Veľká októbrová Babišova revolúcia (udalosti týždňa)

Iveta Radičová, bývalá premiérka

Udalosť týždňa

Voľby v Česku potvrdili trend zmien politických preferencií v ostatnom čase: ľavicové strany prehrávajú, alebo oslabujú. Pozíciu víťaza si udržiavajú pravicové strany a do parlamentov nastupuje aj extrémna pravica. Politická scéna je rozdrobená, viac menších strán má zastúpenie v parlamentoch. Tieto menšie strany nemajú jasný programový pôdorys a nevytvárajú kompaktný blok, pretože na vstup do parlamentu dnes pre viaceré z nich stačí mantra odmietania, odsúdenia všetkého starého, štandardného a ponuka niečoho, nepodstatné čoho, avšak nového. Nové delenie štandardné vs. neštandardné, staré vs. nové je zatiaľ postačujúcou ponukou pre nespokojných voličov. Označuje vinníkov, odmieta minulé, počíta so selektívnou pamäťou a používa nástroje triedneho boja. A tak je „nová“ ideológia novotvarov jednoduchá: sú bežní ľudia, ktorí živia skorumpované staré politické elity, kultúrne kaviarenské pseudoelity a sociálnych parazitov vrátane migrantov. Riešením je nástup novej politickej elity, ktorá maká a nekradne, ktorá nás ochráni a zavedie poriadok. Že možno aj kradne? Ale veď to kričia tí starí, skorumpovaní, a tým sa predsa nedá veriť.

Prešľap týždňa

Na Slovensku vzniká nová zákonitosť: čím drahšie IT technológie, tým nefunkčnejší systém. Teda nasadenie nových technológií štátnou správou skoro s istotou znamená „prúser“.

 

 Ján Štrasser, spisovateľ

Udalosť týždňa

Výsledok parlamentných volieb 2017 v Českej republike sa okrem iného stal mannou nebeskou pre všetkých politológov a politických komentátorov. Až sa žiada parafrázovať Lasicu a Satinského: Občania, ktorí ešte nešpekulovali na tému českých volieb, nech sa hlásia u súdruha Žinčicu. Ešte raz sa odvolám na Lasicu, Satinského a Filipa, konkrétne na ich pieseň z roku 1981 – V našej obci. „V našej obci všetci pijú / iba Ďuro nie / každému z nás vŕta v hlave / čo mu asi je / Veď je taký ako my / zdravý mocný lakomý, /prečo sa len od nás / takto dištancuje? (…)  Lenže Ďuro ten si od nás / nedal poradiť / darmo sme ho ponúkali / nechcel si vypiť / Tak sme mu na oplátku / pichli vidly do zadku / Odvtedy je v našej obci / všetko v poriadku.“ Môj malý dôvetok: Pred 25 rokmi hrozilo, že v spoločnom štáte Čechov a Slovákov bratom Čechom tie vidly do zadku pichneme my, konkrétne Mečiar a jeho HZDS. Reakcia českej strany bola vtedy vcelku racionálna: aj preto sa rozpadlo Československo. Dnes si tie vidly pichli do zadku sami. Da zdrastvujet VOBR (Veľká októbrová Babišova revolúcia. Presnejšie: Veľká Okamuro-Babišova revolúcia)! Bonus: V4 je konečne opäť jednotná!

Citát týždňa

Pán Bžán tvrdí, že odmena 64 000 000 eur bola od samého začiatku virtuálna. (Zrejme v bitcoinoch.) K realite sa to má asi tak ako výrok, že Zem je plochá doska, ktorá spočíva na štyroch slonoch a tí stoja na obrovskej korytnačke.

 

Eugen Korda, novinár, .týždeň

Udalosť týždňa

Nič lepšie necharakterizuje osud Pavla Ruska, ako jeho fotografia, na ktorej sedí na invalidnom vozíku. Nie, neprajem mu chorobu, dokonca by som bol rád, keby sa nakoniec ukázalo, že si žiadnu vraždu neobjednal a to všetko je len výmysel mafiánov, ktorí si chcú zvýšiť nádej, že nestrávia celý život za múrmi väzenia. Každopádne bude niekoľko najbližších dní tráviť vo väzbe a modliť sa, aby ho krajský súd pustil na slobodu. Bývalý spolumajiteľ a riaditeľ Markízy, neskôr člen vlády a dnes po uši zadlžený muž tak bude mať možnosť celé hodiny a dni spytovať si v cele svedomie a premýšľať o tom, čo ho priviedlo do tejto situácie. Ja, ktorý som ho poznal osobne, na túto otázku odpoveď poznám. Teraz však ide o to, aby tú odpoveď našiel aj on.

Prešľap týždňa

Ak sa ukáže, že polícia celé tri roky nevyšetrovala informácie o tom, že Pavol Rusko si objednal u slovenskej mafie vraždu Silvie Volzovej, tak by sa občania tejto krajiny mali začať obávať o svoju bezpečnosť. Toto by bolo trestuhodné zlyhanie štátnych orgánov. Prezident policajného zboru pán Gašpar síce vyhlásil, že neexistuje žiadny záznam a ani dôkaz, ktorý by políciu z toho usvedčoval, policajnému prezidentovi sa však dá veriť jediná vec – že je policajný prezident a z titulu tejto funkcie permanentne celé roky klame či vedome zavádza verejnosť a pomáha brzdiť vyšetrovanie závažných káuz.

Podcenená udalosť

Verejnosť by mala „oceniť“ odvahu ministra Kaliňáka vystaviť svoj elektronický občiansky preukaz testovaniu. Nakoniec sa však ukázalo, že to nemyslel až tak vážne a náš hrdinský minister z testu potichučky vycúval. Pár dní na to z tvrdení, že sa vlastne nič vážne nedeje, vycúvalo aj ministerstvo vnútra a oznámilo, že sa elektronické podpisy zatiaľ rušia. Prečo? No, pre istotu.

 

Braňo Bezák, copywriter, hudobník

Udalosť týždňa

Božie mlyny na Slovensku zapli turbo. Pavol Rusko je vo väzbe a únos prezidentovho syna nemusí byť premlčaný. Keď to takto pôjde ďalej, možno sa Kaliňák sám udá. I tak sú však udalosťou týždňa voľby v Česku. Komunisti prehrali, eštébák vyhral. Vodcom českých nacionalistov je polovičný Japonec a tretie miesto získala strana, pomenovaná podľa zločincov, ktorí lúpia a vraždia na mori. Krajina Kafku a Havla jednoducho miluje absurditu.

Prešľap týždňa

To, že sa v komplexných IT systémoch objavujú bezpečnostné chyby, je normálne. Keď neveríte, spýtajte sa hocikoho, kto má Windows. Nenormálne je, keď sa pri objavení takejto diery zodpovední tvária bohorovne a tých, čo chcú pomôcť, vyzývajú na férovku. Kauza elektronických občianskych preukazov ukázala neschopnosť ministerstva vnútra adekvátne reagovať a komunikovať. Kiežby však toto babráctvo bolo najväčším problémom, ktorý na ministerstve vnútra máme.

Citát týždňa

„Nechci se do toho zabrušovat, abych se pak a z toho musel nějak vybrušovat a neřekl neco špatně. Já nechci nic ovlivňovat a čekám, co Tomio pro nás vyjedná.“

Miroslav Rozner, poslanec Okamurovej strany SPD 

 

Sergej Michalič, politický konzultant

Udalosť týždňa

Spoločné vyhlásenie najvyšších ústavných činiteľov k EÚ a NATO. Príčiny a ich následky bývajú v politike kľukaté, v prípadoch ako tento platí, že darovanému koňovi sa na zuby pozerať netreba, lebo ani chod dejín konské zuby nezaujímajú. Máme množstvo rôznych dokumentov a vyhlásení od vzniku samostatnej republiky (1993), ale takéto silné gesto, na takej politickej úrovni, podložené takým dobre a silno naformulovaným politickým textom a v správnej chvíli sme tu spoločne od prezidenta, premiéra a predsedu parlamentu asi ešte nemali. Kontext vnútropolitického minisummitu v ten deň doplnil komplementárny blog Richarda Sulíka s názvom „Rakúsko najprv, Česko tiež“.

Podcenená udalosť

Po euforicko-fanfarónskej vyzve Roberta Kaliňáka z konca minulého týždňa („môžete začať podpisom na mojom elektronickom občianskom preukaze, to je celkom dobrá výzva, skúste hacknúť môj občiansky“) začiatkom tohto týždňa porada zodpovedných štátnych orgánov zistila, že problém si zaslúži triezvy úsudok, to znamená rýchle účinné riešenie, ktoré ochráni ministrov občiansky preukaz. Malér takéhoto rozsahu sa pravdepodobne môže stať v rezorte hociktorému ministrovi na svete. A každý politik bez ohľadu na povahu režimu je pripravený na to, že takéto prípady veľakrát znamenajú prevziať politickú zodpovednosť aj za chyby iných. Osobitne ak rozsah problému člen vlády nepochopí včas. Toto pravidlo je občas kruté, častejšie ako občas vyslovene osobne nespravodlivé, ale spravidla sa dodržiava, lebo udržiava členov vlády v strehu viac ako ich ústavný sľub. Že sa u nás v tomto prípade už ani len okrajovo nespomenulo, či by pán minister hádam, predsa len, možno, trochu, azda, slovom či by nezvážil… iba to vypovedá o skutočnom postavení jeho osoby v reálnej štruktúre štátnej a osobitne formálnej aj neformálnej represívnej moci na Slovensku, mimo oficiálnej a akejkoľvek voľným okom viditeľnej hierarchie, ako to aj vypovedá o samotnej povahe tejto moci.

Citát týždňa

„Nepovažuji to za demokratické a vracíme se zpátky do totality.“ „… jsem se stal obětí. Nikdo mě na to ani neupozornil.“ „… se cítím podveden.“ Český senátor Jiří Hlavatý (ANO), ktorý úspešne kandidoval vo voľbách do poslaneckej snemovne a dodatočne zistil, že jeho senátorský mandát mu zvolením za poslanca automaticky zanikol.

 

Karolína Stach, politická radkyňa v Európskom parlamente

Udalosť týždňa

Sledovať politiku nie je vždy nutne radosť, ale prezident, privolajúc si dvoch ďalších najvyšších ústavných činiteľov, tento týždeň ukázal, že tomu tak byť môže. Na pár minút si v predsieni odložili svoje animozity a zo svojej pozície potvrdili, aké je a má byť zahraničnopolitické smerovanie Slovenska. V skratke: EÚ, NATO, spojenecké záväzky a jadro európskej integrácie. Dôležitá bude tiež ďalšia jasná komunikácia smerom k občanom. Všetci traja sa aj k tomu prihlásili. Je dobré vidieť, ak politici konajú v našom najlepšom záujme. Tento týždeň sme to takto aj zažili.

Prešľap týždňa

Facebook spustil pokusy na Slovákoch, aby preskúmal, či lepšie zarobí, keď prinúti stránky viac platiť. Keďže sme malý trh, nikomu to vopred neoznamoval a potom kdesi utrúsil, že to potrvá možno aj mesiace. Problém je, že takéto zmeny môžu mať vplyv napríklad na voľby, boj proti korupcii (ak napríklad obmedzíte protikorupčným aktivistom ich často jediný nástroj na publikovanie) a dosah kvalitných médií. Kým sme ale onen malý trh, firmám podnikajúcim so sociálnymi sieťami sú naše pletky ukradnuté. Bolo by preto fajn sa do budúcnosti zamyslieť, ako na ne pri – pre kvalitu demokracie – škodlivom správaní účinnejšie zatlačiť.

Podcenená udalosť

Veľmi prínosný pohľad do fungovania našej civilnej obrany ukázal v tomto denníku bývalý zamestnanec ministerstva Naď. Ukázal, aké demotivujúce a frustrujúce sú pre kvalifikovaných zamestnancov politické zmeny. Na miesta, kde potrebujeme byť najsilnejší a vysoko odborní (napr. NATO), posielame ľudí bez skúseností a organizačné štruktúry ministerstva sa menia bez ohľadu na funkčnosť. Vzhľadom na dôležitosť agendy, akou obrana je, ide o hanebné mrhanie kvalitnými ľuďmi a ich schopnosťami. Pamätajte na Naďove slová, keď bude SNS, ktorá za to nesie zodpovednosť, opäť hovoriť o tom, aká dôležitá je naša, slovenská bezpečnosť. Nateraz nie dosť, inak by sa tak nesprávali.

Citát týždňa

Otázka bola: „Čo nám môže EÚ dať?“ namiesto „Akú pridanú hodnotu môžeme spoločne s pomocou EÚ dosiahnuť?“ – takto priblížil kolektívne myslenie niektorých štátov strednej a východnej Európy Juho Romakkaniemi, vedúci kabinetu komisára Katainena.