Denník N

Čína vidí v americkom úpadku príležitosť

Čínsky prezident Si Ťin-pching. Foto – TASR/AP
Čínsky prezident Si Ťin-pching. Foto – TASR/AP

Čína je samá zmena, ale zmeny sa nedejú vo vzduchoprázdne, lež na pozadí totálneho kolapsu politickej a morálnej autority Spojených štátov vo svete.

Autor je americký analytik
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Kým americké správy a analýzy sa stále obsesívne zaoberajú každým nepatrným výrokom a činom Donalda Trumpa, na opačnej strane zemegule sa stalo niečo skutočne historické. Čína signalizovala, že sa vidí v pozícii druhej svetovej superveľmoci a voči Spojeným štátom nebude vystupovať z pozície rivala, ale z pozície alternatívy.

Historická križovatka

To nie je môj názor založený na čítaní z čajových lístkov čínskej politiky. Je to jasne formulovaný pohľad najvyššieho čínskeho lídra Si Ťin-pchinga. Ten vo svojom prejave na 19. zjazde čínskych komunistov deklaroval, že Čína je na „historickej križovatke“ a vstupuje do novej éry, ktorú charakterizuje, že sa jeho krajina vo svete stáva mocnou silou a modelom pre politický a ekonomický vývoj. Vyhlásil tiež, že „čínsky politický systém… je veľký výdobytok“, ktorý ponúka „novú voľbu pre iné krajiny“. A taktiež trval na tom, že Čína bude žiarlivo ochraňovať svoje záujmy a taktiež sa stane globálnym lídrom v záležitostiach, ako sú klimatické zmeny a obchod.

Odkedy Čína v sedemdesiatych rokoch opustila svoju maoistickú izoláciu, jej hlavnú filozofiu formuloval Teng Siao-pching. Podľa nej sa Čína potrebovala učiť od Západu, zvlášť od Spojených štátov, a integrovať sa do existujúceho medzinárodného poriadku. Podľa Tenga mala byť vo svojej zahraničnej politike skromná a umiernená, mala „skryť svoje svetlo pod sud“ a „čakať na svoj čas“. A podľa Siho ten čas prichádza práve teraz. Ako povedal, ríša stredu je pripravená „zaujať ústredné miesto na svetovom javisku“.

Siho prejav je dôležitý, pretože tento stranícky zjazd jasne ukázal, že tento generálny tajomník nie je obyčajným lídrom. Si svoje druhé funkčné obdobie začal bez toho, aby menoval nejakých nástupcov z nastupujúcej generácie straníckych predstaviteľov a tak si zabezpečil omnoho väčšiu moc ako jeho predchodcovia. Čo je ešte dôležitejšie, čínska komunistická strana zahrnula jeho myšlienky do oficiálnych dokumentov, čo je pocta, ktorej sa počas života dostalo len samotnému Maovi. (Tengova filozofia bola takto ocenená tiež, ale až posmrtne.) To znamená, že Si a jeho myšlienky budú komunistickej strane dominovať po zvyšok jeho života.

Revízia, nie revolúcia

V poslednom vydaní The New York Review of Books poznamenal Andrew Nathan, že západný prístup k Pekingu vo všeobecnosti predpokladal, že v priebehu času s tým, ako bude Čína modernizovať svoju ekonomiku, stane sa tiež pluralistickejšou doma a kooperatívnejšou v zahraničí. Nathan však tiež dodal, že niekoľko novinárov a spisovateľov, ako je napríklad James Mann, znepokojuje, že namiesto toho Čína zostane autoritatívnou a bude poskytovať pomoc iným nedemokratickým krajinám.

Realita nie je až taká extrémna, ako predvída Mann. Čína zostáva rezolútne autoritatívna a v skutočnosti sa to v posledných rokoch ešte zhoršilo. Lenže v témach, akými sú napríklad klimatická zmena, obchod a Severná Kórea, sa v skutočnosti stala kooperatívnejšou. Hoci sa Peking pokúsil založiť niekoľko alternatívnych medzinárodných inštitúcií, je tiež tretím najväčším prispievateľom do rozpočtu Organizácie Spojených národov a druhým najväčším prispievateľom jej mierovým misiám. Čína sa snaží o revíziu medzinárodného systému, aby mohla presadzovať svoju rastúcu silu, ale nie o revolúciu a úplné odstránenie medzinárodného poriadku, ktorý vybudovali západné krajiny.

Na vine je Amerika

Nový čínsky prístup k svetu a spôsob, akým ho svet prijíma, sú výsledkom pokračujúcej sily čínskej ekonomiky a rastúceho politického sebavedomia strany pod Siho vedením. Lenže tieto zmeny sa nedejú vo vzduchoprázdne, ale na pozadí totálneho kolapsu politickej a morálnej autority Spojených štátov vo svete. Nedávny výskum spoločnosti Pew Research Center ukázal, že vo viac ako tridsiatich skúmaných krajinách klesli sympatie k USA o 14 percentných bodov. Krajiny ako Austrália, Holandsko a Kanada sa teraz priaznivejšie pozerajú na Čínu než na Spojené štáty. Mnohé zo skúmaných krajín, vrátane Nemecka, Čile a Indonézie, majú väčšiu dôveru v líderstvo čínskeho generálneho tajomníka než amerického prezidenta. Čína sa agresívne snaží vylepšiť svoj obraz vo svete a míňa miliardy na zahraničnú pomoc, sľubuje obchod a investície a otvára Konfuciove inštitúty, ktorých úlohou je propagovať čínsku kultúru.

No a teraz sa pozrite, ako musia v očiach zvyšku sveta vyzerať USA. Krajina je politicky paralyzovaná a neschopná prijímať veľké rozhodnutia. Jej dlh obrovsky stúpa, ale investície do vzdelania, infraštruktúry, vedy a technológie tomu nezodpovedajú. Politika sa stala len odvetvím reality šou, kde sú najzaujímavejšie každodenné útoky, protiútoky, návraty a ostré komentáre. Historickú americkú vedúcu úlohu vo svete nahradila úzkoprsá a obmedzená ideológia. Zahraničná politika sa stala straníckou hrou. Washington rozbíja dohody, mení kurz a politiku takmer vždy len preto, aby za to získal politické body.

Pokles americkej reputácie po celom svete, ktorého sme svedkami, nie je ani tak dôsledkom rastúcej Číny, ako dôsledkom úpadku Ameriky.

Teraz najčítanejšie