Prokurátora Špirka znovu obvinili, tentokrát z prečinu zneužitia právomoci verejného činiteľa
Vlani v júli obvinili prokurátora špeciálnej prokuratúry Vasila Špirka zo zločinu zneužitia právomoci verejného činiteľa. V auguste zasiahol generálny prokurátor, no stíhanie pokračovalo. Špirko je opäť obvinený. Namiesto zo zločinu z prečinu, za čo je nižšia sadzba.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Vasil Špirko dozoroval vyšetrovanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka v kauze Ladislava Bašternáka. Vlani v júli ho obvinili zo zločinu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár vyhovel Špirkovej sťažnosti a toto uznesenie v auguste zrušil. Stíhanie však pokračovalo a ako zverejnil bratislavský krajský sudca Peter Šamko na stránke pravnelisty.sk, Špirko je opäť obvinený.
Šamko zverejnil uznesenie o obvinení z 23. októbra, ktoré mu poskytol samotný prokurátor. Zdôraznil to, aby nevzniklo podozrenie, odkiaľ uznesenie získal. To sa dialo vlani v lete, keď na obvinenie Špirka upozornil.
Obvinili ho z toho, že vyťažil informácie od daňového podvodníka Ľuboša Vargu o podozreniach z trestných činov na ministerstve vnútra a potom ich spísal ako jeho trestné oznámenie. Varga ich aj podpísal, no potom podal trestné oznámenie, v ktorom tvrdil, že nevedel, čo robí, a že ho prokurátor podviedol.
Špirko údajne tiež dal trestné oznámenie podpísať zapisovateľke, ktorá však pri úkone nebola prítomná.
Nie zločin, ale prečin, a teda menší trest
Tentoraz však už nevidel vyšetrovateľ v jeho konaní zločin, ale prečin. Hrozí mu teda menší trest. Namiesto štyroch až desiatich, je to „len“ dva až päť rokov za mrežami. Sám vyšetrovateľ pritom podľa Šamka pripúšťa, že po výsluchu prokurátora je možné, že o trestný čin vôbec nešlo, a to s poukazom na jeho nepatrnú závažnosť.
Zatiaľ čo vlani v lete bol podľa vyšetrovateľa skutok „dokonaný“, tentoraz hovorí o štádiu pokusu. Sudca Šamko však vo svojom článku upozorňuje, že pokus trestného činu zneužitia právomoci verejného činu nie je možný.
Vyšetrovateľovi tiež vyčíta, že rovnako ako v minulosti, ani tentoraz neuviedol nič konkrétne ohľadom toho, komu chcel prokurátor spôsobiť škodu, v čom mala spočívať, alebo komu chcel zabezpečiť neoprávnený prospech a v čom mal spočívať.
„Tieto okolnosti charakterizujú znak základnej skutkovej podstaty trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa a musia mať v opise skutku svoj odraz,“ zdôraznil Šamko.
Chýba tomu logika
Sudca sa pozastavuje nad tým, že podľa vyšetrovateľa by ujma mohla vzniknúť zverejnením zápisnice z výsluchu nielen oznamovateľovi, ale aj jeho advokátovi. Zároveň tak mohla byť spôsobená „presne nešpecifikovaná škoda“ aj osobám uvedeným v zápisnici.
Šamko však pripomenul, že zápisnicu z výsluchu oznamovateľ podpísal. „Nie je vôbec jasné, ako môže byť oznamovateľ poškodený, keď zápisnica o trestnom oznámení obsahuje len to, čo sám vypovedal,“ zamýšľa sa sudca.
A nie je podľa neho „celkom logické“ ani to, ako sa mohol stať poškodeným advokát oznamovateľa. Pýta sa, aké povinnosti a následky by musel tento advokát znášať za to, že jeho klient uvádza určité údaje do zápisnice o trestnom oznámení, ktorú aj podpísal.
Ak vyšetrovateľ píše o možnej škode aj osobám uvedeným v zápisnici, tak mu Šamko vyčíta, že vôbec neuvádza, kto by tieto „bájne osoby“ mal predstavovať. Ak raz skutková podstata nejakého trestného činu vyžaduje úmysel páchateľa spôsobiť inému škodu, tak v uznesení musí byť aj konkrétne uvedené, v čom a komu mohla škoda vzniknúť.
„Je neprijateľné vznášať obvinenie komukoľvek za to, že mohol niekomu spôsobiť nejakú škodu, ak nie je jasné, v čom by táto škoda mala alebo mohla spočívať,“ píše sudca.
Pri výsluchu hovorili o najvyššej politike a praní peňazí
Šamko vo svojom texte tiež upozornil na výpoveď bývalého príslušníka väzenskej stráže, ktorý predvádzal oznamovateľa, teda Vargu. Bývalý väzenský dozorca povedal, že v miestnosti ostal len oznamovateľ a Špirko, no za dverami počul, ako sa bavili o najvyššej politike. Varga vraj vysvetľoval prokurátorovi, ako fungoval celý systém fungovania prania peňazí.
Sudca v tejto súvislosti píše, že ak je to tak, bolo povinnosťou Špirka tieto slová zachytiť aj písomne a preveriť ich. Ak oznamovateľ klamal, tak nie je možné, aby za to niesol zodpovednosť prokurátor. On nesie zodpovednosť za to, či a ako takéto tvrdenia preverí.
Šamko zároveň zdôrazňuje, že sa v článku venuje len odbornej podstate. V minulosti mu totiž vytkli, že ako sudca by nemal komentovať „živé“ veci. Riešila ho aj sudcovská rada Krajského súdu v Bratislave.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
