Denník N

Začína sa Mesiac fotografie, pozrite sa, aké výstavy sa oplatí vidieť

Tento týždeň sa v Bratislave začína tridsať výstav autorov z celého sveta.
Tento týždeň sa v Bratislave začína tridsať výstav autorov z celého sveta.

Spoznáte príbehy ľudí, čo sa snažia žiť v najsevernejšie položenom mieste na svete, v diktátormi ovládaných územiach aj v uliciach New Yorku, kde ich už desaťročia fotí Bruce Gilden s bleskom tak blízko, ako to len ide.

Narodil sa v Brooklyne, keď ešte nebol tou vychytenou štvrťou ako dnes. Z okna na druhom poschodí sledoval pouličné bitky a možno aj preto sa rozhodol, že pôjde študovať sociológiu. Veľmi rýchlo však zistil, že sociológia v teórii je celkom iná, než tá, ktorú mal rád – na ulici. Historka znie, že fotografom sa rozhodol stať vtedy, keď videl kultovú filmovú klasiku Michelangela Antonioniho – Zväčšenina, ale ktovie, možno je to len jeden z mýtusov slávnych fotografov.

Nech už bol dôvod akýkoľvek, kúpil si fotoaparát, navštívil zopár hodín večerného kurzu umenia, ale aj s tým rýchlo sekol a išiel tam, kam ho to ťahalo – k ľuďom. Osvojil si heslo Roberta Capu o tom, že ak fotka nie je dosť dobrá, fotograf len nebol dosť blízko, a dodnes sa jej drží. Dokonca vraví, že čím je starší, tým ide bližšie. Ukazuje to aj jeho najnovšia séria farebných portrétov, ktoré vydal vlani v knihe pod prostým názvom Face.

V Bratislave však uvidíme to, čím sa Bruce Gilden preslávil – čiernobiele zábery z ulíc jeho milovaného New Yorku. Práve tam, začiatkom 80. rokov minulého storočia, našiel svoj štýl a krásu ľudí, ktorých fotí tam, ale aj inde vo svete.

Gildenova výstava s názvom Krásna katastrofa, ktorá bude v bratislavskom Dome umenia, je však len jednou z viac ako tridsiatich výstav autorov z osemnástich krajín sveta. Väčšina výstav festivalu Mesiac fotografie sa začína tento týždeň, hlavná centrála je tradične v Stredoeurópskom dome fotografie na Prepoštskej ulici.

Bruce Gilden, 1984. Feast of San Gennero, Little Italy // Dom umenia od 1. novembra

Bruce Gilden, New York City, 1986

Bruce Gilden, New York city, 1984.

Do minulosti

S orientáciou v programe pomáhajú štyri hlavné bloky, do ktorých je festival symbolicky rozdelený.

Jedným z nich je pohľad do minulosti, objavuje a objasňuje dejiny fotografie, ukazuje ranú éru fotografického priemyslu, v ktorej, napríklad, objavíte príbeh vychýreného ateliéru Gusztáva Matza v Spišskej Novej Vsi. Rozbiehal sa na prelome 19. a 20. storočia a bol ukážkou prosperujúcej firmy v širokom okolí. Mal tridsať zamestnancov, výborné vybavenie a pobočky v Poprade, Tatranskej Kotline, Krompachoch, Spišskom Podhradí aj v dnešnom poľskom Rawitschi. Okrem portrétov robil aj fotografie z exteriéru – na bromostrieborných fotografiách, ktoré vyhotovil fotograf Peter Župník z originálnych sklenených negatívnych dosiek, teda uvidíte nielen ateliérovú tvorbu, ale aj hostí a architektúru kúpeľných tatranských miest a pohľady na mestá či fabriky na Spiši zo začiatku 20. storočia.

Z dosiaľ neprebádaných území však kurátori vytiahli na svetlo aj doteraz prakticky neznáme dielo Ivana Matejku, ktorého Aurel Hrabušický s Filipom Vančom označujú za priekopníka výtvarnej fotografie a pridávajú jeho tvorbu k doteraz  publikovaným knihám zabudnutých fotografov domácej scény. Rovnako objavné však pre mnohých budú aj fotky Miloša Alexandra Bazovského, ktorého sme doteraz poznali takmer výlučne ako maliara. V Slovenskej národnej galérii budú po prvý raz nie jeho obrazy slovenskej krajiny, ale fotografie, ktorú neraz používal namiesto skicára.

Ateliér Gusztáva Matza: portrét ženy, 1910. // Stredoeurópsky dom fotografie

Miloš Alexander Bazovský – bez názvu, 1930 – 1945, SNG. // Slovenská národná galéria od 16. novembra.

Ivan Matejka – Zátišie v letnej horúčave, 1974. // Slovenské národné múzeum – Výstavný pavilón Podhradie od 3. novembra

Rôznorodé kultúry

Od ulíc New Yorku Brucea Gildena to bude blízko k retrospektíve Lisl Steinerovej – výnimočnej rakúsko-americkej fotografke, ktorá ako jedenásťročné dievča s rodičmi v predvečer druhej svetovej vojny opustila svoju rodnú Viedeň. Pred nacistami utiekli do Južnej Ameriky.

V Buenos Aires sa začala mladá Lisl Steinerová venovať dokumentárnemu filmu a práci pre tamojšie ministerstvo zahraničných vecí, no čoraz častejšie ju lákala fotka. Na začiatku 60. rokov sa presťahovala do New Yorku a bol to azda ten najlepší krok. Odvtedy sa stala pravidelnou prispievateľkou najvýznamnejších obrazových magazínov, denníkov a agentúr. „Svoje subjekty fotografuje s pôvabom a ľahkosťou. V niektorých snímkach zachádza až do intímnej sféry, a pritom nestrácajú úsmevný, jemne ironický podtón,“ píše kurátor Branislav Štěpánek.

Okrem iných, má na mysli napríklad snímky B. B. Kinga sediaceho uvoľnene v hotelovej posteli, Franza Beckenbauera vo vani, keď sa zhovára s Henrym Kissingerom, Normana Mailera, ktorý čosi vysvetľuje svojej mame alebo Juliu Friedmannovú, stojacu nad hrobom najslávnejšieho fotoreportéra všetkých čias – Roberta Capu, ktorý bol jej syn. Lisl Steinerová fotila všetkých – Fidela Castra, Louisa Armstronga aj Jackie Kennedyovú. „Jej fotografie dávajú pocítiť, že svet, ktorý fotografovala, je napriek mnohým neprávostiam a nedokonalostiam primerane obývateľným rajom,“ píše Štěpánek.

Na to by však zrejme mali trochu iný názor autori, ktorých fotky tiež nájdete v tejto programovej kategórii – grécky dokumentarista John Demos zaznamenával Albánsko krátko po páde komunistického bloku, turecký fotograf Mustafa Dedeoglu prináša svedectvo zo súčasného Istanbulu. Doteraz málo predstavované fotografie z obdobia totality v Československu i ďalších krajinách východného bloku uvádza jeden z najvýznamnejších tunajších autorov Vladimír Birgus, mladšiu domácu scénu zastupuje Boris Németh so sériou Homeland o skrytom nacionalizme.

Za pozornosť stoja aj snímky Hansa Madeja, ktorému sa ako prvému fotografovi zo Západu podarilo v nemeckom časopise Stern ukázať v tom čase absolútne uzatvorené Causescovo Rumunsko a jeho zápas o „nového človeka“. „Nie, svet okolo nás nie je zďaleka v poriadku a nebol v poriadku ani vtedy, keď vznikali Madejove obrazy. A napriek tomu, vždy keď vezmem do rúk jednu z jeho fotiek, prepadne ma pocit, ako keď do tmavej miestnosti preniká malou štrbinou slnečný lúč. Smutné a zároveň svetlým dobrom presiaknuté obrazy, to je Hans Madej,“ píše o ňom Andrej Reiser, zakladateľ agentúry Bilderberg.

Lisl Steiner – B. B.King v hotelovej posteli vo Philadelphii // Lisl Steiner: Portréty z raja, Rakúske kultúrne fórum, Astoria Palace od 4. novembra

Lisl Steiner – Duke Ellington počas vystúpenia v Madison Square Garden.

Mustafa Dedeoglu – Vitajte v Istanbule, 2007 // ZOYA Gallery, Erdödyho palác od 2. novembra

Kosovo, Ponoshec, apríl 1990. Štyria malí Albánci čakajú na oslobodenie. Nikde v Európe nie je taká vysoká pôrodnosť ako tu. Albánske ženy rodia štyrikrát častejšie než ich srbské susedky. Hans Madej / Bilderberg // Západná terasa Bratislavského hradu od 4. novembra

Boris Németh, zo série Homeland, 2016 // TVORIVô gallery and atelier, Bezručova 1 od 2. novembra

Stredná a východná Európa

Je to miesto, kde sa nikto nerodí a nikto nezomiera. Teda, zomrieť tam môžete, ale nepochovajú vás tam. Zistili totiž, že telá sa tu nerozložia. V zime je úplná tma a v lete slnko nikdy nezapadá, tehotné ženy chodia rodiť na pevninu, nie sú tu žiadne stromy ani mačky, ani semafory. Poľská fotografka Dominika Gesicka sa rozhodla vydať na miesto, v ktorom sa síce dá žiť, ale nie príliš dlho. To miesto sa volá Longyearbyen, a je to najsevernejšie položené mesto na zemi. „Niekedy má človek pocit, že ľudia sem pred niečím utekajú, že toto je len skrýša. Toto nie je reálny život,“ hovorí o skúsenosti.

Reprezentuje kategóriu fotografie autorov strednej a východnej Európy, v ktorej nájdete aj nevšedný Rodinný album Jany Ilkovej alebo portrét generácie Y očami Antonie Mayerovej, viedenskej fotografky, ktorá sa vlani stala víťazkou Portfolio Review.

Dominika Gęsicka, Svalbard, marec 2016 // výstavná a koncertná sieň Klarisky od 3. novembra

Antonia Mayer – bez názvu, 2015 // Galéria F7 od 5. novembra

Nobuyoshi Araki – Eroreal #25 // Dom umenia, 2. poschodie od 1. novembra

Waswo X. Waswo – Perie na predaj, 2008, pigmentová tlač a ručné kolorovanie z dielne Rajesha Soni. // Stredoeurópsky dom fotografie od 1. novembra

Waswo X. Waswo – Chandra s mušľovou čelenkou, 2009.

Zo sveta

„Robia to úplne zle, preto som do toho musel vstúpiť,“ hovorí Nobuyoshi Araki, známy japonský fotograf, o pin-up fotkách, aké sú obľúbené v jeho krajine. Zdá sa mu, že sú príliš digitálne, že už nemajú v sebe ani náznak erotickosti. „Nie je to o atmosfére či koncepte, ide o to, byť skutočný. Dôležitý nie je realizmus, ale realita – ero-realita. Musím to povedať na rovinu: nejde o nahotu, aj zahalené subjekty môžu byť erotické,“ myslí si Nobuyoshi Araki.

Jeho cyklus Eroreal je odpoveďou na klišé, aké našiel v japonskej pin-up fotografii. „Keď si doprajete čas, aby ste sa na fotografie pozreli pozornejšie, nevyhnutne v nich najdete jemný naznak pocitu smútku a dalo by sa povedať, že aj múdrosť starého muža blížiaceho sa k svojmu koncu (Araki tento rok oslávil 77 rokov). Práve táto protikladnosť robí Arakiho dielo takým unikátnym,“ píše kurátor a dramaturg festivalu Branislav Štěpánek.

Koho by nenadchol japonský ero-real, stále má aj v kategórii fotografie zo sveta viacero možností. Napríklad sériu ručne kolorovaných fotografií z dielne Waswa X. Waswa, ktoré vznikali v spolupráci s Rajeshom Sonim v Radžastáne v Indii. Waswo navštívil Indiu po prvý raz v roku 1993, párkrát sa tam vrátil, aby sa tam v roku 2006 definitívne presťahoval. Zriadil si ateliér a začal fotografovať. Jeho práca je zvláštnym druhom súčasnej fotografie, ktorá je poctou aj kritikou minulosti zároveň. Vzťahuje sa totiž na koloniálne časy a fantasknú fikciu, ktorá má korene v indických portrétnych štúdiách z konca 19. a začiatku 20. storočia. Autor priznáva, že narába s nostalgiou, ktorá sa v dnešnom umení nenosí, no jemu sa zdá, že rovnako, ako sa musíme pozerať dopredu, sa treba dívať aj dozadu. „Nostalgia nám pomáha nepodľahnúť zdrvujúcemu strachu z budúcnosti,“ myslí si.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie