Denník N

Newsfilter: Štát zvyšuje platy, podľa Mihála je to podvod

Robert Fico a Ján Richter. Foto – TASR
Robert Fico a Ján Richter. Foto – TASR

1. Na zvýšení minimálnej mzdy najviac zarobí štát. 2. Potrestali sudcu, na ktorého všetci zabudli. 3. Pavol Rusko ide do väzby. + krátke správy, nový Shooty, odkaz Martina M. Šimečku, zaujímavé články, status a citát dňa.

Udalosti štvrtka vybral a komentoval Roman Pataj

1. Minimálna mzda porastie, zarobí na nej vláda

Od januára stúpne minimálna mzda zo 435 na 480 eur. Premiér Fico zároveň sľubuje, že od roka 2019 sa bude začínať číslovkou päť a vláda tak o dvanásť mesiacov predbehne vlastný plán, aby v roku 2020 dosiahla hranicu 500 eur. Keď o tom vo štvrtok rozprával na tlačovke, dokonca vyhlásil, že „keby to bolo len na mne, bez zaváhania to seknem na 750 eur“.

Našťastie nie je. A aj keby bolo, tak by sa veľmi rýchlo ukázalo, že predseda vlády iba viedol silácke reči. Na taký skok by si totiž netrúfol ani on, pretože by nás rovno poslal do investičného pásma BB- a nižšie.

Prečo by to nešlo

Istota pochádza z prostého faktu, že taká revolúcia v odmeňovaní by okamžite otriasla rozpočtom, pretože by v masovej miere zasiahla zamestnancov verejnej správy. Už dnes časť z nich nemá tabuľkovú minimálnu mzdu. Aby štát neporušoval vlastné zákony, musia im ju doplácať. Opozícia túto prax kritizuje a vyzýva, aby sa zmenili tabuľky tak, aby boli v súlade s realitou.

Premiér vraví, že v roku 2018 bude minimálna mzda vo verejnej správe „veľká téma“ a pridal priznanie, že „tam to začína byť do istej miery kritické“. Hovorí však, že zmena tabuliek by už teraz štát stála približne 300 miliónov (na úroveň minimálnej mzdy sú naviazané aj platy mnohých zamestnancov štátu, čo zarábajú viac). A teraz si predstavte, čo by s jeho rozpočtom spravilo zvýšenie na 750 eur. Toľko k váhe premiérových slov.

V čom je problém

Teraz k aktuálnemu zvýšeniu. Keďže nepočuť významnejší krik zamestnávateľov, zjavne s ním nemajú neprekonateľný problém. Ekonomike sa naozaj darí a legitímnou prioritou Smeru je, aby to cítili aj zamestnanci. Téma najnižšieho možného platu sa tak z kategórie škodlivý nezmysel do najbližšej recesie presunie do polohy udržateľnosti tempa jeho zvyšovania.

No radosť málo zarábajúcich ľudí treba mierniť. Ako opakovane upozorňuje poslanec Jozef Mihál (a Miroslav Beblavý), zvýšenie minimálnej mzdy je nastavené tak, že na ňom najviac zarobí vláda. Vypočítal, že rozdiel medzi zvýšením mzdových nákladov zamestnávateľa a novej čistej mzdy je 41 eur. Alebo inak, najhoršie zarábajúci síce dostanú od januára v čistom o 29 eur viac, ale štát si na raste ich platu vďaka zvýšeným odvodom prilepší až o 41 eur. Vládna koalícia návrh, ktorý by viac priniesol zamestnancom a stál menej firmy, odmietla. Na mieste je tak pachuť podozrenia, že pomoc slabo zarábajúcim nie je jedinou motiváciou štátu.

2. Potrestali sudcu, na ktorého všetci zabudli

Ten prípad je taký starý, že už neprávom takmer nikoho nezaujíma. Bývalý sudca Igor Škultéty po 15 (!) rokoch spoznal trest za branie úplatkov. Príbeh je pritom taký jasný, že sa až nechce veriť, ako to tak dlho mohlo trvať.

– V auguste 2002 zadržali sudcu pri preberaní úplatku priamo v budove Okresného súdu Bratislava V.

– Polícia išla na isto, avízo jej dal muž (učiteľ na Právnickej fakulte), od ktorého sudca chcel úplatok.

– Škultéty žiadal najskôr stotisíc neskôr mu stačilo 70-tisíc korún za to, že bude mierny pri rozhodovaní o trestnom čine mužovho syna. Ten spolu s dvoma kamarátmi v januári 2000 prepadol novinový stánok.

– Predavačku ohrozovali hasiacim prístrojom. Sudca by ho za úplatok nepovažoval za zbraň a tým by pre nich zabezpečil menší trest.

– Sudca sa priznal, preto ani neskončil vo väzbe.

– Neskôr však otočil a darilo sa mu odďaľovať definitívny verdikt.

– Najvyšší súd nakoniec potvrdil, že dostal dva roky podmienečne, peňažný trest 2320 eur a zákaz činnosti na štyri roky.

Nevyhnutnou podmienkou, aby trest mal výchovný aj odstrašujúci účinok, je, že musí prísť v primeranom čase. V tomto prípade prišiel tak neskoro, že ho asi nikto nepochopí ako dôkaz o dobre fungujúcom štáte.

3. Rusko ide do väzby

Okresný súd Bratislava II poslal Pavla Ruska do väzby. Dôvodom je podozrenie, že si v roku 1997 od mafie objednal vraždu svojej spoločníčky z televízie Markíza.

Väzba neznamená potvrdenie viny a skôr či neskôr z nej Ruska môžu prepustiť aj bez rozsudku vo veci samotnej. Súd sa pre ňu rozhodol z obavy, že by bývalý minister hospodárstva na slobode pred procesom ovplyvňoval svedkov. Proti jeho rozhodnutiu sa odvolali advokáti aj prokuratúra.

Ruskovi právnici namietali, že ich klient je ochotný spolupracovať a obavy z ovplyvňovania svedkov sú zbytočné.

Hoci prokuratúra by mohla byť spokojnejšia, že Ruska udržala za mrežami, nepáči sa jej, že súd ako dôvod na väzbu neuznal ani riziko úteku.

O oboch námietkach bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave. Lehotu nemá stanovenú. Advokát Marek Para povedal len toľko, že o väzbe sa rozhoduje „urýchlene a prednostne“. Rusko podľa neho svoju situáciu znáša „veľmi racionálne a dobre“. Vylúčil tiež, že by jeho zdravotné problémy, pre ktoré bol v stredu večer v nemocnici, boli pokusom o simulovanie.

Para označil za prehnané špekulácie otázky, či Rusko nezačne vypovedať o iných kauzách, aby si pomohol v tejto. Možno také naozaj sú, ale zďaleka sú to tie najdôležitejšie otázky, aké si teraz kladú ľudia, ktorí majú dôvod báť sa takéhoto scenára. Ani v prípade Mikuláša Černáka by sme kedysi neverili, že sa tak rozrozpráva. Hrozba vysokého trestu je veľká čarodejnica.

Jednou vetou

4. Lekár z Univerzitnej nemocnice v Bratislave, ktorý hovoril, že dal rodičke facku, nakoniec v nemocnici zostáva pracovať, pred dvomi týždňami pritom nemocnica tvrdila, že ho prepustila.

5. Vláda rozhodne podľa vicepremiéra Petra Pellegriniho o štatúte významnej investície pre HB Reavis a J&T Real Estate do Vianoc, Pellegrini jej odporučí, aby ho schválila.

6. Kandidáta Mosta-Hídu Alexandra Horvátha, ktorý šoféroval opitý, strana z kandidátky nestiahne, polícia prípad ukončila v superrýchlom konaní návrhom na podanie obžaloby.

7. Na ministerstve školstva zamestnali na dohodu referentku, ktorá má zarábať 40 eur za hodinu, toľko bežne nemajú ani generálni riaditelia, ministerstvo nechce povedať, kto a akým spôsobom ju vybral, ani čo je jej pracovnou náplňou.

8. Prezidentov septembrový plat si podelia rodiny opatrovateliek a vodiča, ktorí zahynuli pri nedávnej autonehode pri Prievidzi, osem rodín dostane po 600 eur.

9. O hromadné výberové konanie na sudcov je takmer dvojnásobný záujem, než je počet miest, na 125 vyhlásených miest sa dosiaľ hlási 237 záujemcov, číslo ešte nemusí byť konečné.

10. Generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník chce spustiť tretí televízny kanál o rok skôr, ako sľúbil v projekte, s ktorým uspel vo voľbe v parlamente, Trojka by mohla začať vysielať v roku 2019.

Zaujímavé články:

Dag Daniš o Žigových problémoch. (aktuality.sk)

Eva Čobejová o Ruskovi. (tyzden.sk)

Fero Múčka o korupcii. (postoj.sk)

FB status:

Citát dňa:

Každý, kto kandiduje do zastupiteľstva, by mal niesť nejakú konkrétnu hodnotovú stopu. Pri tomto kandidátovi to neplatí.

László Solymos, krajský predseda Mosta-Hídu povedal, že z kandidátky bola stiahnutá Petra Demková, asistentka nezaradenej poslankyne Martiny Šmkovičovej, ktorá dlhodobo dezinformuje

Nový Shooty:

Odkaz Martina M. Šimečku

Videli ste americký film Vykúpenie z väznice Shawshank? Je to príbeh o (fiktívnom) nevinnom Andym Dufresnovi, ktorý po 19 rokoch utečie na slobodu. Skutočný a rovnako nevinný Alton Logan si odsedel 26 rokov, než sa dočkal slobody.

Jeho príbeh je dnes slávny a Alton o ňom napísal knihu aj jeho veľmi stručnú verziu v tomto texte.

Alton bol v roku 1983 odsúdený na doživotie za vraždu policajta Lloyda Wickliffa v Chicagu. Sudca neuznal dôkazy potvrdzujúce jeho nevinu (napríklad nábojnicu zo zbrane, ktorou bol policajt zastrelený, ale Altonovi nepatrila), polícia manipulovala vyšetrovanie tak, aby Altonovi prišila vinu.

Keď nastúpil trest, v inej väznici sa istý Andrew Wilson, ktorý sedel za vraždu dvoch policajtov, priznal svojim advokátom, že zastrelil aj Lloyda Wickliffa, ale že toto priznanie môžu uverejniť až potom, čo umrie. Jeden z dvojice právnikov, Dale Coventry, mal Wilsonove priznanie v škatuli z nehorľavého materiálu desiatky rokov doma. Keď v roku 2007 Wilson zomrel, právnici toto priznanie zverejnili, sudca obnovil proces s Altonom a pustil ho na slobodu ako nevinného.

Alton teda strávil 26 rokov vo väzení vediac, že je nevinný. Podmienky boli kruté, keď mu umierala matka, vedenie väznice mu dalo na výber, či ju v putách navštívi v nemocnici na 15 minút, alebo pôjde na jej pohreb. Vybral si prvú možnosť a matka mu kládla na srdce, aby veril, že spravodlivosť sa jedného dňa presadí. O dva týždne po jeho návšteve zomrela.

Alton vysúdil od Chicaga 10 miliónov dolárov, z toho právnici zhltli polovicu, ale aj tak to bola oveľa vyššia suma, než na akú mal podľa zákona nárok – ten totiž hovorí, že za každý nespravodlivo odsedený rok má prepustený väzeň nárok na 7 659, 61 dolára, čo robilo za 26 rokov necelých 200-tisíc.

Alton vyšiel z väzenia vyše päťdesiatročný, dlho sa nevedel zmieriť so stratou toľkých rokov života a veľa pil. Napokon sa dal dokopy, oženil sa s Terry, s ktorou sa zoznámil ešte pred uväznením a ktorá ho po celé tie roky podporovala a písala mu.

„Jediná konštanta v mojom živote bola viera v Boha. Veril som, že moje odsúdenie je Jeho spôsob, ako ma niečomu naučiť,“ píše Alton. A svoj text končí slovami: „Modlím sa za to, aby tí nevinní ľudia, ktorí sú vo väzení, jedného dňa počuli zvuk otvárania oceľových dverí ich cely a vyšli z nej s hlavou hrdo vztýčenou. Aj keby mali čakať 26 rokov.“

Boh ho možno skúšal, ale na mieste je skôr otázka, či netreba zrušiť posvätnú dôvernosť medzi právnikom a klientom, ak je právnikovi zrejmé, že mlčaním o pravde odsúdia nevinného.

Newsfilter

Teraz najčítanejšie