Dvojtýždňový zákaz prieskumov robí zo župných volieb lotériu

Najprv, ako to týždeň pred župnými voľbami zdanlivo vyzerá: víťazstvo Jána Luntera nad Marianom Kotlebom v Banskobystrickej župe bude pomerne výrazné, šance ďalšieho zástupcu extrémistov Milan Uhríka v Nitre sú len relatívne malé, a Milana Ftáčnika môže nádejou napĺňať jeho mierny náskok pred pomerne vyrovnanou trojicou ďalších kandidátov v Bratislave.

A teraz upozornenie, že v skutočnosti to môže byť inak a víťazstvo Luntera ani Ftáčnika nemusí nastať. A kto nastavil podmienky ideálne na takéto prekvapenia? Smer.

Na Slovensku totiž platí od roku 2016 novinka – zákaz zverejňovať politické prieskumy verejnej mienky už 14 dní pred hlasovaním. V skutočnosti to neznamená, že v deň hlasovania budú posledné dostupné prieskumy staré dva týždne. Sú to tri a viac týždňov. Zber dát a ich vyhodnotenia totiž trvá väčšinou týždeň a viac, teda v čase, keď sa väčšina voličov ešte nerozhodla, koho si vyberie. Skupina rozhodnutých voličov je v tomto období menšia ako skupina nerozhodnutých.

Moratórium na prieskumy presadil Smer v minulom volebnom období, keď mal väčšinu v parlamente. V minulosti na prieskumy platilo len 48-hodinové moratórium.

Definitívne  rozhodnutých je málo

Aké údaje o postoji ľudí k voľbám máme a budeme mať až do volieb k dispozícii a čo sa môže ešte zmeniť? Podľa posledného prieskumu agentúry AKO pre TA3 bolo najmenej pevne rozhodnutých voličov (odpovedali: rozhodnutie už za žiadnych okolností nezmením) v Bratislavskom kraji (32,8) a najviac 49,7 percenta v Banskobystrickom kraji.

Už tieto údaje jasne napovedajú, že obrovská masa ľudí zrejme zmení svoje preferencie kandidátov.

Kedy sa ale ľudia rozhodnú? Údaje o čase rozhodovania voličov v župných voľbách z minulosti nemáme. Pred poslednými voľbami na Slovensku – parlamentnými v roku 2016 – sa viac ako 30 percent ľudí rozhodlo o svojich favoritoch až v posledný týždeň pred voľbami. Polovica z nich to spravila až v deň volieb.

Aj 14-dňový zákaz prieskumov, ktorý platil u nás prvýkrát práve pre tieto parlamentné voľby, tak spôsobil, že takmer nikto nečakal až osempercentný výsledok pre Kotlebu a 6,6-percentný pre Borisa Kollára a jeho na poslednú chvíľu založené hnutie Sme rodina. Prekvapení bolo vlani neúrekom: nečakalo sa ani to, že KDH dostane menej ako päť percent, a viac, než sa čakalo, dostali SNS, OĽaNO aj SaS.

Záver kampane agentúry nezachytia

Čo sa teda deje v posledných troch týždňoch pred župnými voľbami a ako sa môžu výsledky líšiť od posledných zverejnených prieskumov? Rozdiely medzi nimi môžu byť výrazné, pripúšťa šéf agentúry Focus Martin Slosiarik. „Preferencie sa menia pod dojmom informácií, ktoré voliči dostávajú. To je aj cieľom kampane,“ hovorí o zákaze prieskumov v čase najintenzívnejšej kampane.

Prieskum považuje za informáciu pre voliča.

„To, že je niekto prvý, druhý, či posledný, tak bude vždy. Ak je dôvodom toho, že nemôžeme zverejňovať prieskumy, to, že to môže niekomu pomôcť a niekomu uškodiť, je to nekalé zvýhodňovanie niekoho, kto počas kampane urobil nejakú prácu a získal sympatie?“ kladie otázku Slosiarik.

Analytik Focusu vraví, že by sa opäť ako poslední mohli rozhodovať voliči strán, ktoré najviac „vyleteli“ v posledných parlamentných voľbách. V nich najviac na poslednú chvíľu bodoval hlavne Kotleba, Kollár, SaS, či OľaNO.

„Časový úsek, keď sa veľká časť voličov rozhoduje, je stále kratší,“ vraví šéf Slovenskej asociácie výskumných agentúr Václav Hřích. Pri slovenských parlamentných voľbách to podľa neho bolo pred dvoma či tromi týždňami pred hlasovaním, v českých parlamentných voľbách, ktoré boli minulý víkend, padla veľká časť rozhodnutí počas posledného týždňa.

„To je už dlhodobejší trend a môže sa, žiaľ, stať, že sa ľudia budú rozhodovať ako pri spontánnom nákupe v hypermarkete,“ prognózuje Hřích, ktorý pracuje v agentúre AKO.

V Česku majú  len tri dni

Hřích ani Slosiarik nespochybňujú, že by moratórium na prieskumy mohlo mať význam, aby sa tesne pred hlasovaním do politického boja nezapojili aj pochybné agentúry s pochybnými výsledkami. Podľa ich názoru by však postačovalo, aby moratórium trvalo dva, či tri dni.

V susednom Česku trvá stop na prieskumy tri dni. Agentúry majú aj tak problém zachytiť záverečné presuny voličov. Hoci trend zachytili, nedokázali zmerať veľmi rýchly nástup Pirátov, ktorí dostali minulý víkend takmer 11 percent hlasov, ale ani 10,6 percenta pre xenofóbnu stranu SPD Tomia Okamuru.

„14 dní je doba, ktorá robí prieskumy mätúcimi. Sú staré aj mesiac, ale ľudia sa na ne pozerajú aj v predvolebnom týždni, pretože sú niekde zavesené. V tom čase však už vôbec neopisujú realitu. Ideálne moratórium je niekde v okolí troch či štyroch dní,“ myslí si Daniel Prokop z českej agentúry Median.