piatok

Športový psychológ: Nehovorte deťom, aby vyhrali. Povedzte im, nech si to užijú

Obraz dieťaťa, ktoré sa presadilo po obrovskom tlaku rodičov, ako napríklad Andre Agassi, je neobjektívny. Nevidíme státisíce detí, ktoré pre rodičov zanevreli na šport, tvrdí športový psychológ Peter Kuračka.

Peter Kuračka. Foto N – Peter Kováč

Peter Kuračka si ešte počas kariéry profesionálneho futbalistu spravil dve vysoké školy - ekonómiu a psychológiu. Po ukončení kariéry sa stal športovým psychológom. Z vlastnej skúsenosti športujúceho dieťaťa vie, aký veľký vplyv naňho mali rodičia a ich prístup.

V rozhovore sa dozviete aj

  • ako sa rozprávať s dieťaťom pred, počas a po zápase
  • prečo západné národy dokážu ľahšie otáčať zápasy ako napríklad Slováci
  • že športovanie vytvára závislosť
  • to, čo sa stane s dieťaťom, ktoré bude do športu tlačené

Na slovenské ligové pomery ste boli solídny futbalista, počas kariéry ste stihli dve vysoké školy. To je možno sen mnohých rodičov malých športovcov. Tlačili vás rodičia niekedy do niečoho?

Netlačili. K futbalu ma dostal otec, ktorý ho hral na amatérskej úrovni. Rodičia ma podporovali, chodili na každý môj zápas. Niekedy to možno aj bola psychická záťaž. Podstatné však je, že ma podporovali. Cítil som, že mám hrať pre zábavu, pre seba. Otec mi hovoril, že mu je jedno, či budem hrať prvú alebo piatu ligu, pokiaľ ma to baví. Videl som, že sa na mňa bude chodiť pozerať kdekoľvek.

Ako prežívali zápasy na tribúne?

Mamina komunikovala minimálne. Rodičia sa tešili, keď sme vyhrali alebo som dal gól. Otec však zápasy prežíval emotívnejšie. Keď som bol v kritickom veku od 16 do 18 rokov a niečo na mňa kriticky zakričal, vnímal som to negatívne a citlivo. Vysvetlili sme si to a potom k tomu už tak často nedochádzalo. Niekedy to však medzi nás prinieslo konflikty a napätie, otec emotívne prežíval úspech aj neúspech.

Aj odtiaľ teda čerpáte rady pre rodičov? Sám ste boli v situácii športujúceho dieťaťa.

Bola to pre mňa cenná skúsenosť. Zažil som podpornú maminu, ktorej bolo jedno, ako som hral, vždy mala otvorenú náruč. Otec bol skôr kritik, aj keď som cítil, že ma podporuje. Nechválil ma a skôr mi dal pocítiť, keď sa niečo nepodarilo. Napätie to vytváralo, aj keď som už bol dospelý. Občas sme na seba reagovali emotívnejšie. Už, bohužiaľ, nie je medzi nami, vždy však budem spomínať dobre na to, ako ma v drvivej väčšine prípadov podporoval a viedol k športu.

Kuračka ako kapitán FC ViOn Zlaté Moravce v roku 2012. Foto – archív tasr

Bolo dôležité, že ste mu povedali, čo ste si mysleli o jeho správaní a nedusili to v sebe?

Nie vždy som to dokázal povedať otvorene, pre 15-ročné dieťa je to náročné. Keď som to však už zo seba dostal, pomohlo to a už bolo na ňom, ako zareaguje.

Peter Kuračka

Narodil sa 13. júla 1978 v Myjave. Najvyššiu slovenskú futbalovú súťaž si zahral za Zlaté Moravce, Trnavu aj Myjavu. So Zlatými Moravcami vyhral Slovenský pohár a zahral si aj v Pohári UEFA proti Zenitu Petrohrad. Ako športový psychológ pôsobí v Nitre, okrem individuálnych klientov pracuje napríklad pre Slovenský paralympijský výbor.

Sedíme vo vašej kancelárii, len pred chvíľou odtiaľto odišli vaši klienti. Čo ste dnes riešili?

Nepracujem len so športovcami, ale vo veľkej miere aj s rodičmi. Práve odišli rodičia, rozprávali sme sa, ako pomôcť ich dieťaťu, aby zvládalo niektoré momenty.

O čo konkrétne išlo?

Zisťovali, ako pomôcť dieťaťu lepšie zvládať niektoré situácie a zabezpečiť stabilnejšiu výkonnosť. Rodičom zdôrazňujem, že dieťa má mať zo športu radosť a užívať si ho. Rodičia sa u mňa chcú naučiť, ako zvládať špecifické momenty – vyrovnanie sa s neúspechmi, s chybami, s kritikou a podobne.

Môžete konkretizovať?

Dieťa spraví chybu v zápase a desať minút je mimo. Nevie sa skoncentrovať, prestane byť aktívne, je frustrované. Nezvláda neúspechy, plače, hnevá sa.

Čo im radíte?

Že to nie je len o dieťati, ale aj o rodičoch. Rozprávam sa s nimi, ako tie momenty zvládajú oni a ako komunikujú s dieťaťom.

Ako na dieťa, keď sa mu nedarí?

Neexistuje univerzálna rada, záleží hlavne od veku. Väčšina rodičov ale rieši výkon, chyby, to, čo sa podarilo či nepodarilo. Málo sa však rozprávajú, ako

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Rozhovory

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |