcie: generálny tajomník strany, prezident a predseda ústrednej vojenskej komisie. Špekulovalo sa aj o tom, že bude obnovená pozícia predsedu strany, tá bola zrušená v roku 1982. To sa nestalo a otázkou je aj to, či by vytvorenie takej funkcie znamenalo udržanie moci. Už v minulosti sa stalo, že pri prechode z moci z Ťiang Ce-mina na Chu Ťin-tchaa si Ťiang Ce-min zachoval funkciu predsedu ústrednej vojenskej komisie až do roku 2005, takže v období, keď bol generálnym tajomníkom a prezidentom niekto iný. Toto je teda jeden z modelov, ktoré prichádzajú do úvahy. Armáda je v Číne veľmi dôležitá, aj veľa z nových členov ústredného výboru komunistickej strany sú vysokí armádni dôstojníci, takže Si Ťin-pching by stále mal obrovský vplyv.

Je ešte nejaký iný model?

Príkladom pre Si Ťin-pchinga by mohol byť aj Teng Siao-pching, líder, ktorému Čína vďačí za to, ako dnes vyzerá. Ten nikdy nebol generálnym tajomníkom, ani prezidentom a istý čas zastával iba funkciu najvyššieho vojenského veliteľa, no napriek tomu bol kľúčovým hráčom v čínskej politike po smrti Mao Ce-tunga (v 80. rokoch bol v podstate lídrom krajiny, zaviedol ekonomické reformy, pozn. red.).

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie