Denník N

Chemička a vedkyňa roka: V našich riekach je viac odpadu ako v okolitých krajinách

Mária Omastová získala ocenenie Vedkyňa roka 2016 a pracuje na Ústave polymérov SAV. Foto N - Tomáš Benedikovič
Mária Omastová získala ocenenie Vedkyňa roka 2016 a pracuje na Ústave polymérov SAV. Foto N – Tomáš Benedikovič

Vedkyňa roka Mária Omastová povedie tím na výskum plastového odpadu v Dunaji. Slovenskí vedci vymysleli biodegradovateľný plast, ktorý sa vo vhodnom prostredí rozloží do šiestich mesiacov.

Slovenskí vedci z Ústavu polymérov Slovenskej akadémie vied a ich rakúski kolegovia spustia v novembri trojročný projekt s názvom PlasticFreeDanube, ktorého cieľom bude analýza plastového odpadu na úseku medzi Viedňou a Gabčíkovom.

Vedci v minulosti odhadli, že ročný prírastok plastov donesených do Čierneho mora Dunajom sa pohybuje medzi 530 až 1550 tonami.

Slovenský tím nového projektu vedie chemička Mária Omastová zo Slovenskej akadémie vied, ktorej tento rok udelili cenu Vedkyňa roka.

Pre Denník N odborníčka objasnila, že cieľom výskumu je „zistiť, aké plasty, či už ide o PE, PVC, PET (známe ako polyetylén, polyvinylchlorid a polyetyléntereftalát) alebo iné plasty sú v odpade Dunaja zastúpené. Tiež chceme identifikovať, odkiaľ plasty pochádzajú: či ide o odpad z domácností, alebo o priemyselný plastový odpad.“

Podľa slovenskej vedkyne je nemalá časť odpadu v Dunaji aj z lodí, ktoré ho vyhadzujú do rieky.

Mikroplasty

Nový projekt je zameraný predovšetkým na makroplasty, teda veľké kusy plastov, no chemička Omastová hovorí, že sa pozrú aj na mikroplasty, teda plasty menšie ako päť milimetrov.

„Chceme zistiť, ktoré plasty sa najrýchlejšie rozpadajú na menšie časti. Mikroplast nevzniká tak, že by sa dlhý polymérny reťazec rozsekal na menšie kusy, ale tak, že materiál sa degraduje mechanicky. Keď sa plast odiera o kamene, rozpadá sa na menšie časti, ktoré sa potom môžu dostať do tela ryby.“

Chemička k tomu dodala: „Skutočnosť, že aj v našich vodách sa nachádzajú mikroplasty, ma znepokojila. Zdravotné riziká pre ľudí nedokážem zhodnotiť, ale považujem ich za minimálne, hoci nie nulové. Bude sa musieť spraviť výskum.“

Vedkyňa tiež upozornila, že v plastoch sú rôzne stabilizátory a farbivá, ktoré sa môžu vyplavovať, čo môže vplývať na kvalitu vody.

Vedci budú monitorovať aj územie vedľa Dunaja do vzdialenosti 800 metrov až kilometra. „Lebo príde dážď a všetko to zmyje do rieky,“ vraví vedkyňa.

Mária Omastová v laboratóriu v Ústave polymérov SAV. Foto N – Tomáš Benedikovič

Žijeme v plastovej dobe

Podľa chemičky sú najviac znečistené rieky v Ázii a v Afrike, napríklad Níl. Čo sa týka Slovenska, myslí si, že sme na tom o niečo horšie ako okolité krajiny.

„Dôvodom je napríklad to, že v takom Nemecku sú plastové fľaše zálohované. Čiže ľudia sú ekonomicky motivovaní, aby ich v obchodoch vracali. U nás to nepoznáme. Ďalší dôvod je, že ľudia na Slovensku nie sú stále naučení, aby odpad dôkladne separovali,“ vraví Omastová.

Vedkyňa zo Slovenskej akadémie vied hovorí, že „žijeme v plastovej dobe“, lebo plasty sú všade. „Často hovorím príklad s kúpeľňou. Stačí len, aby ste si išli umyť zuby a všetko je z plastu: zubná kefka, pohárik a aj obal zo zubnej pasty. Na druhej strane, plasty sú úžasné materiály. Život bez nich si viem síce predstaviť, ale kvalita života by šla rapídne dole, ak by bolo všetko len z dreva, kovu, skla a iných materiálov.“

Chemička vraví, že „príroda si s plastmi neporadí a nemôžeme ju nechať napospas. Cieľom nového výskumu je aj upozorniť na starostlivosť o životné prostredie, ktoré si tak veľmi znečisťujeme“.

Luxusná radiaca páka

História plastov nie je dlhá a siaha do polovice 19. storočia. Na svetovej výstave v Londýne v roku 1862 predstavili vôbec prvý plast a pomenovali ho po vynálezcovi Alexandrovi Parkesovi ako parkesín.

„Najprv bol plast luxusným materiálom. Radiaca páka z bakelitu v Rolls-Royce mala v roku 1917 polymérnu hlavicu,“ vraví Omastová a dodáva, že postupom času sa podiel plastov v automobiloch zvyšoval. „Pred 50 rokmi bolo v autách možno 20 až 30 kilogramov plastu, no dnes je to oveľa viac. Autá sa výrazne odľahčili, čo prispelo k tomu, že máme nižšiu spotrebu, ale na druhej strane vznikol problém s recyklovaním odpadu. Vezmite si také pneumatiky.“

Ochrana životného prostredia

Podľa Omastovej je spaľovanie plastového odpadu najhorším riešením. „Lebo si tak znečisťujeme životné prostredie a vyrábame skleníkové plyny, ktoré ohrievajú planétu.“

Minulý rok sme písali, že do roku 2020 máme na Slovensku separovať polovicu všetkého odpadu z domácností. V Bratislave bol v roku 2016 tento podiel pod 30 percentami.

Chemička by ocenila, ak by ľudia pristupovali k triedeniu odpadu svedomitejšie. „Hnevá ma, keď ľudia hodia odpad do príslušného kontajnera, ale papierovú škatuľu alebo plastový výrobok nezdemolujú, takže kontajnery sú plné vzduchu.“

Vedkyňa dodáva, že cieľom projektu o monitoringu odpadu v Dunaji je zapôsobiť na mladých ľudí, aby si osvojili správanie spojené s ochranou prírody. „Chceme pôsobiť výchovne na žiakov už na základných školách. Aby vedeli, že plast je síce vynikajúci materiál, ale v prírode trvá niekoľko sto rokov, kým sa rozloží, ak vôbec. Napríklad fľaša, ktorú práve držíte v ruke, je z PET a rozkladala by sa minimálne sto rokov,“ vraví vedkyňa Omastová z SAV.

Ivan Chodák z Ústavu polymérov SAV sa zaoberá biodegradovateľnými plastmi. Foto N – Tomáš Benedikovič

Biodegradovateľný plast

Ivan Chodák, ktorý tiež pracuje v Ústave polymérov Slovenskej akadémie vied, sa už niekoľko desaťročí zaoberá výskumom takzvaného biodegradovateľného plastu.

Ide o plast, ktorý sa za niekoľko týždňov rozloží a mohol by predstavovať ekologickú odpoveď na stále rastúce množstvo plastového odpadu.

Biodegradovateľný plast polyhydroxybutyrát vyrába viacero typov baktérií, ktoré sa vyskytujú v prírode (čeľaď Pseudomonas, Akaligenes a iné). Látku si vytvárajú ako energetické zásoby: „To, čo my máme ako tuk, majú ony ako polymér polyhydroxybutyrát,“ vraví chemik Chodák.

Vedec vysvetľuje, že keď sa baktérie kŕmia glukózou, v priebehu dvoch dní sa ich objem zdvadsaťnásobí. „Z tohto dvadsaťnásobku tvorí až 95 percent polymér polyhydroxybutyrát.“

Problémom takéhoto plastu bolo, že bol príliš drahý a lacným plastom nedokázal konkurovať. „Tak na prelome tisícročí začali experimentovať so srvátkou a baktérie ňou doživovali. V porovnaní s glukózou nemali 95-percentný výnos, ale len 70 percent, no srvátka bola oproti glukóze prakticky zadarmo, čo cenu prijateľne znížilo,“ vysvetľuje slovenský vedec.

Rozloží sa do 6 mesiacov

Ďalším problémom biodegradovateľného plastu bolo, že polyhydroxybutyrát bol príliš krehký. „Kolega Pavol Alexy z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave prišiel na konečnú receptúru, ktorú tvorí zmes polyhydroxybutyrátu, kyseliny polymliečnej a ďalších prímesí. Z dvoch krehkých materiálov tak vznikol jeden húževnatý, ktorý je cenovo prijateľný a má skvelé vlastnosti.“

Biodegradovateľný plast, ktorý vyvinuli slovenskí vedci, možno naťahovať až na 400 percent a je odolný proti nárazom. „Polyetylén možno natiahnuť na 600 percent, takže náš materiál má porovnateľné vlastnosti.“

Vo vhodnom prostredí sa plast rozloží do šiestich mesiacov na 90 percent. „Ostatných desať percent tvorí mineralizovaný zvyšok, ktorý sa môže použiť ako hnojivo. Možno s tým narábať ako s bežnou biomasou a môžete to zamiešať do kompostu. Rozklad ide podobnou rýchlosťou ako rozklad lístia,“ hovorí vedec.

Fľaštička vyrobená z biodegradovateľného plastu. Na jeho vývoji pracovali slovenskí vedci zo SAV a STU. Foto N – Tomáš Benedikovič

Patent v EÚ a vo svete

Vedec zo SAV upozorňuje, že ani biodegradovateľný plast nemožno len tak odhadzovať. „Aby plasty biodegradovali, potrebujú prostredie, v ktorom sú baktérie. Tak ich dáte do kompostu a za pár týždňov dostanete hnojivo. Je to podobné ako s herbárom, v ktorom usušené rastliny vydržia celé roky. Avšak v prípade, že by ste dali tú istú rastlinu do kompostu, za niekoľko týždňov by bola preč.“

Chodák odhaduje, že biodegradovateľné plasty by v tejto chvíli mohli nahradiť 20 až 25 percent plastov. Využitie materiálu je teoreticky neobmedzené. Na biodegradovateľný plast majú slovenskí vedci patent v EÚ a ďalších krajinách sveta, ako je Čína, Rusko, Kanada, Južná Kórea a Japonsko.

Teraz najčítanejšie