Denník N

Kandidáti na županov o senioroch veľa nehovoria, ale mali by, dôchodcov bude stále viac

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

O seniorov sa má starať župa, obce aj štát, často sa však nevedia dohodnúť a ľudí si posúvajú a tí sú v systéme pomoci stratení.

O tri roky bude na Slovensku o takmer 34-tisíc viac dôchodcov ako dnes. Celkovo ich bude takmer milión a sto tisíc. Mnohí z nich budú potrebovať pomoc, niektorí aj celoročný pobyt v zariadeniach. Pomoc a služby pre seniorov budú o pár rokov veľká téma, pretože do dôchodkového veku prichádzajú silné generácie.

Týždeň pred župnými voľbami je zrejmé, že hlavnou témou je pre kandidátov doprava. Seniori a starostlivosť o nich kandidátov prioritne neoslovila, kampaň na nich staval len spevák retrošlágrov Martin Jakubec. A pritom práve župy majú na starosti takzvané špecializované zariadenia, ktoré sú určené pre ľudí so zdravotnými problémami, často sú v nich seniori s demenciou či Alzheimerovou chorobou.

Župy už dnes nedokážu zabezpečiť miesto každému seniorovi, ktorý ho potrebuje. Na čakacích listinách je 1316 osôb. „Potreby seniorov so špecifickými potrebami, ide o rôzne druhy demencie, Alzheimerovu chorobu – nie sú na Slovensku uspokojované,“ potvrdzuje Lýdia Brichtová z Nezávislej platformy SocioFórum.

Špecializované zariadenia pritom dnes niekedy suplujú domovy sociálnych služieb. Od roku 2014 totiž nebolo možné prijať seniorov, teda ľudí, ktorí dosiahli dôchodkový vek do domova sociálnych služieb, čo je opatrenie, ktoré má sústrediť pozornosť na domácu starostlivosť a opatrovníctvo. Špecializované zariadenia takéto vekové obmedzenie nemajú.

„Ďalším dôvodom je, že je výrazný nedostatok miest v zariadeniach pre seniorov, a preto sú mnohí seniori, hlavne tí, ktorých zdravotný stav je veľmi nepriaznivý a majú vysokú mieru odkázanosti na pomoc inej osoby, umiestňovaní aj v špecializovaných zariadeniach,“ dodáva Brichtová.

Do zariadenia pre seniorov, ktoré majú na starosti obce, dnes čaká 4541 ľudí.

Najviac dôchodcov je v Nitrianskom kraji

Situácia v krajoch je podobná, nie je medzi nimi veľký rozdiel v počte dôchodcov. Podľa údajov zo Sociálnej poisťovne o počte vyplatených penzií je najviac dôchodcov – 143-tisíc v Nitrianskom kraji. Najmenej – 113-tisíc bolo koncom septembra tohto roku v Trnavskom kraji. Podľa Brichtovej je veľmi ťažké povedať, ktorá župa robí pre seniorov viac ako iné a kde to funguje dobre. Najviac špecializovaných zariadení – 50 má Nitrianska župa, najmenej trinásť majú Banskobystrická a Trnavská.

„Vysoký počet špecializovaných zariadení, ktoré zriadila župa, ešte nevypovedá o ich kvalite. Mnohé župy, keď sa táto nová služba objavila, len pretransformovali svoje Domovy sociálnych služieb bez toho, aby zabezpečili takéto pracoviská vysoko kvalifikovaným personálom zameraným na poskytovanie starostlivosti klientom napríklad s Alzheimerovou chorobou. To bol podľa môjho názoru aj prípad Nitrianskej župy,“ hovorí Brichtová.

Ak dnes človek potrebuje pomoc, musí najprv prísť na to, na koho sa obrátiť, aby mu pomohol, a to nie je jednoduché. Je to zariadenie v kompetencii obce, župy, či mu má pomôcť štát? Brichtová hovorí, že pôvodné delenie kompetencií bolo vymyslené dobre. Väčšina služieb bola na obciach, a ak bolo treba, aby bola vyššia špecializácia, má ju zabezpečiť župa.

„Ukázalo sa, že mnohé obce svoje úlohy nezvládajú. Aj to by mal byť jeden z dôvodov zamyslieť sa nad nastavením systému sociálnych služieb iným spôsobom a samozrejme tak, aby to bolo pre všetkých klientov jednoduché a hlavne, aby pre nich sociálna služba bola fyzicky aj finančne dostupná, a to aj v čase, keď ju potrebujú,“ hovorí Brichtová.

Dnes sa totiž stáva, že si župa a obec medzi sebou človeka posúvajú a ten nevie, na koho sa má obrátiť a kto mu má poskytnúť pomoc. „Nie je ojedinelé, že ak senior požiada VÚC o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu v špecializovanom zariadení, je jemu alebo jeho rodinným príslušníkom odporúčané, aby sa obrátili na obec, ktorá má v kompetencii zariadenia pre seniorov, a to aj s dôvetkom typu – nám seniori nepatria,“ opisuje Brichtová.

Župy: Viac by mali robiť obce aj štát

A ako je to dnes v jednotlivých župách? Sú pripravené na to, že pribudne ľudí, ktorí budú potrebovať miesta v špecializovaných zariadeniach? Denník N oslovil všetky župy s otázkami, koľko majú miest, koľko ľudí u nich čaká a ako dlho čakajú seniori s demenciou či Alzheimerovou chorobou. Z ôsmich žúp na otázky odpovedali len štyri.

Bratislavská župa dnes ponúka 575 miest v špecializovaných zariadeniach. Župa by „uvítala“, aby viac služieb poskytovali obce, najmä opatrovanie a tiež, aby ponúkali viac miest v zariadeniach pre seniorov. „Špecializované zariadenia vo veľkej miere suplujú aj nedostatok miest na oddeleniach pre dlhodobo chorých a paliatívnu starostlivosť v hospicoch,“ tvrdí župa. Ak by bolo viac práve takýchto miest, tak by klesol počet žiadostí v špecializovaných zariadeniach.

Ako dlho dnes ľudia čakajú, kým získajú miesto v špecializovanom zariadení, župa nehovorí. „Vo väčšine prípadov má občan záujem o poskytovanie sociálnej služby len u ním vybraného poskytovateľa. V prípade, že v zariadení nie je voľné miesto, občan čaká na uvoľnenie voľného miesta a vybavenie žiadostí občanov, ktorí si žiadosť podali pred ním,“ tvrdia.

V Banskobystrickom kraji majú dve špecializované zariadenia pre ľudí s demenciou, Alzheimerovou či Parkinsonovu chorobou. Celkovo ide o 99 miest. Ku koncu októbra na miesto v týchto dvoch zariadeniach čakalo 62 ľudí. Župa však tvrdí, že nepotrebuje viac miest a necíti, že by bolo pre týchto seniorov miest málo.

„Banskobystrický kraj za posledné štyri roky nerozšíril kapacitu sociálnej služby – špecializované zariadenie pre fyzické osoby s demenciami rôzneho typu etiológie, Alzheimerovu chorobu a Parkinsonovou chorobu.“

Žilinský kraj má v špecializovaných zariadeniach na celoročný pobyt 1088 miest. V poradovníku je zhruba sto ľudí, sú medzi nimi aj žiadatelia, ktorí nežiadajú  službu hneď a sú v prirodzenom rodinnom prostredí. „Do poradovníka sa prihlásia pre zabezpečenie istoty do budúcnosti pri prípadnom zhoršení ich stavu či zmenení podmienok,“ vysvetľujú v Žiline.

Pred tromi rokmi otvorili Centrum sociálnych služieb EDEN v Liptovskom Hrádku, ktoré poskytuje službu pre 81 ľudí. „Dochádza však k zvyšovaniu počtu obyvateľov, ktorí trpia demenciou, Alzheimerovou chorobou, pracujeme preto tiež na vybudovaní nového Krajského Alzheimer centra Mošovce,“ dodáva žilinská župa.

Celková kapacita špecializovaných zariadení so zameraním na demencie rôzneho typu, Alzheimerovu chorobu a Parkinsonovu chorobu je v Prešovskom kraji 727 miest u 25 poskytovateľov. Za posledné 4 roky vzniklo 285 miest.

Majú aj kombinované zariadenia, kde sa poskytujú špecializované služby, ale aj služby pre seniorov. Takýchto kombinovaných zariadení majú osem a je v nich 584 miest. Koľko ľudí u nich čaká, nepovedali.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Župné voľby 2017

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie