Denník N

Šéfka Hodnoty za peniaze u Pellegriniho: Nie sme kontrolóri, chceme zmeniť zmýšľanie úradníkov

Miriama Letovanec hovorí, že najlepšie sa im zatiaľ spolupracovalo s ministerstvom zdravotníctva. Hovorí tiež, že ministerstvo dopravy by malo zverejniť investičný plán aj prioritizáciu jednotlivých úsekov.

MIRIAMA LETOVANEC šéfuje tímu implementačnej jednotky na Úrade podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Jednotka funguje ešte len od júna, jej úlohou je dohliadať na to, či ministerstvá a úrady naozaj robia to, čo im vyplýva z analýz hodnoty za peniaze. Nedávno vydali prvú hodnotiacu správu, ktorá sleduje, ako si ministerstvá splnili úlohy, ktoré vyplynuli z revízie výdavkov v zdravotníctve, doprave a informatizácii.

Prečo ste sa rozhodli pracovať pre verejnú správu?

Som človek, ktorý má rád zmenu a vidí v nej zmysel, pokiaľ vedie k dobrým veciam. Práve projekt hodnoty za peniaze pre mňa predstavuje tú zmenu. Hoci práca vo verejnej správe nie je pre mňa žiadnou novinkou, tento projekt ma presvedčil. Pracovala som pre Protimonopolný úrad SR a následne pre Veľvyslanectvo USA v Bratislave. Bola som ekonomickou špecialistkou, diplomatom som radila v oblasti makroekonómie, investícií, dopravy, zdravotníctva, energetiky. Pracovala som aj v súkromnom sektore ako finančná analytička, pre mňa bolo podstatné pochopiť, ako sa veci vytvárajú zdola.

Teraz šéfujete tímu kontrolórov, ktorý hodnotí, či si ministerstvá naozaj plnia úlohy a prijímajú opatrenia, ktoré im vyplývajú z analýz hodnoty za peniaze. Sedí to?

Nemám rada pomenovanie kontrolór. Som mindsetter, spolu s kolegami chceme zmeniť zmýšľanie úradníkov, aby sa preorientovali na výsledok. Na Slovensku potrebujeme zmeniť jednu vec, tú, že úloha úradníka sa nezačína a nekončí zmenou zákona. Ale mal by mať prirodzený záujem sledovať, či z toho benefituje občan, podnikateľ, zamestnávateľ alebo neziskový sektor. Aby k zmene uvažovania došlo, je potrebné pre to nastaviť aj merateľné ukazovatele. My sa pozeráme na opatrenia, ktoré súvisia s revíziou výdavkov.

Miriama Letovanec (32) študovala verejné financie na Ekonomickej univerzite v Bratislave, európsku ekonomickú integráciu na Erazme v Bruseli a porovnanie anglosaského a európskeho ekonomického a politického systému na Univerzite Georgetown vo Washingtone. Pracovala pre investičnú banku Wood and Company, Protimonopolný úrad aj Veľvyslanectvo USA v Bratislave. 

Sklamalo vás alebo prekvapilo niečo?

Skôr rozčarovalo, ako úradníci stále vnímajú svoju prácu. Ale je dobré, že už možno vidieť také ostrovčeky pozitívnej deviácie. Úradníci sa na svoju prácu pozerajú často tak, že ja tu niečo robím, to je moja úloha, ale nevidia zmysel v tom, aby videli, či to urobili dobre. To znamená, či zákon ovplyvní aplikačnú prax a či to v konečnom dôsledku pocíti občan. To sú tie merateľné ukazovatele, najlepšie vyjadrené číselne, prinášajúce kvalitatívnu zmenu. Najväčšou výzvou je nastaviť tieto ukazovatele tak, aby jasne ukazovali, či sa niečo plní alebo neplní.

Ktoré ministerstvo si najlepšie splnilo úlohy?

Treba povedať, že revízie zdravotníctva, informatizácie a dopravy sú odlišné z pohľadu štruktúry, hĺbky a detailu jednotlivých opatrení. Je pre mňa veľmi ťažké to porovnať, ale musím povedať, že jednak z pohľadu fiškálnych opatrení aj intenzitou opatrení z pohľadu občana je to zdravotníctvo. Zavedenie elektronického zdravotníctva (e-healthu) sa dotkne aj občana, zavedenie DRG nepriamo hovorí o lepšom manažmente nemocníc, ale v podstate sa dotkne takisto občana.

Rozumejú na úradoch, čo od nich chcete, a berú vás vážne?

Myslím, že áno. Pre mňa je vždy dôležité vypočuť si všetky zainteresované strany. Napríklad pri DRG (pozn. – zavádzané platby za diagnózu) nás zaujímal pohľad ministerstva, zdravotných poisťovní, nemocníc, aj lekárov, ktorí s tým pracujú. Pozreli sme si zmluvy s poisťovňami, či sa jednotlivé úkony v nemocnici vykazujú v DRG a či dochádza k úhradám nemocníc v tomto systéme. Treba ešte povedať, že hoci sa o hodnote za peniaze hovorí v uznesení vlády, nebol externý dopyt po tom, aby sa opatrenia napĺňali. Tým, že sme do toho procesu vstúpili my, rezorty si začali uvedomovať, že niekto sa pozerá aj na to, či sú tie opatrenia reálne zavedené v praxi.

V tíme ste traja analytici. Stačí to?

Náš tím sa ešte stále vytvára. Nezabúdajme však na ľudí z tímu hodnoty za peniaze, Inštitútu finančnej politiky a analytických útvarov na ďalších ministerstvách, ktoré s nami spolupracujú. Oni zbierajú dáta, prinášajú v témach know-how a my potom vyhodnocujeme dosiahnuté míľniky a reflektujeme ich na naše zistenia.

Minister financií Kažimír povedal, že z pohľadu hodnoty za peniaze je najlepšia spolupráca s ministrom zdravotníctva Druckerom. Súhlasíte?

Áno, bolo to citeľné, ale aj preto, že sme s nimi robili najdlhšie. Keď sme v júni začali, zdravotníctvo bolo našou prvou lastovičkou a tam sme išli do najväčšej hĺbky aj z pohľadu metodológie. Každé ministerstvo je iné, niekomu stačí neformálna diskusia, niekomu email na vyžiadanie podkladov, niekto potrebuje formálny list, či dokonca politickú úroveň. Pre mňa je dôležité budovanie vzájomnej dôvery a pochopenie, že implementačná jednotka prináša pridanú hodnotu, orientáciu na výsledok a nie je len ďalším kontrolórom v rade kontrolných inštitúcií.

Stretli ste sa aj s ministrom Druckerom?

Áno, spoločne s podpredsedom vlády Petrom Pellegrinim sme s ním hovorili o záveroch našej správy.

Zo správy vyplýva, že rezorty si aj v tom lepšom prípade spravili úlohy tak na polovicu a mali by dosť výrazne pridať. Platí to aj o ministerstve zdravotníctva. Ako ste to povedali Druckerovi?

Úplne priamo. Povedali sme mu, že sme identifikovali problematické oblasti, a ukázali sme mu, ako sa napĺňajú fiškálne opatrenia. Zároveň sme si povedali, že je potrebné v druhom polroku zrýchliť aktivity. Bolo to veľmi profesionálne a argumentačne vecné stretnutie. Keď sa pozrieme napr. na obstarávanie zdravotníckej techniky v nemocniciach, plán, ktorý tam bol, hovorí o úspore na tento rok vo výške 3 milióny eur. A už pri odpočte za prvý polrok vieme, že rezort to splnil na 287 percent. Buď teda potrebujeme inak nastaviť cieľovú hodnotu, alebo sa potrebujeme pozrieť na to, aký vplyv má dané opatrenie na chod danej nemocnice.

V správe hovoríte aj o tom, že treba urobiť analýzu nemocníc, ako by sa dala zabezpečiť efektívnejšia zdravotná starostlivosť pre občana. Aké opatrenia treba pre to urobiť?

To je skôr otázka pre Útvar hodnoty za peniaze, ktorý má na starosti analýzu. Viem povedať, že z pohľadu toho, ako sa zdravotníctvo vyvíja a ako sa realizovala táto revízia výdavkov, je zrelá na ďalšiu, ktorá sa bude primárne zameriavať na starostlivosť o občana, na procesy v nemocniciach možno z pohľadu manažmentu operačných sál, alebo čakacie lehoty podľa jednotlivých odborností operácií. Čo sa týka opatrení, pre nás sú kľúčové fiškálne opatrenia, aby došlo k úspore v zdravotníctve, a zároveň dva veľké kľúčové projekty – zavedenie e-healthu a DRG.

Vo vašej správe hovoríte, že ministerstvo dopravy by malo stanoviť a detailnejšie opísať prioritné úseky, ktoré chcú stavať. Minister Érsek nedávno verejnosti ukázal zoznam deviatich prioritných rýchlostných ciest a diaľnic. Stačí to takto?

Pre nás je dôležité, aby zverejnili investičný plán, a zároveň aj prioritizáciu jednotlivých úsekov. Vzorom je napríklad Veľká Británia. Britská vláda má na svojom webe zoznam všetkých investičných projektov, nielen v doprave, ale aj v ostatných rezortoch, ktorý sa raz alebo dvakrát ročne aktualizuje. Zverejňuje náklady na výstavbu, v akej fáze realizácie sa projekt nachádza, z akých peňazí sa to bude financovať, či zo súkromných, alebo z verejných. Občan tam vidí priamo, akým spôsobom sa uberá verejná politika krajiny. Tak si predstavujem cieľ, ku ktorému by sme chceli dospieť.

Ministerstvo dopravy by teda malo zverejniť zoznam úsekov, ktoré chce do roku 2020 alebo 2025 postaviť, ako aj náklady na ich výstavbu. 

Do roku 2030, aby tam bol výhľad. My sme im dali odporúčanie, aby do konca tohto roka urýchlili prípravu podmienok pre prioritizáciu, teda začali diskutovať o kritériách. Dôležitá je analýza prínosov a nákladov a multikriteriálna analýza, ktorá vám povie o dôležitosti projektu.

A kedy by mali zverejniť investičný plán?

To je otázka pre ministerstvo dopravy. Za nás čo najskôr.

S kým tam komunikujete?

Nemali sme tam partnera v podobe analytickej jednotky. Zatiaľ sme všetko riešili na technickej úrovni jednak s vecne príslušnými sekciami, s kanceláriou štátneho tajomníka Stromčeka, ale boli do toho zapojení aj ľudia od ministra.

V správe hovoríte, že štát dáva málo peňazí na opravu ciest prvej triedy. Rozpočet na najbližšie tri roky s navýšením týchto peňazí neráta.

Revízia výdavkov hovorí o tom, že peniaze na opravy a rekonštrukciu ciest prvej triedy je potrebné nájsť v kapitole ministerstva dopravy. Ich rozhodnutia by mali k tomu smerovať.

Musel vám pomôcť pri rokovaniach Pellegrini?

Podpredseda vlády vedie diskusie na politickej úrovni. Do diskusií na technickej úrovni nezasahoval.

Do hodnotiacej správy nejako zasiahol?

Nie, a to musím oceniť. Z pohľadu loga úradu – moderne, efektívne, transparentne – boli naplnené všetky tri predsavzatia.

Zvonka to pôsobí tak, že Pellegrini nemá o vás taký záujem ako o iné témy, o vašej jednotke často nehovorí. Cítite to tak?

Už len to, že sa naša správa stala prílohou číslo 8 k návrhu jedného z najdôležitejších zákonov tejto krajiny, k návrhu rozpočtu verejnej správy, poukazuje na niečo úplne iné. Ak by tam nebola politická podpora, tak by sa to nezrealizovalo.

Ste pod Pellegriniho úradom a máte kontrolovať a hodnotiť aj to, ako sa plnia úlohy v oblasti informatizácie. Nebije sa to?

Nie. Riešili sme to hneď na začiatku, aby sme predišli konfliktu záujmov. Sekcia informatizácie je v rámci organizačnej štruktúry pod vedúcim úradu a my sme našu správu predkladali priamo podpredsedovi vlády. K problémom s reportingom nedošlo.

V správe radíte, aby si štát vytvoril zásobník IT projektov. Má vláda podľa vás jasnú predstavu, čo chce v IT robiť?

Vláda má Národnú koncepciu informatizácie verejnej správy (NKIVS), ktorá nastavuje strategický rámec, ako sa majú úlohy plniť. Pokiaľ viem, úrad v súčasnosti pripravuje aj detailný akčný plán informatizácie. Komentovať ho budeme vedieť až vtedy, keď bude hotový. Teraz sa skôr snažíme najmä o to, aby spolu komunikovali dva dokumenty – národná koncepcia a revízia výdavkov na informatizáciu, čiže správa, ktorá analyzuje IT výdavky a identifikuje potenciálnu úsporu. Snažíme sa o to, aby sa „stretli“ a zladili si termíny plnenia a pozerali sa na to aj z pohľadu merateľných ukazovateľov. Nielen pri doprave, či informatizácii, ale vo všetkých sektoroch by sme mali mať smerodajný investičný plán, ktorý sa na úrade v súčasnosti pripravuje.

Hovoríte o tom, že má lepšie spolupracovať Pellegriniho úrad s ministerstvom financií?

Myslím si, že komunikujú a spolupracujú dobre, len v určitom bode minulý rok, keď sa dokumenty pripravovali, boli nastavené rozdielne termíny plnenia a je potrebné to zladiť. To, či sa to udialo, zhodnotíme v súhrnnej správe, ktorá bude hodnotiť tento rok.

Nedávno spôsobil rozruch názor tímu hodnoty za peniaze, že nie je potrebné stavať niektoré úseky R2, možno stačí napríklad len rozšíriť cesty. Ako ste to vnímali?

Tím hodnoty za peniaze povedal, že je potrebné pozrieť aj na iné varianty a ekonomicky ich vyhodnotiť. Nehovorili o tom, že ich netreba stavať. To je ten základný rozdiel, ktorý sa v diskusii niekde stratil. Oni len poukázali na to, že je potrebné sa pozrieť aj na iné možnosti, akým spôsobom tie úseky stavať.

S veľkým pochopením verejnosti sa nestretli ani ich návrhy, kde by sa malo v sociálnom systéme viac šetriť a kde, naopak, viac míňať. Navrhli napríklad, aby sa znížil vek nároku na prídavok na deti, alebo zaviedlo flexibilné čerpanie rodičovského príspevku do troch rokov dieťaťa. Je podľa vás v poriadku, že ukázali tieto návrhy, prehnali to, alebo to bolo iba zle pochopené?

Myslím si, že opatrenia v oblasti sociálnej politiky boli veľmi progresívne, a ako žena sa z toho veľmi teším. Štát má vytvárať také politiky, ktoré by pomáhali ženám vracať sa do práce skôr ako po dovŕšení troch rokov dieťaťa, ak to matka chce. Otvorili debatu a verím, že keď sa opäť stretneme, budeme vidieť, ako sa pohla ďalej.

Polemika bola najmä o tom, či to majú byť analytici útvaru, kto navrhuje opatrenia v oblasti rodinnej politiky štátu.

A prečo by nemohli vyjadriť vlastný názor? Ak je to niečo, čo na základe analýzy dáva zmysel, aj Útvar hodnoty za peniaze by mal mať priestor na to, aby svoj vlastný názor vyjadril. To, čo by sa malo však viac potlačiť, je príliš emocionálna diskusia. Ale právo iniciovať a vyjadriť svoj názor v roku 2017 by mal mať každý.

Chcete ako jednotka prinášať aj vlastné návrhy?

Začína sa nám potvrdzovať jedna vec, že problémy naprieč rezortmi sú rovnakého charakteru – procesné alebo dátové. Časom by sme vedeli prinášať aj procesné zlepšováky. Napríklad sme si všimli, že v zdravotníctve nefunguje manažment času, preto im skúsime navrhnúť, ako by to vedeli opraviť.

V správe hovoríte, že je problém s dátami. Prečo?

Kľúčový problém pre všetky tri oblasti, ktoré sme kontrolovali, je kvalita, dostupnosť a validácia dát. Ešte pred časom Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) nezverejňovalo dáta v excelovom formáte, a preto sme sa snažili s Inštitútom zdravotnej politiky o tom debatovať. Ak sa pozriete napríklad na výdavky na preskripčné lieky, tak ak si poskladáte dáta, ktoré dostanete priamo od zdravotných poisťovní, a porovnáte ich s dátami, ktoré zverejňuje NCZI v tom istom ukazovateli, nie sú rovnaké. Sú tam metodologické nezrovnalosti, každý do toho započítava iné kódy. Preto sme odporučili ministerstvu, že ak majú viacero zdrojov, tak nech buď metodologicky opíšu, v čom sa líšia, alebo prispôsobia vykazovanie ukazovateľa tak, aby bol verifikovateľný z viacerých zdrojov.

Je zmýšľanie na úradoch stále také, že sú to ich dáta, tak prečo by ich mali zverejňovať?

Áno, je. Stretli sme sa s tým najmä v doprave, špeciálne pri ZSSK. Myslím, že sa začíname chápať v tom, čo očakávame. Len pred pár dňami nám zaslali prvé dáta o nákladoch a výnosoch, ktoré sme od nich pýtali. Nie sú ideálne, ale začíname spolupracovať. Pritom dáta o počte cestujúcich, obsadenosti liniek sú dáta, ktoré sú potrebné na hlbšiu analýzu.

Teraz najčítanejšie