Denník N

Katalánsky parlament schválil nezávislosť, Madrid odvolal ich vládu a prevezme právomoci

Demonštranti sledujúci rozpravu v katalánskom parlamente po ukázaní výsledkov hlasovania prepukli v radosť. Foto – tasr/ap
Demonštranti sledujúci rozpravu v katalánskom parlamente po ukázaní výsledkov hlasovania prepukli v radosť. Foto – tasr/ap

Aktualizované 21:02 – Udalosti v Katalánsku nabrali v piatok dramatický spád.

Katalánsky parlament v piatok vyhlásil jednostrannú nezávislosť od Španielska. Senát v Madride následne schválil  obávaný článok 155 ústavy voči „neposlušnej“ provincii.

Španielsky premiér Mariano Rajoy oznámil rozhodnutie odvolať katalánsku regionálnu vládu a rozpustiť miestny parlament. Právomoci katalánskeho kabinetu prevezme ústredná vláda v Madride. Nové voľby sa v regiónu majú konať 21. decembra.

O funkciu prišiel aj šéf katalánskej polície a niekoľko ďalších vysoko postavených činiteľov, oznámil Rajoy v priamom prenose v televízii.

Odišli

Za nezávislosť Katalánska v Barcelone v tajnej voľbe hlasovalo 70 poslancov (z celkového počtu 135), 10 boli proti, 2 sa zdržali. „Áno, využili sme naše právo na to, aby sme si vytvorili vlastný štát,“ napísal v katalánčine na Twitteri vicepremiér Katalánska Oriol Junqueras.

Hlasovania sa nezúčastnila prošpanielska vládna Ľudová strana, hnutie Ciudadanos ani socialisti. Poslanci týchto strán na protest odišli z rokovacej sály. „Zničí to to najcennejšie, to, že spolu žijeme v harmónii,“ povedal Carlos Carrizosa z Ciudadanos podľa Guardianu. Od katalánskeho premiéra Carlesa Puigdemonta žiadali predčasné voľby, ten to odmieta.

Madrid medzitým schválil článok 155. Ten nazývajú aj „jadrovou možnosťou“ a od roku 1978 a pádu režimu Franca nebol nikdy použitý. Podľa Mariana Rajoya je to jediná možnosť, ako vrátiť do Katalánska „právo, demokraciu a stabilitu“. Podľa lídrov Katalánska však tým prileje olej do ohňa.

Rajoy katalánskeho premiéra vinil aj z toho, že pre svoje separatistické kroky nemá za sebou jasnú väčšinu populácie regiónu. Prieskumy hovoria o tom, že obyvateľstvo je rozdelené zhruba pol na pol.

„Katalánci sa nemusia chrániť proti takzvanému španielskemu imperializmu, ale voči menšine, ktorá sa netolerantnou cestou vyhlasuje za majiteľov Katalánska,“ povedal španielsky premiér podľa BBC.

Katalánsko 1. októbra usporiadalo referendum o nezávislosti, ktoré bolo podľa španielskej ústavy nelegálne. Podľa katalánskej vlády sa ho zúčastnilo 43 percent ľudí, z ktorých 92 percent hlasovalo za nezávislosť. Počas neho došlo k zrážkam s políciou, stovkám zranených, aj mnohým neregulárnostiam pri hlasovaní.

Katalánsky premiér Carles Puigdemont potom podpísal vyhlásenie nezávislosti, ale pozdržal ho na dva mesiace, počas ktorých chcel vyjednávať s vládou v Madride. Tá rokovať nechcela, a preto vo štvrtok Puigdemont oznámil, že necháva rozhodnutie na parlament.

Debata v katalánskom parlamente bola vyhrotená. V okolí budovy sa zhromažďovali podporovatelia nezávislosti a po vyhlásení deklarácie dávali najavo radosť. Začali tiež spievať katalánsku hymnu Els Segadors.

Čo to znamená

Vyhlásenie nezávislosti, akokoľvek vážne, je len prvým krokom k nezávislému štátu. „Katalánsko bude štátom až vtedy, keď španielska vláda stiahne z regiónu svoje ozbrojené zložky, políciou, sudcov, vyberačov daní a tak ďalej. Vyhlásenie nezávislosti nevytvorí nový štát, je to len politický krok,“ povedal pre thelocal.es profesor medzinárodného práva José António Perea Unceta.

To sa španielska vláda nechystala urobiť. Práve naopak. Očakávalo sa, že po schválení článku 155 ústavy španielska polícia môže zatknúť členov katalánskej vlády. Rajoy v piatok poobede viedol zasadnutie vlády, ktorá rozhodla o odvolaní celej katalánskej vlády a následne spustí proces, ktorý by mal vyvrcholiť novými voľbami v Katalánsku. Tie zatiaľ naplánoval na 21. decembra.

Podľa odborníkov na to, aby štát bol nezávislým štátom, musí získať aj medzinárodné uznanie. Kataláncom podporu nesľúbila žiadna krajina. Naopak, Európska únia tvrdila, že ak by aj Španieli súhlasili s ich nezávislosťou a v Európe by vznikla nová krajina, Katalánci by automaticky neboli v Európskej únii a museli by požiadať o vstup.

Nový štát musí takisto získať rešpekt svojich obyvateľov. Katalánsko je v tomto rozdelené, čo ukázalo nielen referendum.

Podľa tohtoročných prieskumov podporuje nezávislosť (resp. hovorilo, že by za ňu hlasovalo v referende) od 39 do 47 percent ľudí. Podobne veľká časť je proti. Nedá sa tak povedať, že by kroky katalánskeho premiéra podporovala jasná väčšina ľudí.

Nezávislosť Katalánska

Teraz najčítanejšie