Denník N

Z Dunajskej Lužnej do Auparku za 28 minút aj v špičke, vlaky v Bratislave podľa Sygicu zrýchlia dopravu

Vlaky by mohli odľahčiť dopravu v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič
Vlaky by mohli odľahčiť dopravu v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič

Obyvatelia z Dunajskej Lužnej by podľa výpočtov IT firmy dokázali na ceste mestskými vlakmi na existujúcich tratiach ušetriť v priemere štvrťhodinu oproti doprave autom.

Obyvatelia Dunajskej Lužnej bývajú iba kúsok od Bratislavy, no na to, aby stihli ráno prísť včas do práce v hlavnom meste, si musia privstať aj o hodinu. Do kolóny sa dostanú prakticky hneď po odbočení z vedľajšej cesty na hlavnú a ani ďalej sa cesta veľmi neuvoľní.

Cesta domov do Lužnej je v poobednej špičke rovnaká. Takmer všetci, ktorí cestujú týmto smerom z Bratislavy, sa zlievajú do chaotickej masy áut pod Prístavným mostom. Kolóna sa hýbe krokom, prichádzajú ďalšie autá, ktoré sa už nemajú kam zmestiť a dvojprúdovku rozšíria o ďalšie dva pruhy po krajniciach.

Dunajská Lužná je typický bratislavský satelit, ktorý sa nafúkol nad možnosti obce a okolitej infraštruktúry. Tisíce migrujúcich ľudí v autách tak každý deň nutne znehybnia dopravu v okolí.

Obyvatelia nemajú veľmi na výber, prímestské autobusy stoja v kolónach spolu s autami a znamenajú ďalšie zdržania na zastávkach a prestupy, vlaková stanica je od centra obce ďaleko, vlaky sú preplnené a rovnako znamená ďalšie prestupy v Bratislave.

Sieť mestských vlakov podľa Sygicu.

Mestské vlaky ušetria cestujúcim čas

Slovenská IT firma Sygic chce na príklade kolabujúcej dopravy v Dunajskej Lužnej ukázať, ako by cestujúci vo verejnej doprave mohol výrazne ušetriť čas v porovnaní s jazdou v aute. Pre analýzu využíva simulačný model, ktorý porovnáva reálne časy dojazdu autom a MHD s využitím veľmi presných dát o dopravných zdržaniach.

Riešením je podľa Sygicu vytvorenie siete mestských a prímestských vlakov, ktoré by boli výhodnejšou alternatívou k autu. Sygic na ich modeli so sieťou mestských a prímestských vlakových tratí vypočítal, že pri ceste z Lužnej do šiestich najväčších biznis centier by cestujúci v priemere ušetril približne štvrť hodinu.

So železničnou stanicou Filiálka, o ktorej často hovoria aj župní kandidáti, Sygic pri výpočtoch nerátal. „Zvažovali sme, či tú tému otvoriť, ale povedali sme si, že použijeme koľajovú dopravu, ktorá už existuje a vyžadovala by si minimálne náklady,“ vraví Radim Cmar zo Sygicu.

Jedna z kľúčových tratí je Kvetoslavov-Dunajská Lužná-Hlavná stanica, kde už RegioJet ohlásil vstup do integrovanej dopravy a vytvorenie dvoch nových zastávok priamo v mestskej časti Ružinov. Druhá trasa vedie zo Senca cez Hlavnú stanicu až do Devínskej Novej Vsi.

Zo severu z Pezinka by mala ísť cez Nové Mesto linka až po Rusovce, menší záber by mala štvrtá trasa, ktorá by obslúžila Hlavnú stanicu, Astronomickú a Euroveu.

Do šiestich najväčších biznis centier by sa podľa Sygicu dostali cestujúci z Lužnej výrazne rýchlejšie vlakmi.

Vlaky by mali v rannej špičke výhodu

Sygic meral čas dochádzania do šiestich veľkých biznis centier, kde je v špičke najväčšia mobilita. „Tento systém chce pokryť reálnu mobilitu a tá je v rannej špičke definovaná biznis centrami,“ hovorí Cmar.

Už zapojenie RegioJetu podľa prepočtov Sygicu zrýchli prepravu z Lužnej oproti autu, no maximálne do desať minút. Pri sprevádzkovaní štyroch navrhovaných koľajových trás by bola úspora času dva- až trikrát väčšia.

Napríklad cesta z Lužnej na Nivy trvá autom v rannej špičke asi 45 minút, autobusovou dopravou ešte dlhšie. Pri ceste RegioJetom a MHD by trasa trvala o 5 minút kratšie.

Najvýraznejší rozdiel by sa prejavil až po sprevádzkovaní lokálnych vlakov, ktoré by spolu s MHD rovnakú vzdialenosť zvládli o 16 minút rýchlejšie.

