Denník N

Dospelým bez dieťaťa vstup zakázaný!

Ilustračné foto – tasr
Ilustračné foto – tasr

Seniori a deti patria k sebe. Spojiť ich môže aj poranené oko.

Na oplotenom parku s detským ihriskom v Brooklyne som videla nápis: Vstup dospelým bez dieťaťa zakázaný! Znelo to vtipne ako z Pipi Dlhej Pančuchy, kazil to však ten príkry rozkazovací tón. Kráčajúc ďalej jesenným slnkom zaliatou ulicou, spomenula som si na starších ľudí, ktorí sedávali v parkoch a na detských ihriskách, oddychovali a pozerali sa na hrajúce sa deti.

Moja kamarátka Nieves zo Španielska mi hovorila, ako klimatizácia skomplikovala život rodičom v malých mestách. Pre vysoké teploty v domoch starší ľudia zvykli sedieť vonku na priedomí, a tak mimovoľne dohliadali na deti, ktoré sa hrali vonku. Dávali pozor. I keď niekedy len kútikom oka. Navzájom na seba. Deti a starí ľudia. Dnes majú klímu, sedia doma.

Seniori a deti patria spolu, vravievala aj moja stará mama. A ja v tejto súvislosti nikdy nezabudnem na príbeh, ktorý sa odohral v časoch, keď som bola častým návštevníkom očnej kliniky. Na mužskom oddelení boli zväčša pacienti v izbách po štyroch, starší, ale i mladší muži, s jedným či oboma očami zakrytými obväzom, muži s očami ako po úraze, bitke, výbuchu. Ako vojaci ranení v akejsi vojne, „vojne, ktorá nebola“.

Problém nastal, keď sa do tohto prostredia dostalo dieťa. Chlapček, ktorý si pri hre pichol do oka. Nechcel sa dať ošetriť, plakal, kričal, nadával. A po operácii sa z neho stal malý tieň. Smutná postavička, nechcel jesť, rozprávať, nechcel nikomu dovoliť kvapnúť mu kvapky. „Kvapky mi prasknú oko! Chcem vidieť! Nechcem kvapky!“ Jeho výkriky sa niesli ponad mužov poslušne nastúpených v rade pred sesterňou. Len sklonili hlavy. Veď oni vo svojom vnútri kričali to isté.

Chlapček postával na chodbe. Smutný. Tichý. Ani návštevy rodičov situáciu nemenili. Nekomunikoval. Chcela som ho potešiť, doniesť mu hračku, čokoládu. „Nemôžeš len tak hocikomu robiť anjela,“ odradil ma priateľ.

A potom nastal zlom. Chlapca bolo vidieť čoraz častejšie po boku najstaršieho z pacientov, bielovlasého vysokého muža. Prechádzali sa spolu. Už jedol, poslúchal a dokonca si nechal kvapkať do oka. Rovnako ako jeho nový priateľ. Videla som, ako vzniká dvojica.

Teraz najčítanejšie