Denník N

Newsfilter: Smer sa priznal ku Ftáčnikovi, lebo jednotný front už pravica nepostaví

Robert Fico, Viktor Stromček a Milan Ftáčnik. Foto – TASR
Robert Fico, Viktor Stromček a Milan Ftáčnik. Foto – TASR

Všetko dôležité spravodajské z víkendu s bodkou Martina M. Šimečku o reportážach o mužských predátoroch a ich obetiach.

Udalosti víkendu vybral a komentoval Konštantín Čikovský

1. Smer v Bratislave podporil Ftáčnika

Smer odporúča svojim členom, aby v župných voľbách v Bratislavskom kraji volili za župana Milana Ftáčnika. Krajský predseda Smeru Martin Glváč to urobil v liste členom strany. Samotný Ftáčnik povedal, že sa o tom tiež dozvedel až cez víkend, a zopakoval, že so Smerom ani so žiadnou inou stranou o podpore nerokoval, že sa naďalej cíti ako nezávislý kandidát.

Prečo Smer podporil Ftáčnika? Milan Ftáčnik bol pre Smer od začiatku najvhodnejší kandidát, pretože z osobností, ktoré majú na víťazstvo v Bratislave, sa jediný hlási k ľavici.

Smer však vedel, že ak ho podporí, vytvorí tým tému volieb a pomôže vytvoriť „protiboľševickú“ alebo ešte účinnejšie „protibašternákovskú“ koalíciu. Preto Smer podporil Ftáčnika až v poslednej chvíli, keď je šanca na zorganizovanie jednotného frontu odporu už preč. List členom strany budú síce celý predvolebný týždeň citovať všetky médiá, no odporcovia Smeru aj tak nebudú vedieť, ako presne majú reagovať.

Pravica vo verzii jeseň 2017 im ponúka Juraja Drobu, ktorý však podľa čerstvých serióznych prieskumov má menšiu podporu ako Rudolf Kusý a Pavol Frešo.

Glváč a spol. vedia, že súperi Milana Ftáčnika sú medzi sebou takí rozhádaní, že šanca, aby sa dohodli na spoločnom postupe a vysvetlili ho po tom všetkom zrozumiteľne svojim voličom, je mizivá. Všetci preto pôjdu až do poslednej sekundy za seba.

Svedčí o tom aj prvá reakcia šéfa volebného štábu SaS Ľubomíra Galka. Ten v reakcii na podporu Smeru pre Ftáčnika nazval Freša „hrobárom pravice a SDKÚ“ a pripomenul mu jeho „nomináciu šéfa NKÚ v kolaborácii so Smerom“. Rudolf Kusý má podľa Galka „procházkovské financovanie kampane“, a tak podľa neho ide v týchto voľbách len o súboj „smerák verzus náš pravicový demokratický kandidát Ďuro Droba“.

Je len otázkou času, kedy aj všetci ostatní kandidáti o sebe vyhlásia, že práve oni sú tí naozajstní vyzývatelia Smeru. Najpravdepodobnejší výsledok tak je, že „pravicoví“ kandidáti získajú v Bratislavskom kraji dokopy možno až trikrát viac hlasov ako víťaz volieb, ale bude im to nanič dokopy aj jednotlivo.

Oranžová je ešte vo forme. Smer má teraz favoritov v šiestich krajoch, prihlásil sa k favoritovi v Banskobystrickom kraji (Lunter) a teraz urobil podobný taktický ťah aj v Bratislave.

V ideálnom prípade tak strana Smer obháji všetky posty županov a bude na tribúne s víťazom aj vo zvyšných dvoch. Bude teda možno ešte úspešnejšia ako pred štyrmi rokmi, hoci v dvoch krajoch ani len neskúsila nájsť vlastného kandidáta a ponúknuť tak pre župu vlastný program.

Otázka na záver: Je už teraz jasné, prečo Smer a najmä Martin Glváč osobne presadzovali jednokolové voľby županov?

2. Ak Mečiara nakoniec odsúdia, poďakujte aj poslancovi Dostálovi

Týždeň, v ktorom odsúdili dvoch exministrov za SNS a vo väzbe sa ocitol exminister a majiteľ strany ANO Pavol Rusko, sa skončil symbolicky informáciou, že vyšetrovaný bude napokon aj Vladimír Mečiar.

Generálna prokuratúra zrušila rozhodnutie policajných vyšetrovateľov, ktorí posudzovali Mečiarove amnestie. Malo ísť o podozrenie zo zneužitia právomocí verejného činiteľa, ktoré však už bolo podľa policajtov premlčané.

Nie je teda ešte dokázané, že sa skutok stal a bol trestným činom, ale odbiť to len tým, že to bolo dávno, sa podľa generálnej prokuratúry nedá.

Poďakujte poslancovi Dostálovi. Generálna prokuratúra si policajný spis vypýtala pravdepodobne po tom, čo sa na ňu obrátil poslanec Ondrej Dostál (OKS).

Ten poskytol aj argumentáciu, prečo bol pôvodný záver policajtov predčasný:

Ak boli Mečiarove amnestie trestným činom zneužitia právomoci verejného činiteľa, nemôžu byť premlčané, lebo podľa ústavného zákona, ktorý umožnil zrušenie Mečiarových amnestií, ich zrušením sa nielen rušia všetky zákonné prekážky na stíhanie amnestovaných činov, ale zároveň sa priamo stanovuje, že lehota trvania týchto zákonných prekážok (vyvolaných amnestiami) sa nezapočítava do premlčacích lehôt vzťahujúcich sa na Mečiarom amnestované skutky. (viac tu)

A ak neveríte, že to, či bude stíhaný bývalý premiér, závisí niekedy len od listu jedného opozičného poslanca, pozrite si na Dostálovom Facebooku chronológiu rozhodnutí parlamentu, policajného vyšetrovania a reakcie prokuratúry.

3. Sľuby Jaguaru o platoch boli zrejme prehnané

Poslanec Sme rodina Milan Krajniak tvrdí, že automobilka Jaguar Land Rover ponúka v realite oveľa menšie platy, ako sľubovala. Sľubovaný bol nástupný plat 1225 eur mesačne, ale realita ponúkaná úradmi práce je 650 eur.

Údaj o priemernom plate 1225 eur mesačne, čo je dokonca viac ako súčasný nástupný plat vo Volkswagene, má poslanec z denníka Pravda, ktorý sa odvoláva na ministerstvo financií. Podobné sľuby v rokovaniach zrejme naozaj padali, pretože napríklad vládny materiál ráta so sumou 870 eur mesačne v čistom, čo je približne 1100 eur v hrubom.

Veľký rozdiel medzi publikovanými sľubmi a realitou vysvetľuje Jaguar tým, že ide o nástupný plat v čase, keď sa ešte nevyrába, a nezahŕňa ďalšie príplatky, napríklad nadčasy či dotácie za dochádzanie za prácou a podobne.

S číslami, ktoré pripomenul poslanec Krajniak, bol v nedeľu v RTVS konfrontovaný aj minister práce Ján Richter. Nepovedal, či je to pravda ani či je to v poriadku, len tiež prerozprával stanovisko Jaguara.

Jaguar nemá dôvod panikáriť. Niektoré časti investičnej zmluvy medzi štátom a automobilkou nie sú zverejnené, no z doterajších informácií sa zdá, že Jaguar garantuje len počet vytvorených pracovných miest, nie ponúkané platy.

V praxi to znamená, že ak automobilka v Nitre nenájde dosť ľudí, požiada štát, aby jej povolil dovoz ľudí napríklad zo Srbska.

Štát potom nebude mať na výber a bude musieť automobilke vyjsť v ústrety. Lebo ak bude dotovaný Jaguar na Slovensku zamestnávať najmä cudzincov z krajín s nižšími mzdami, bude to pre vládu menšia hanba, ako keby výrobu nespustil vôbec.

Jednou vetou:

  1. Bývalá premiérka Iveta Radičová pred župnými voľbami podporila Daniela Krajcera, ktorý sa uchádza o post predsedu bratislavského VÚC.
  2. Kaliňák tvrdí, že riziko v súvislosti so zneužitím elektronických podpisov síce existuje, no je malé a štát urobil všetky opatrenia, aby k zneužitiu nedošlo.
  3. Súdna rada ostane naďalej bez podpredsedu, voliť sa nebude ani v pondelok.
  4. Uchádzači o eurofondy v školstve podľa piatich podnetov polícii tvrdia, že od nich žiadali úplatok vo výške 20 percent z ceny ich projektu.
  5. Na ministerstve obrany končí dôležitý úradník s väzbami na SNS – riaditeľ sekcie medzinárodných vzťahov Oleg Havasi.
  6. Vlaky v Bratislave by podľa Sygicu zrýchlili dopravu: obyvatelia Dunajskej Lužnej by sa do Auparku dostali aj v špičke za 28 minút.
  7. Ladislav Bašternák je povinný zaplatiť Milanovi Kňažkovi 55-tisíc eur za to, že mu poškodil dom stavbou svojej vily.

Zaujímavé články:

• Andrej Bán spomína na to, keď/když sa/se delilo/dělilo Československo. (.týždeň)

• Daniel Dujava o tom, že všetky cesty vedú k fiškálnej únii. (sme.sk)

• Michal Lehuta o tom, že nikdy nebolo lepšie a prečo tomu aj tak neveríme. (etrend.sk)

Fb status:

Citát dňa:

Iste chápete, že sme v tejto situácii nemohli priamo podporiť Milana Ftáčnika, lebo by sa okamžite strhla pravicová mediálna hystéria.“

Martin Glváč v liste členom Smeru

Nový Shooty:

Odkaz Martina M. Šimečku:

Hnutie „Me too“, keď milióny žien na celom svete odrazu hovoria o svojich zážitkoch s mužskými sexuálnymi predátormi, začína rúcať viacero pomníkov a legiend. Jednou z nich je Leon Wieseltier, ktorý tridsať rokov viedol literárnu sekciu slávneho magazínu The New Republic a patrí k najvplyvnejším americkým intelektuálom.

Do minulého týždňa bol editorom mesačníka The Atlantic, ktorý mu dal okamžitú výpoveď po tom, čo niekoľko žien porozprávalo svoje zážitky s ním z čias, keď pracovali v redakcii TNR. A aby toho nebolo dosť, The Atlantic minulý týždeň ich výpovede zverejnil v dlhej reportáži, ktorá je plná detailov o Wieseltierových výpadoch. Nikdy nezašiel tak ďaleko ako Harvey Weinstein – neznásilňoval, iba sa žien dotýkal na chúlostivých miestach, bozkával ich na ústa a viedol pred nimi reči plné sexuálnych narážok. Autorkou reportáže je Michelle Cottlová, ktorá strávila v TNR dvanásť rokov a sama zažila niekoľko nepríjemných situácií, napríklad keď ju Wieseltier pozval do hotelovej izby na šampanské a vypytoval sa na jej osobný život so zjavným záujmom o jeho sexuálnu stránku. Nedotkol sa jej, ale mala z toho rozhovoru veľmi nepríjemný pocit, ktorý viacero žien opísalo podobne: „Leona tešilo privádzať mladé ženy do situácie, v ktorej sa cítili veľmi nepríjemne.“

Novinárka Eliza Grayová spomína, ako ju raz pozval k sebe na rozhovor o jej texte, ktorý bol o umení, vzal z knižnice jednu knihu s fotkami sôch, otvoril ju na strane, kde bola socha nahého mužského tela, a spýtal sa: „Nie je to ten najerotickejší obraz, aký si kedy videla?“

Ale vedel byť sexuálne naliehavý aj inak. Hillary Kellyová spomína, ako ju viackrát pobozkal na ústa a potom sa len šibalsky usmial a povedal: „Toto je odmena za tvoju prácu.“

Na druhej strane, všetky spovedané ženy priznávajú, že Wieseltier ich priťahoval svojím nesmiernym intelektom, šarmom a vzdelaním. Veľký profil tohto bohéma, ktorého prirovnávajú k Oscarovi Wildovi (ten bol však homosexuál) alebo k židovskému filozofovi Baruchovi Spinozovi, publikoval v roku 1995 magazín Vanity Fair.

Ale Wieseltier nebol len predátor – vedel byť k ženám aj veľkorysý, tolerantný a mnohým pomohol ku kariére. Lenže to všetko už neplatí, v týchto dňoch sa z neho stal vyvrheľ.

Na týchto reportážach o mužských predátoroch a ich obetiach, s ktorými sa v posledných týždňoch roztrhlo vrece, je zaujímavý jeden paradox: na jednej strane sú veľkým prínosom pre zlepšenie sveta, lebo odhaľujú krutosť civilizácie postavenej na mužskej nadvláde. Na druhej strane sa ocitajú v tesnej blízkosti toho, proti čomu bojujú – v inom kontexte by totiž svojím obsahom mohli nechtiac obstáť aj v erotických časopisoch, keďže sú plné podrobností, ktoré by cynický (mužský) čitateľ mohol považovať za dráždivé. S tým sa však asi ťažko dá niečo robiť, keďže sexualita a obťažovanie je ich samotnou témou, a ako inak vlastne ozrejmiť mužom, čo všetko majú považovať za neprípustné?

A okrem toho, že ich píšu prakticky výlučne ženy, je na nich pozoruhodné ešte jedno: sú výzvou všetkým ženám, aby nemlčali a aby si nevyčítali, že sa mužom nedokázali brániť. „Prestaňte sa bičovať, dámy. Tieto veci sú vždy komplikované. Ale nikdy to nie je vaša chyba. Nikdy nebola,“ dodáva na záver autorka Michelle Cottlová.

A tu ešte niečo z iného súdka: skvelý český novinár Tomáš Němeček hodnotí výsledok českých volieb optimisticky.

Mečiarove amnestie

Newsfilter

Župné voľby 2017

Teraz najčítanejšie