V porovnaní s autom by sa mestskými vlakmi a MHD dostali najrýchlejšie obyvatelia Lužnej, ktorí pracujú v biznis centre na Patrónke. Pri ideálnej premávke tento 24-kilometrový úsek zvládne auto za 28 minút, v špičke trvá cesta dvakrát toľko. Sygic tvrdí, že mestskými vlakmi by na Patrónku prišli cestujúci už za 34 minút.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Je to iba prvé riešenie

Sygic na podobné výpočty využíva superpočítač v Ostrave s výkonom asi 50-tisíc notebookov. V modeli rátali s najideálnejším prípadom, keď by počas špičky jazdili vlaky s veľmi hustými, asi minútovými intervalmi. Ak by boli napríklad desaťminutové, cesta by sa mohla natiahnuť o ďalších päť minút, no podľa Sygicu sa grafikony dajú zosúladiť tak, aby bolo zdržanie čo najmenšie.

„Nevieme ešte povedať, že toto je najlepšie riešenie, ale to, čo sa ponúkalo, sme nahodili a vidíme, že už teraz je to veľké zlepšenie,“ hovorí Cmar.

Problém podľa Cmara je, že síce týmto modelom zrýchlia dopravu pre asi 40-tisíc obyvateľov na Žitnom ostrove, no tí sa ešte musia k vlakovej stanici nejako dostať.

„Autobusy by mali pôsobiť ako privádzače ku koľajovej doprave. Potom treba riešiť záchytné parkoviská, ktoré by v Lužnej museli mať niekoľko tisíc miest,“ hovorí Cmar.

Sygic hovorí, že vie na dátach overiť akúkoľvek alternatívu, ktorú mesto naplánuje ešte skôr, ako na projekt minie peniaze. IT firma tvrdí, že dokáže vypočítať možnosti, ako zrýchliť cestovanie pre každého obyvateľa, a v budúcnosti by chceli mestám pomáhať s navrhovaním najoptimálnejšej infraštruktúry, s novými linkami alebo zmenami grafikonov.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Mesto aj železnice niečo podobné plánovali

Mestské vlaky a Filiálka sú dlhodobá agenda primátora Iva Nesrovnala. Mesto už v roku 2015 hovorilo o siedmich nových zastávkach, ktoré by mohli cestujúci využívať na existujúcich tratiach, ktoré by slúžili ako nový druh MHD.

Železnice začali pripravovať projekty pre každú novú zastávku, no doteraz sa rozšírenie siete prestupových bodov nikam neposunulo. Nové zastávky boli naplánované jednoducho, išlo by najmä o čiastočne zastrešené peróny s bezbariérovým prístupom či cyklostojanmi.

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) tento rok v apríli robila pokusné jazdy na nevyužívaných tratiach, jedna z nich bola aj od Nového Mesta cez Prístavný most až do Petržalky, kam osobné vlaky už niekoľko rokov nejazdia.

Zatiaľ však stále nie je jasné, ako sa železnice k mestským vlakom postavia. Pre ich budúcnosť bude kľúčová štúdia dopravného uzla Bratislava. Pôvodne mala byť hotová tento rok, no termín sa posunul až na máj budúceho roka.

Železnice tvrdia, že o projekte Sygicu nevedia, no rady sa s ním zoznámia a preštudujú ho ako každý iný podnet cestujúcich. Sprevádzkovanie vlakov na štyroch trasách je podľa železníc v obmedzenej miere možné.

„Každoročne to navrhujeme ministerstvu dopravy, ktoré si u nás tieto výkony objednáva. Treba však objektívne povedať, že takáto verejná doprava je vždy spolufinancovaná z peňazí zo štátneho rozpočtu, ktorý má svoje limity a obmedzenia,“ vraví hovorca ZSSK Tomáš Kováč.

Aby mestské vlaky mohli fungovať, musela by sa podľa neho rozšíriť kapacita železničnej siete. To by umožnilo zvýšiť počet vlakov, ktoré traťou prejdú za určitý čas.

Treba tiež vybudovať nové zastávky a prestupné terminály. Úpravu infraštruktúry by museli podľa Kováča zastrešiť Železnice Slovenskej republiky a posilnenie liniek zasa závisí od objednávateľov, teda ministerstva dopravy alebo župy.

„Sme presvedčení, že takýto krok by prispel k dostupnosti železničnej dopravy pre cestujúcich a taktiež zatraktívnil Integrovaný dopravný systém v Bratislavskom kraji,“ hovorí Kováč.

Mesto tvrdí, že ani ono o návrhu od Sygicu zatiaľ nevie, no koľajová doprava je podľa primátora kľúčové riešenie pre stabilné zlepšenie dopravy. „Preto hlavné mesto rekonštruuje električkové radiály, buduje nové trate a modernizuje MHD. Na druhej strane tlačí na vládu a príslušné štátne inštitúcie, aby rovnako posilňovali a rozvíjali koľajovú dopravu v Bratislave,“ vraví Marek Papajčík z tlačového oddelenia magistrátu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie