štvrtok

Slovák, ktorý vedie najlepší bar na svete: Pre britskú kráľovnú som namiešal koktail a naplnil som ním fontánu

Pre Erika Lorincza bolo dobrou školou barmanstva Japonsko. Barmani tam akoby tancovali tango, kým v Londýne to bolo ako na dedinskej diskotéke.

Erik Lorincz. Foto - autorka

ERIK LORINCZ je od roku 2010 hlavným barmanom American Bar v londýnskom hoteli Savoy, ktorý v tomto roku uspel v rebríčku 50 najlepších barov na svete. V jeho bare si podávajú kľučky svetové celebrity, chodia tam členovia kráľovskej rodiny, prídu bez toho, aby si to niekto všimol. Počas nášho rozhovoru sa ho hostia z nadšenia, ako ich obsluhuje, okrem iného pýtali, odkiaľ pochádza. Som zo Slovenska, odpovedal.

V jednej z posledných bondoviek ste učili hercov miešať koktaily. Ako ste sa k tomu vlastne dostali?

Jedného dňa mi zavolal kamarát, že potrebuje tri miesta pri bare. Má okolo päťdesiatky, v Londýne pozná každého a povedal to tak rázne, že som hneď spozornel. Prišiel s Barbarou Broccoli, ktorá po otcovi prebrala práva na Jamesa Bonda. Keď som im miešal drinky, kamarát jej hovorí, prečo ma nezoberie do bondovky. Keď už začali natáčať, zazvonil mi telefón, číslo sa končilo na 007. Bola to Barbara a spýtala sa ma, či by som chcel robiť na bondovke. Chcela, aby barmanská scéna v Skyfall, kde James Bond pije Martini, bola spravená profesionálne. Prišli za mnou štyri herečky, ktoré som od základov trénoval, ako majú namiešať drink.

Boli ste aj priamo pri natáčaní filmu?

Pozvali ma do štúdia, kde spravili kópiu interiéru kasína v Hongkongu. Bolo tam veľa komparzistov, ktorí hrali čašníkov, zrazu som videl, ako jeden berie tácku s dvomi rukami. Stál som vedľa režiséra Sama Mendesa a povedal som mu, že toto bolo veľmi zlé. Zastavil natáčanie a šlo sa odznova. Čašníkovi som povedal, aby jednu ruku dal pod tácku a druhou si ju len jemne pridržiaval, keď ide po schodoch, ale nech sa to snaží držať iba na jednej ruke a pozerať pred seba.

Ako ste sa vlastne dostali k barmanstvu?

Chodil som na strednú hotelovú školu v Nitre a trochu sme sa tam dotkli aj barmanstva. Namiešali sme pár drinkov a vraveli nám, tak toto je barmanstvo. Stále si pamätám video, v ktorom barman predvádzal svoje zručnosti a pre mňa to bolo wau. Na Slovensku nebol v tom čase žiaden koktailový bar ani školy. Barmanskú školu som našiel v Prahe, kurz trval tri mesiace. To bolo v roku 2001 a odvtedy som sa nezastavil. V tom čase sa otváral prvý koktailový bar v Bratislave a mali, samozrejme, málo barmanov. Cez týždeň som študoval v Prahe, v piatok po škole som sadol na vlak, prišiel do Bratislavy a pracoval v bare.

Stačili tie tri mesiace na to, aby ste získali slušné barmanské zručnosti?

Vôbec nie. Akurát sa mi otvorili oči, o čom to barmanstvo je. Musíte sa tomu venovať každý deň, naučiť sa zručnosť a byť tomu oddaní. Pamätám sa, keď som prišiel za bar a veľmi sa mi triasli ruky. V duchu som si hovoril, ako budem miešať drinky, keď sa mi trasú ruky. Musel som si zvyknúť na to, že pracujem pred ľuďmi. Po kurze som v Bratislave zostal normálne pracovať. Pre veľa ľudí bolo vtedy novinkou, že koktail je aj niečo iné ako červené víno s kofolou alebo gin s tonikom. Veľmi rýchlo som zistil, že sa mám stále čo učiť a chýbala mi angličtina. Tak som si zbalil kufre, dal som v práci výpoveď a prišiel som do Anglicka.

Asi ste sa hneď nestali hlavným barmanom.

Nie. Cez deň som chodil do jazykovej školy a večer robil v nočnom klube, zbieral som poháre a čistil popolníky. Chodilo tam veľa celebrít, ale ja som tam bol stratený človek. Mal som takú angličtinu, že som nemohol ani pomáhať barmanovi. Štvalo ma, keď som sledoval barmanov, aké majú základy a že to berú len ako prácu, pričom pre mňa to bola misia. Keď som sa naučil po anglicky, dal som všetkých do pozoru. V priebehu polroka som sa tam vypracoval na hlavného barmana.

V čom ste boli lepší ako kolegovia?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Rozhovory

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |