Newsfilter: Prišiel čas pochváliť Slovenskú poštu

K ČSOB Smart účtu bez poplatku za vedenie môžete okrem SmartSlužieb+ teraz získať aj bonus až do výšky 150€. Založte si účet,splňte jednoduché podmienky a bonus môže byť váš.

Udalosti utorka vybral a komentoval Tomáš Gális

1. Pavlovi Ruskovi naozaj hrozí väzba

V pondelok prišlo prekvapenie, že polícia zadržala Pavla Ruska, ktorého podozrieva z toho, že si objednal vraždu svojej spoločníčky Sylvie Volzovej, i pochybnosti, o tom, že políciu na vec upozornil najznámejší slovenský mafián odpykávajúci si doživotný trest.

V utorok to začalo byť pre Ruska vážnejšie, pretože Černákovu verziu potvrdil aj ďalší mafián. No vážnejšie to začalo byť aj pre políciu, ktorá podľa Černákovho obhajcu o veci vedela už tri roky.

V stredu dal prokurátor návrh na vzatie Pavla Ruska do väzby, pretože sa obával, že by Rusko mohol ujsť. Súd má od tej chvíle 72 hodín na to, aby o väzbe rozhodol.

Ešte stále nie je nič isté, Pavol Rusko je nevinný, ale keby sa potvrdili veci, o ktorých sme doteraz počuli, malo by to hrozné dôsledky. Objednávka vraždy by znamenala, že Vladimír Mečiar nebol jediným členom vlády, ktorý je spájaný s vraždou.

Ale nezostalo by len pri Ruskovi. Rusko, ktorý občas aj veľmi špinavými prostriedkami bojoval o svoju televíziu, o vplyv nad podobou protimečiarovskej opozície, o pretlačenie dvoch strán do parlamentu a jedného človeka do prezidentského kresla i o presadenie svojej osoby z parlamentu do ministerského kresla, by dodatočne vrhol ďalší tieň aj na nemečiarovskú časť politickej scény.

Nech by to bolo akokoľvek nespravodlivé, okrem toho, že by si mohol spomenúť na to, kto mal čo za ušami, by symbolicky mohol prispieť k už aj tak pošramotenej povesti politiky ako miesta, kde sú zlí úplne všetci. Napokon, ako svedčia mnohé reakcie, k tomu prispelo už len jeho zadržanie a väzba.

A potom je tu polícia. Ak je pravda, že od Černáka o veci vedela už tri roky, ale s týmto vážnym obvinením nič neurobila, je to obrovský škandál. Bolo by to tak aj keby šlo o niekoho neznámeho, nieto o niekoho, kto kedysi zastával takú vysokú funkciu. To by taktiež posilnilo vedomie, že kým väčšine spoločnosti štátne orgány neodpustia nič, niekto tu môže vlastne všetko, pretože má istotu, že sa mu nič nestane.

2. Pošta proti kotlebovcom

Slovenská pošta odmietla roznášať volebné noviny ĽSNS, pretože podľa nej môžu urážať národnostné a náboženské cítenie a diskriminovať osoby na základe rasy a sociálneho pôvodu. Tomuto rozhodnutiu treba zatlieskať.

Keď v máji niektoré bilbordové spoločnosti odmietli vylepovať plagáty propagujúce predstavenie SND Rodáci preto, že na plagátoch boli hajlujúce postavičky, bolo to smiešne. Firmy nepochopili, že zobrazovanie hajlovania v umeleckom diele nie je propagáciou fašizmu a trestným činom a boli len predbežne opatrné.

Zato pošta volebné noviny pochopila správne, podobne ako železničná spoločnosť minulý rok pochopila, že sa jej po vlakoch nemôžu premávať kotlebovci, vydávajúci sa za strážcov verejného poriadku.

Argumentácia fašistov, že ide o cenzúru, sa dala predpokladať. Strany a politici s podobným zmýšľaním vždy veľmi radi odkazujú na svoje práva, obhajujú slobodu slova a demokraciu, ale všetko ich konanie smeruje k tomu, aby ich nakoniec zrušili. Je veľmi dobré, že sa štátne firmy nesprávajú alibisticky a na základe svojich právomocí odmietnu propagovať rasizmus.

3. Slávili sme Deň faktickej nezávislosti

Robert Fico si už na historickú symboliku nepotrpí tak, ako počas svojej prvej vlády, keď nás pravidelne zoznamoval so svojimi názormi na dejiny starých i mladších Slovákov a nabádal nás k „rozumnému historizmu“.  Ale výjazdové rokovanie jeho tretej vlády, ktoré sa konalo v Gabčíkove pri príležitosti dvadsiateho piateho výročia začiatku prehrádzania Dunaja, ukazuje, že na svoju niekdajšiu záľubu nezabudol. (Ak teda nechcel upozorniť na odmenu pre advokáta Bžána za arbitráž v spore gabčíkovskú elektráreň.)  

Príkaz „Sypte!“ vtedajšieho riaditeľa Vodohospodárskej výstavby Júliusa Bindera sa síce svojím významom, kontextom ani povahou nedá porovnávať s príkazom Jána Goliana „Začnite s vysťahovaním“, ktorým sa začalo Slovenské národné povstanie, ale aj pri ňom šlo o to, že sa niekto postavil proti vláde.

Binder totiž vydal príkaz na prehradenie koryta 24. októbra 1992, hoci federálna vláda krátko predtým rozhodla, že s prehrádzaním sa začne najskôr 2. novembra. Samozrejme, že v čase, keď už bolo o rozdelení spoločného štátu rozhodnuté, nemalo zmysel, aby proti tomu končiaca federálna vláda zasiahla. A nepochybne na to ani nemala chuť, hoci posledný federálny premiér Jan Stráský vraj premýšľal o demisii. No symbolicky bolo Slovensko nezávislé o niekoľko týždňov skôr než 1. januára 1993.

Jednou vetou:

4. Exposlanca Smeru Vladimíra Jánoša súd oslobodil v prípade týrania manželky a maloletej dcéry, sudca rozhodol, že nešlo o trestný čin, ale iba o priestupok, rozsudok nie je právoplatný, prokurátorka proti nemu podala sťažnosť.

5. Prezident Andrej Kiska požiadal Ústavný súd o preskúmanie zákona o štátnej službe, ktorý parlament schválil napriek tomu, že ho prezident vrátil s pripomienkami.

6. Firme Taper ministra hospodárstva Petra Žigu chcú dorubiť daň 340-tisíc eur, daniari ju podozrievajú z fiktívnych obchodov, vo firme bola daňová kontrola.

7. Generálna prokuratúra obnovila vyšetrovanie firmy prezidenta Kisku KTAG v prípade neoprávnenej vratky DPH a zastavenie stíhania označila podľa denníka Pravda za predčasné.

8. Vedenie RTVS stoplo vysielanie rozhovoru s režisérkou Zuzanou Límovou, ktorá v dokumente opisuje neetické praktiky bratislavských pôrodníc, dôvodom je, že v čase nahrávania autor rozhovoru nepoznal stanovisko dotknutých nemocníc.

9. Most-Híd stiahol z kandidátky Petru Demkovú, ktorá v župných voľbách kandidovala za poslankyňu v Bratislavskom kraji, pôsobí ako asistentka poslankyne Martiny Šimkovičovej, známa je obdivnými statusmi k Rusku na Facebooku.

10. Minister hospodárstva Peter Žiga zvažuje, že zruší firmu MH Manažment, tvrdí, že to nie je zásadný úrad a možno predstaví zámer, ako ho zlikvidovať.

Zaujímavé články:

Tomáš Prokopčák o vede za úspechom politikov. (sme.sk)

Tom Nicholson o Ruskovi. (sme.sk)

Dag Daniš o Ruskovi. (aktuality.sk)

Juraj Mach a Jakub Goda o tom, ako vznikajú analýzy hodnoty za peniaze pri diaľniciach  (dennikn.sk)

FB status dňa:

Médiá bez etiky :(
Najsledovanejšia televízia si zrejme opäť myslí, že toto chcú diváci správ vidieť v plnom znení. Konkrétne BRUTÁLNY ÚTOK na dieťa.

Matka hodila o zem svojho štvorročného syna. Zachytili to bezpečnostné kamery. Televízne noviny TV Markíza odvysielali celý útok, nehľadiac na dieťa, ktoré aj o 10 rokov nájde toto video na internete. Markíza v pondelok pred reportážou ani len neupozornila na nevhodnosť záberov a tvár dieťaťa nerozmazala. V ďalšej reportáži, v utorok, už upozornila na nevhodné zábery a tvár dieťaťa rozmazala, no opäť ukázala celý útok, teda video bezpečnostnej kamery. Reportáž spracoval redaktor Michal Mazúch a regionálne štúdia.

Citát dňa:

Richard Rybníček, primátor mesta Trenčín, nezaloží stranu Toska, ktorej vznik ohlásil pred rokom, no odvtedy bola prakticky neviditeľná 

Nový Shooty:

Odkaz Martina M. Šimečku

Americký konzervatívec má problém: v politike ho reprezentuje Donald Trump, ktorý svojou vulgaritou a myšlienkovým zmätkom popiera všetko, čím by chcel slušný konzervatívec byť. Jeden z nich – Matthew Schultz – našiel pri hľadaní pevného bodu, o ktorý by sa konzervatívec mohol oprieť, knihu britského filozofa Rogera Scrutona, ktorá vyšla v roku 2014 – How to be a conservative (Ako byť konzervatívcom). A vo svojom texte ho s nadšením cituje, napríklad: „Konzervativizmus je filozofia pripútania. Sme pripútaní k veciam, ktoré milujeme a ktoré chceme chrániť pred úpadkom.“

Scruton síce uznáva, že všetky -izmy – od socializmu, kapitalizmu, inernacionalizmu či liberalizmu – majú svoju časť pravdy, ale len konzervativizmus je naozaj kompletný a je odpoveďou na dnešné výzvy.

Scruton chodieval v 80. rokoch do komunistického Československa medzi disidentov a mal v ich bytoch súkromné prednášky. Získal si tak veľký vplyv, ktorý sa prejavil aj na politickom myslení najmä v Česku po roku 1989. Jeho knihy sú aj dnes hojne prekladané do češtiny, ale okruh ich čitateľov sa už značne zúžil.

Samozrejme, Scruton hlasoval za brexit, lebo esenciou národov je to, že „rastú zdola, cez zvyky voľných spojení medzi susedmi a ústia do vernosti k miestu a histórii, viac než k náboženstvu, dynastii, alebo, ako v prípade Európy, k sebe sa zachraňujúcej politickej triede“.

Scruton je kritický ku kapitalizmu a trhovej ekonomike, ktorá vyvoláva napätia a nedôveru u tých, ktorí sú na strane porazených, a obáva sa vplyvu náboženstva na politiku: „Práve vtedy, keď náboženstvo preniká do politiky, je politický proces najviac ohrozený,“ píše. To amerického konzervatívca Matthewa Schulza naozaj udivuje, ale je ochotný o tomto varovaní premýšľať. Mali by možno aj slovenskí konzervatívci.