Denník N

Kotleba sa bojí. Ženy

Šéfka Divadla Štúdio tanca Zuzana Ďuricová Hájková dostala za rok 2015 Cenu ministra kultúry za výnimočný prínos v oblasti divadla a tanca. Foto – TASR
Šéfka Divadla Štúdio tanca Zuzana Ďuricová Hájková dostala za rok 2015 Cenu ministra kultúry za výnimočný prínos v oblasti divadla a tanca. Foto – TASR

Zuzana Ďuricová Hájková je nebezpečná, lebo by mohla svojím postojom ukázať ostatným, aby sa prebudili.

Autor pôsobí v Living Memory

V jednom z predvolebných agitačných letákov prezentuje Kotleba občanom, čo všetko spraví pre ich blaho. Keď ho budú voliť, samozrejme. Dve veci z toho upútajú. Sú osobnejšie. Vyzerajú, že vychádzajú priamo zo županovho vnútra.

Kotleba sľubuje, že „výrazne podporí tradičnú kultúru“ – konkrétne tým, že: „zruší tzv. divadlo Štúdio tanca, doteraz umelo živené a chránené poslaneckým klubom Smer – KDH“.  Z ušetrenej sumičky potom vodca podporí folklór. Bystrické Divadlo Štúdio tanca Kotleba spomínal, už keď mu Maňka odovzdával županskú reťaz na krk. No na krku neonacistu je každá reťaz tenká. S istotou ju pretrhne. A tak už vtedy hovoril, že načo je nám také divadlo.

Vtedy vystúpila s krátkou poznámkou vedúca odboru kultúry a divadla sa zastala. Krátko nato už vedúcou odboru kultúry nebola. A tak je to v župe s každým, kto povie svoj názor vychýlený od vodcovej pravdy. Zavládol všeobecný, pre našu krajinu taký príznačný strach. A mlčanie. Najmä vo funkciách, na ktoré má z moci úradnej župan dosah.

Nuž raz darmo, v dileme mať alebo byť víťazí u väčšiny to prvé. Staré a dobre známe, keď budem držať hubu. Alebo keď sa pridám. Nechajte moc na pokoji a ona nechá na pokoji vás, nepísaná zmluva s občanmi, ktorá fungovala v predchádzajúcej totalite, je v tejto krajine hlboko zakorenená. Tá zmluva fungovala, samozrejme, jednostranne, lebo keď bolo treba, dala moc občanom pocítiť ich nevoľnícke postavenie. Ale bola. O to viac komunistickí vládcovia nenávideli tých, ktorí si dovolili stáť so vztýčenou hlavou.

Koľko takých vtedy bolo? Koľko sa ich nájde dnes? Našťastie, nejakí áno. V prípade banskobystrickej župy je to práve to tanečné divadlo a jeho riaditeľka Zuzana Ďuricová Hájková. To divadlo je jej dielo. Dielo, akých tu zas nemáme toľko. Keď sa však trhajú reťaze, normálnym sa stane to, čo normálne nie je. Dnes sa zdá mnohým normálne, že županom jedného kraja je neonacista. A čo je normálne pre neonacistov?

Zuzana Ďuricová Hájková sa tejto nenormálnosti nepoklonila. Neheroizujem. Na jej slobodu Kotleba nemá žiadny dosah. Nebojí sa ho. Písala mu viacero listov, žiadala ospravedlnenie, verejne poukazovala na jeho lži. Hovorila o nich vo viacerých rozhovoroch. Je nebezpečná, lebo by mohla svojím postojom ukázať ostatným, aby sa prebudili. Tak ju treba osočiť a očierňovať, kde je to len možné. Jej sloboda však stojí na inej skale. Na tú Kotleba zo svojej perspektívy nedovidí. Môže ju očierňovať. Má moc, ale pravdu nie. Len je smutné, že sa dajú slová Silvestra Krčméryho použiť zas. V dnešnej dobe.

Kotleba sľubuje aj domobranu. Chlapci v zelených mikinkách so zbraňami, aby sme sa všetci mohli cítiť bezpečne. Lákavá predstava. Kto by necítil potrebu cítiť sa bezpečne, toho už chlapci presvedčia, že ju má. To je zabehnutý model. Funguje už od čias Sturmabteilungu. Rajtky, košieľky, čižmičky nahradia zelené tepláky. Mení sa len móda. Ak je normálne mať župana neonacistu, bude možno normálne aj to, keď začnú miznúť ľudia, ktorí nemajú strach. Lebo to je to, čo je normálne pre, v tomto prípade, neonacistov. Len som zvedavý, koľkí z nás chcú byť zas nevoľníkmi. V novembri sa uvidí.

Komentáre

Teraz najčítanejšie