Denník N

Katalánsku už vládne Madrid, separatistom hrozí väzením. Tí chcú budovať nový štát

Demonštrácia za jednotu Španielska v Barcelone. Foto – TASR/AP
Demonštrácia za jednotu Španielska v Barcelone. Foto – TASR/AP

Madrid verí, že situáciu vyriešia decembrové voľby.

Katalánsky premiér Carles Puigdemont pôsobil cez víkend pokojne. Bol sa naobedovať v reštaurácii vo svojom rodnom meste Girona, kým v televízii vysielali jeho vopred nahranú správu obyvateľom.

V nej vyzýval na „demokratickú opozíciu“ voči rozhodnutiu Madridu prevziať kontrolu nad Katalánskom. Španielsky senát tak urobil v piatok poobede len niekoľko minút po tom, čo katalánsky parlament odhlasoval vyhlásenie nezávislosti Katalánska.

„Budeme ďalej budovať slobodnú krajinu,“ povedal Puigdemont.

O Katalánsku ako o krajine písal v nedeľu aj jeho zástupca v miestnych novinách. „Premiérom krajiny je a zostane Carles Puigdemont. Nemôžeme uznať puč proti Katalánsku ani žiadne z protidemokratických rozhodnutí, ktoré Ľudová strana (premiéra Mariana Rajoya) prijíma na diaľku z Madridu,“ napísal Oriol Junqueras.

Najväčšia kríza

Španielsko v týchto dňoch čelí najväčšej kríze od pádu Francovho režimu pred 40 rokmi. „Potenciál destabilizácie je v súčasnej situácii väčší ako pri pokuse o puč v roku 1981 alebo v dôsledku terorizmu,“ napísali noviny El País.

Katalánsku nezávislosť cez víkend neuznala žiadna krajina na svete (nepresné správy hovorili o uznaní zo strany africkej Gambie). Nie je jasné, aký bude vývoj po tom, čo Madrid prvýkrát prevzal moc nad jedným z autonómnych spoločenstiev.

Fakticky to znamená, že centrálna vláda v Madride prepustí vyše 140 ľudí vrátane premiéra Puigdemonta, jeho zástupcu, ministrov či šéfa miestnej polície. Zľutovali sa len nad vedením verejnoprávnych médií v regióne, ktoré výrazne podporovali nezávislosť.

Katalánsko bude najbližšie dva mesiace riadiť vicepremiérka španielskej vlády Soraya Sáenz de Santamaría. Jednotlivé madridské ministerstvá si podelia riadenie katalánskych rezortov. Veľké zmeny sa podľa El País neočakávajú, no zastaví sa práca súvisiaca s nezávislosťou Katalánska.

Situácia cez víkend bola relatívne pokojná, no to sa môže zmeniť. Budúci týždeň zrejme polícia zadrží Puigdemonta a ďalších predstaviteľov teraz už bývalej katalánskej vlády.

Vyhlásenie nezávislosti je podľa španielskych zákonov zradou a previnilcom hrozí trest do 30 rokov väzenia. Nie je však jasné, či a koho vôbec zatknú. Väzenie hrozí všetkým 70 poslancom, ktorí hlasovali za nezávislosť. Hoci išlo o tajnú voľbu (práve vzhľadom na možné stíhanie), odporcovia odišli zo sály a je viac-menej jasné, kto ju podporil.

Otázka je, ako príde k zatknutiu a ako na to budú reagovať podporovatelia nezávislosti. „Ak hovoria, že zatknú Puigdemonta a predsedníčku parlamentu, budeme ich brániť. Ale bude to pokojný odpor. Nech sú to oni, ktorí použijú násilie,“ povedala pre Daily Telegraph 17-ročná Sara.

Štrajky a občianska neposlušnosť

Zástancovia nezávislosti sa chystajú štrajkovať (vyhlásili to už jedny odbory). Tiež je otázka, či bude pokyny madridskej vlády rešpektovať 200-tisíc štátnych zamestnancov a 27-tisíc zamestnancov regionálnej vlády. Objavili sa aj slová o nenásilnej občianskej neposlušnosti.

Nie všetci Katalánci však majú takýto postoj. Katalánsko je v otázke nezávislosti výrazne rozdelené. Zástupcovia zotrvania Katalánska v Španielsku vyšli do ulíc v nedeľu, keď chceli ukázať, že veľká časť – možno väčšina – Katalánska je proti krokom premiéra.

Prieskumy verejnej mienky sú vyrovnané. Referendum, ktoré mohlo pomer síl zistiť, bolo podľa španielskej vlády protiústavné, sprevádzali ho násilnosti polície aj neregulárnosti, keď niektorí občania údajne volili viackrát. V tomto zmätku hovorí Katalánsko o 43-percentnej účasti (El País píše o 38 percentách) a 92-percentnej podpore.

V súčasnom parlamente majú strany bojujúce za nezávislosť 70 poslancov, čo je tesná väčšina v 135-člennom zbore. Podľa El País v roku 2015 hlasovalo za tieto strany 2,5 milióna z 5,5 milióna voličov.

Decembrové voľby

Tento „výnimočný“ stav by mal trvať necelé dva mesiace do volieb do katalánskeho parlamentu. Rajoy ich vyhlásil na 21. decembra; nikto nečakal, že to bude tak skoro. Väčšina očakávala, že sa bude voliť až v januári. Cieľom španielskeho premiéra je, aby stav, keď vláda kontroluje Katalánsko, netrval dlho.

„Katalánci budú môcť povedať, čo si myslia o tom, čo zažili za posledný rok,“ povedal podľa BBC hovorca vlády v Madride. Podľa sobotného prieskumu El Mundo by koalícia za nezávislosť prišla o väčšinu. Získala by 42,5 percenta hlasov a v parlamente by jej chýbali tri hlasy.

Otázka je, či sa strany za nezávislosť vôbec zúčastnia volieb. Krajne ľavicová CUP to už odmietla. Ak by sa snažili zabojovať o väčšinu, mohli by tým vo vlastných očiach legitimizovať prevzatie moci nad Katalánskom zo strany Madridu. Ak však budú voľby bojkotovať, väčšinu v parlamente získajú strany, ktoré sú proti nezávislosti.

V ich prospech môže hrať aj súčasný ekonomický vývoj v krajine. Katalánsko je síce jedna z najbohatších častí Španielska, keď sa tu vytvorí 19 percent španielskeho HDP, no posledné kroky ekonomike neprajú.

Už vyše 1700 spoločností presťahovalo svoje sídlo z Katalánska, prípadne to plánuje urobiť. Sú medzi nimi aj dve z piatich najväčších miestnych bánk.

„Keď stratíte CaixaBank, symbol Katalánska, je to demoralizujúce. Spoločnosti ako Sabadell presťahujú svoj vrcholový manažment a potom odídu aj peniaze. To isté, čo sa stalo v Quebecu, sa stane aj tu,“ povedal pre Daily Telegraph Carlos Rivadulla z asociácie Empresaris de Catalunya.

Klesajú aj zisky z turizmu. Barcelona je jedno z najnavštevovanejších miest Európy. Niektorí hovoria až o tretinových stratách od referenda začiatkom októbra.

Polícia

Jedným z mála ľudí, ktorí povedali, že sa podriadia nariadeniu španielskej vlády, je šéf katalánskej polície Mossos, populárny Josep Lluís Trapero. Práve on odmietol počas referenda poslúchnuť rozkazy a použiť násilie voči Kataláncom, ktorí išli hlasovať v protiústavnom referende. Za vzburu mu hrozí stíhanie.

Pre Madrid bude dôležité, ako si dokáže podriadiť katalánsku políciu. Celkovo ide o 16- až 17-tisíc ľudí, kým centrálna vláda má v provincii v súčasnosti 10-tisíc policajtov. Podobne ako medzi ľuďmi, aj v polícii sú názory na katalánsku nezávislosť rozdelené.

„Atmosféra je ťažká, situácia medzi kolegami je veľmi napätá, počuť hádky, krik,“ povedal jeden z policajtov pre portál local.es. Podľa BBC otázka znie, či splnia rozkazy, ak im ich nový, Madridom dosadený veliteľ nariadi zatknúť lídrov Katalánska.

Ďalšou otázkou je, ako by reagovali, ak by im Madrid nariadil použiť násilie voči demonštrantom podobne, ako sa to stalo počas referenda, keď to odmietli.

„Nemyslím si, že príde k vzbure. Ale ak začneme dostávať extrémne rozkazy, aby sme išli do zrážok s ľuďmi, mnohí príslušníci budú váhať s ich vykonaním,“ dodal pre local.es policajt Manuel.

Ak by nakoniec došlo ku krvavým zrážkam medzi políciou (či už katalánskou, alebo španielskou) a ľuďmi, zrejme by to znížilo šance španielskej vlády dostať všetko pod kontrolu. Práve prípadná brutalita by mohla spôsobiť, že mienka nerozhodnutých obyvateľov Katalánska aj svetovej verejnosti by sa mohla nakloniť na stranu nezávislosti.

Denník Guardian v analýze píše, že premiér Mariano Rajoy musí byť veľmi opatrný, aby jeho kroky proti regiónu neboli pritvrdé. Zdroje z vlády zatiaľ hovoria, že chce konať „opatrne a primerane“.

„Najväčšia nočná mora pre Rajoya je možnosť, že kríza prepukne do násilia. Krv na uliciach v Barcelone vysielaná naživo v televízii by všetko mohla zmeniť,“ napísal Guardian.

Nezávislosť Katalánska

Teraz najčítanejšie