Denník N

Sudca odôvodňoval oslobodenie bývalého poslanca Jánoša aj predsudkami o domácom násilí

Bývalá Jánošova manželka Iveta. Foto - TASR
Bývalá Jánošova manželka Iveta. Foto – TASR

Odborníčky na partnerské a domáce násilie vysvetľujú, prečo žena zostáva s násilníkom a prečo by sudcovia nemali argumentovať syndrómom týranej ženy.

Prečo bývalá žena poslanca Vladimíra Jánoša (Smer) nekonala skôr? Aj takouto poznámkou predseda senátu Pavol Bielik z okresného súdu v Prievidzi argumentoval v stredu pri vynesení rozsudku, ktorý rozhodol, že expolitik netýral svoju manželku ani dcéru. Tvrdil tiež, že s problémami sa stretávajú aj iné manželstvá.

Bielik sa oprel aj o stanovisko znalkyne, ktorá konštatovala, že ani manželka a ani dcéra netrpeli posttraumatickou stresovou poruchou ani syndrómom týranej ženy.

Odborníčky upozorňujú na to, že takéto dôvody môžu byť založené na predsudkoch a mýtoch, ktoré sú spojené s domácim násilím. Nehodnotia konkrétny rozsudok súdu, komentujú len tvrdenia predsedu senátu Bielika.

Ministerstvo spravodlivosti Bielikove výroky nekomentuje, lebo ide o otvorenú vec, ktorou sa bude zaoberať odlovací súd.

Podľa prokurátorky sa Jánoš dopúšťal skutkov týrania dlhší čas a závažnejším spôsobom konania. Prokuratúra tvrdila, že sa vyhrážal pištoľou, zakazoval manželke stretnutia s rodinou a bol aj fyzicky násilný. Žene aj dcére vulgárne nadával a bol agresívny, dcéra preto mala trpieť úzkostnými záchvatmi.

Vladimír Jánoš. Foto – TASR

Veď nie je traumatizovaná

Docentka Slávka Karkošková sa venuje partnerskému a domácemu násiliu a upozorňuje, že posttraumatickú stresovú poruchu nemá každá obeť domáceho násilia.

„Posttraumatická stresová porucha sa nevyskytuje univerzálne u všetkých obetí domáceho násilia, je iba jedným z možných dôsledkov v psychickej oblasti. Absencia jej príznakov nie je dôkazom, že obeť nie je, alebo nebola traumatizovaná.“

Súhlasí s ňou aj expertka Koordinačno-metodického centra pre rodovo podmienené a domáce násilie Zuzana Očenášová.

„Psychickými následkami môžu byť akútna reakcia na stres, depresívne poruchy, poruchy spánku, zmeny v emocionálnych reakciách, strach, zvýšená bdelosť a iné,“ hovorí Očenášová. Trvanie príznakov posttraumatickej stresovej poruchy je veľmi individuálne. „Uvádza sa, že odznievajú v období od troch do šiestich mesiacov, výnimočne pretrvávajú dlhšie.“

Prečo sa nesťažovala skôr?

Karkošková upozorňuje, že obete násilia môžu mať zdanlivo nelogické, paradoxné či inak „nerozumné“ správanie. „Vrátane toho, že neohlasujú násilie bezprostredne, často dlhodobo zotrvávajú vo vzťahu s agresorom.“

Ženy, ktoré zažívajú násilie, si veľmi želajú, aby sa už neopakovalo, často si však chcú zároveň udržať vzťah či manželstvo. Dôvodov, prečo žena od partnera neodíde, môže byť veľmi veľa, často sa obávajú o bezpečnosť seba a svojich detí.

Mnoho žien zažilo najhoršie násilie práve vtedy, keď sa rozhodli od násilníka odísť a on na to zareagoval vystupňovaním agresivity. „Väčšina fatálneho násilia sa odohráva práve v období po odchode,“ vysvetľuje Očenášová. „Ďalším faktorom môže byť obava o stratu dieťaťa, alebo zúžený kontakt s ním, ekonomická závislosť od muža. Vplyv môže mať aj jeho postavenie, ktoré môže ovplyvniť to, či žene budú jej výpoveď o násilí veriť.“

Syndróm týranej ženy je zastaraný pojem

Násiliu na ženách sa dlhodobo venuje Katarína Farkašová z Aliancie žien. Syndróm týranej ženy označuje za „archaickú pomôcku súdnych znalcov“. Znalci a sudcovia po ňom však siahajú, pretože podľa nej nemajú dostatočné znalosti o domácom násilí.

Od obetí s týmto syndrómom sa očakáva, že sú pasívne a podriadené ženy, ktoré majú sklony k bezradnému správaniu, k depresii a úzkosti.

„Syndróm týranej ženy je len orientačná záležitosť, ak ho žena vykazuje, s najväčšou pravdepodobnosťou bola týraná, ale je individuálna a stáva sa ženám, ktoré boli týrané ,dostatočne‘ dlho, čiže pre nás to znamená, že sme jej neposkytli pomoc hneď na začiatku,“ hovorí Farkašová.

Podľa Očenášovej sa syndróm týranej ženy začal v odbornej literatúre používať v 70. a 80. rokoch, keď sa téma otvárala a poukazovalo sa najmä na najťažšie formy týrania.

„Výskumy odvtedy však pokročili a viedli k revidovaniu tohto pojmu a v psychologickej literatúre sa od neho skôr upúšťa,“ hovorí Očenášová.

Vladimír Jánoš (vpravo) so svojím advokátom. Foto – TASR

Mali len búrlivé manželstvo

Medzi búrlivým manželstvom a násilným vzťahom je podľa Kataríny Fakrašovej zásadný rozdiel.

„Búrlivé manželstvo je také, kde „taniere pri hádke  lietajú z oboch strán“, teda kde si problémy rieši dvojica s rovnakým mocenským postavením. Naopak, násilie je prejavom mocenskej nerovnocennosti, ktorá sa len prehlbuje, najmä ak je žena akokoľvek od násilníka závislá,“ vysvetľuje Farkašová.

„Ak je jedna osoba fyzicky silnejšia, ozbrojená, má financie, alebo je vo vzťahu iná závislosť, vzniká nebezpečenstvo, že silnejšia strana zneužije svoju prevahu na kontrolu nad druhou stranou,“ píše sa o násilí na stránke odboru rodovej rovnosti, ktorý patrí pod ministerstvo práce.

Odbor rodovej rovnosti  ďalej vysvetľuje, že neexistuje ani typická obeť násilia.  „Očakáva sa, že obete sú pasívne a podriadené ženy, ktoré majú sklony k bezradnému správaniu, k depresii a úzkosti. Ak sa vyskytne žena, ktorá nenapĺňa tieto predstavy, psychológovia a súdni znalci často spochybňujú výpoveď ženy a jej skúsenosť ženy s násilím,“ píšu na stránke.

Spôsob prežívania násilia a traumy je podľa odborníčok z ministerstva veľmi individuálny a každá obeť ju môže prežívať a vyrovnávať sa s ňou odlišným spôsobom. „Aj navonok sebavedomá, vyrovnaná a silná žena môže byť obeťou domáceho násilia,“ upozorňuje odbor na svojej stránke.

Je emočne nestabilná

Predseda senátu zľahčoval obvinenia Jánošovej bývalej manželky tým, že ju psychologička označila za emočne nestabilnú a citovo nezrelú.

Podrobný rozbor psychiky obetí je bežný u nás, no v západných krajinách sa posudzovanie vierohodnosti obete považuje za kontroverzné, tvrdí Slávka Karkošková.

„Zvlášť zraniteľné obete v mnohých prípadoch dopadnú v týchto testoch zle. Sú vyšetrované v čase po zločine, štandardnými postupmi, takže čím viac ich zločin psychicky zasiahol, tým horší výkon podajú,“ vysvetľuje. Páchatelia preto v psychologických testoch často dosahujú lepšie výsledky než obete.

„Osobne by som sa nezahrávala s domnienkami o tom, ako to bolo či nebolo v onom konkrétnom prípade,“ hovorí Karkošková.  Hypoteticky však môžeme „poukázať na to, že v nejednom prípade nie je pri znaleckom posúdení história násilia vo vzťahu dôkladne preskúmaná a výsledky osobnostných testov môžu byť dezinterpretované a použité na znevierohodnenie obetí násilia“.

Senát Okresného súdu v Prievidzi, ktorý o oslobodení exposlanca Smeru rozhodol, Jánošovo správanie k najbližším posunul na Okresný úrad v Prievidzi, ktorý to prehodnotí ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.

Rozsudok nie je právoplatný, prokurátorka sa proti nemu na mieste odvolala.

Čo je týranie?

Čo je týranie a kde je hranica, odkedy je zlé správanie k partnerovi či deťom trestné?

Trestný zákon určuje, že nemusí ísť len o fyzické násilie. Ide aj o ponižovanie, pohŕdavé zaobchádzanie, neustále sledovanie, vyhrážanie, ale aj vyvolávanie strachu, stresu, citové vydieranie či odopieranie stravy, oddychu, spánku, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy či vzdelávania.

V praxi sa týranie, ktorým nie sú fyzické útoky, dokazuje pomerne ťažko. Väčšinou na usvedčenie páchateľa nestačia len výpovede poškodených, ale treba výpovede ďalších svedkov.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie