Denník N

Ak majú odbory úlohu zvyšovať mzdy na Slovensku, zaslúžia si podporu

Verejné zhromaždenie zamestnancov v autobusovej doprave v Košiciach 25. októbra 2017. Foto - TASR
Verejné zhromaždenie zamestnancov v autobusovej doprave v Košiciach 25. októbra 2017. Foto – TASR

Demagogicky sa straší len tým, že výsledkom odborárskych požiadaviek je rozvrat verejných financií alebo zvyšovanie daní a odvodov.

Autor je odborársky funkcionár

Zástupca šéfredaktora denníka N minulý týždeň komentoval snahu odborového zväzu KOVO presadiť zmeny v dôchodkovom systéme. Tieto snahy zväz odštartoval zberom podpisov pod petíciu a aj pochodom v Bratislave.
Autor komentára popri presadzovaní svojho názoru, ktorý považuje autor týchto riadkov za legitímny, hoci s ním nesúhlasí, použil vo svojom komentári aj niekoľko nepresností.

Hneď v prvej vete tvrdí, že „odbory nevedia ľuďom vybaviť vyššie platy“. Toto tvrdenie je možné bez akýchkoľvek pochybností označiť za nezmysel. Podľa štúdie Národnej banky, ako aj štatistík spoločnosti Trexima sú mzdy tam, kde odbory dohadujú kolektívne zmluvy, vyššie o asi 20 percent ako tam, kde zamestnanci nie sú pokrytí kolektívnymi zmluvami. Keď sa pozrieme len na odborový zväz KOVO, tak tohto roku sa podarilo mzdy zvýšiť napríklad o približne 10 percent v KIA, po štrajku v Detve o 4,5 percenta, v FM Slovenská o 19 percent, v Mobise o 93 eur, v Glovise o 12,7 percenta plus príplatky, atď.

Samozrejme, mohol by som vymenovať aj podniky, kde sa mzdy zvyšovali menej alebo vôbec. To, čomu však autor spomínaného článku nerozumie, nespočíva ani tak vo fakte, že každý podnik má inú ekonomickú kondíciu, ale hlavne v tom, že podnikové kolektívne zmluvy nevyjednáva v jednotlivých podnikoch zväz, ale základné organizácie. Zväz podnikom, samozrejme, môže poskytnúť podporu, ak to potrebujú, ale samotný výsledok záleží hlavne od schopnosti podnikových odborových funkcionárov a schopnosti radových odborárov a zamestnancov podporiť požiadavky vyjednávačov.

Pán Čikovský spomína aj od OZ Kovo odštiepené odbory z bratislavského Volkswagenu a tvrdí, že si vypýtali „väčšie platy“. Tento argument stojí na vode z viacerých dôvodov. Predtým odbory vo Volkswagene pôsobili pod hlavičkou OZ Kovo a otázka znie, ktorá odborová organizácia vyjednala priemernú mzdu, ktorá sa koncom roka 2016, keď došlo k odštiepeniu tamojších odborov, vyšplhala na úroveň 1800 eur – s ktorou sa tak rád hrdí súčasný predseda Moderných odborov?

Druhá otázka znie, v čom sú súčasné Moderné odbory VW také odlišné od bývalej pobočky OZ Kovo vo Volkswagene, keď súčasný výbor moderných odborov je skoro navlas podobný tomu pred odštiepením? Posledné kolektívne vyjednávanie vo VW, ktoré sa skončilo štrajkom, viedol skoro navlas rovnaký tím vyjednávačov ako kolektívne vyjednávania prebiehajúce roky predtým. A tretia otázka znie, v čom bránil Machyna alebo OZ Kovo, aby sa Smolinský a spol. dohodli v kolektívnej zmluve? V ničom. Uzatvárať kolektívnu zmluvu alebo štrajkovať je výlučným právom príslušnej základnej organizácie.

Autor komentára ďalej tvrdí, že „príbehom z Volkswagenu najviac ohrozené OZ Kovo reagovalo úplne nečakane. Neprezentuje sa tvrdými vyjednávaniami o platoch, ale z ničoho nič začalo hovoriť o určení maximálneho veku odchodu do dôchodku“. Z tohto tvrdenia, okrem zistenia, že autor šíri ničím nepodloženú konšpiráciu, je možné abstrahovať niekoľko nepresností. Po prvé, tvrdé vyjednávania prebiehajú v mnohých miestnych organizáciách OZ Kovo, ale nie každá firma má kondíciu ako Volkswagen, nie každá organizácia má podobnú organizovanosť ako vo VW, nie každá má nemeckého zamestnávateľa, ktorý má porozumenie pre odbory. Nie každá sa vie tak úspešne mediálne prezentovať.

Po druhé, kolektívne vyjednávanie prebieha v prísnych medziach zákona a nie je možné začať štrajkovať, kedykoľvek si nejaký novinár zmyslí. Po tretie, cieľom kolektívneho vyjednávania nie je štrajk, ale kolektívna zmluva a štrajk sa používa len ako extrémny prostriedok, ak sa inak dohodnúť nedá. A po štvrté, požiadavka reformovať podmienky odchodu do dôchodku nie je nečakaným krokom OZ Kovo, ale členmi očakávaným krokom, keď­že táto požiadavka vzišla z prostredia členskej základne zväzu.

Spravodlivý vzorec?

Ďalším zavádzaním je chvála na spravodlivý vzorec, ktorý automaticky zvyšuje vek odchodu do dôchodku. Dalo by sa s autorom súhlasiť, keby sme tu nemali niekoľko ale. Vek dožitia sa síce na Slovensku zvyšuje, ale nikde vo vzorci sa nepočíta s takou premennou, ako je zdravotný stav populácie, ktorý máme široko-ďaleko najhorší. Rovnako sa v tomto vzorci nepočíta s tým, že ľudia na Slovensku pracujú z celej Európy najviac na zmeny, nočné, víkendy a napríklad v slovenskom priemysle sa odpracuje najviac nadčasov v Únii, pričom všetci vieme, že oficiálne priznané nadčasy sú len vrcholom ľadovca. Nikde sa vo vzorci nepočíta s kvalitou zamestnaneckého prostredia, ktorá podľa OECD patrí k najhorším. Takéto pracovné prostredie, aké na Slovensku máme, sa levím podielom zaslúžilo aj o zlý zdravotný stav populácie.

Pri prijímaní zákona, ktorý tento vzorec zaviedol, sa zabudlo na dve podstatné záležitosti. Že zvyšovaním veku odchodu do dôchodku nám zároveň porastie počet invalidných dôchodcov, pretože zdravotný stav populácie sa nezlepšuje rovnako rýchlo a ušetrené peniaze sa aj tak minú. A hlavne, nikto neprišiel so žiadnymi ďalšími variantmi alebo výnimkami, ktoré na západ od nás normálne fungujú. Urobili sme jednoduché opatrenie – zvyšujeme vek odchodu do dôchodku a koniec diskusie.

Doslova fascinujúcim je tvrdenie, že OZ Kovo sa zaslúžilo o nízke mzdy na Slovensku. Keď odbory prišli ako prvé s tým, že začali kritizovať nízky podiel miezd na HDP/pridanej hodnote, tak boli vysmievané a biľagované „mienkotvornými novinármi“ a ekonomickými „analytikmi“. Dnes sa odbory stávajú terčom výčitiek, že tento stav zapríčinili práve odbory – fakt geniálne.

Takže OZ Kovo, ktoré dlhé roky bolo terčom mediálneho posmechu za to, že chcelo zvyšovať mzdy nad úroveň inflácie, môže za nízke mzdy. Tie odbory, ktoré protestovalo proti Mečiarovej regulácii miezd (znižovanie miezd). Odbory, ktoré protestovali proti presúvaniu daňového zaťaženia z firiem na zamestnancov počas vlád Dzurindu a Radičovej, sú vlastne zodpovedné za to, že štátnou politikou už viac ako 20 rokov je ťahať sem investorov na nízke mzdy? Odbory sú zodpovedné, že na Slovensku mnohé firmy v rozpore so zákonom nedovolia zamestnancom zakladať si odbory a vyhadzujú zo zamestnania tých, čo sa o to pokúšajú? To OZ Kovo, ktoré je v podstate najaktívnejším odborovým zväzom? Stačí sa pozrieť do minulosti na zoznam akcií tohto zväzu, prípadne na zoznam odborárskych akcií tohto zväzu len počas tohto roka. Už mi len chýba tvrdenie, že odbory protestujú len počas pravicových vlád…

No a, samozrejme, OZ Kovo môže za to, že v zahraničí je dnes viac ako 300-tisíc Slovákov. Toto tvrdenie už hraničí s úplne zvrátenou logikou. Vari odbory bránia zamestnávateľom zvýšiť mzdy tak, aby sa aspoň časť týchto ľudí chcela vrátiť pracovať domov?

Smer bol jediný

Autor nemohol zabudnúť ani na „politické spojenectvo“ OZ Kovo s Robertom Ficom. Po prvé, zmluva medzi OZ Kovo a Smerom je demokraticky vnútroodborovo prijatou zmluvou o spolupráci, ktorá zväz nezaväzuje k vazalstvu a závislosti od tejto strany. Po druhé, táto zmluva vznikla po tom, ako Mečiar zrušil tripartitu a Dzurindova opozícia nasľubovala odborom hory-doly, aby to po voľbách na chvíľu splnila a potom tiež tripartitu zrušila. Odsunutím odborov do kúta a totálnou ignoranciou požiadaviek zamestnancov politikmi pri moci, viedla už priama cesta odborov k zmluve so Smerom. Pretože Smer bol jedinou stranou, ktorá bola s odbormi ochotná diskutovať. Po tretie, ak je podľa autora spojenectvo odborov s nejakou stranou takým strašným hriechom, nech to ide vysvetliť do Česka, Rakúska, Švédska, Belgicka, Veľkej Británie, USA atď.

No a nakoniec, autorove špekulácie ohľadom návrhov odborov na reformu dôchodkového systému, ako ide o zákerný a zámerný ťah, ktorý aj tak všetko odsúva na rok 2026. Ak hoci aj dnes zmeníme zákon tak, že určíme strop na 64 rokov, nikto nemôže garantovať, že sa to v budúcnosti nezmení. Problémom je, že sa o týchto zmenách nediskutuje a nikdy nikto neponúkol žiadnu alternatívu alebo nejaké varianty možných riešení. Demagogicky sa straší len tým, že alternatívou je rozvrat verejných financií alebo len zvyšovanie daní a odvodov.

Nie, pán zástupca šéfredaktora, nikto nás nemusí prebúdzať, ani premiér, ani vy, odbory, tam, kde pôsobia a kde aj naozaj fungujú, sú prebudené dosť. Možno by len z vašej strany bolo potrebné rozprávať o tom, aká dôležitá je odborová organizovanosť. Pretože bez aktívnych a zomknutých členov sú aj najschopnejší odboroví funkcionári len lístkom vo vetre. Médiá od roku 1989 útočili na odbory a tvrdili, že sú už zbytočné. Keď desaťročia žiadali zvyšovať mzdy, útočili na ne médiá, ako na tých, čo chcú odplašiť investorov a zruinovať podnikateľov. Keď žiadali zvyšovať minimálnu mzdu, zverejňovali klamstvá ekonomických think-tankov a odborom ste nedávali skoro žiadny priestor. Keď však išlo o kopnutie si do odborov, tak ste boli k dispozícii ihneď.

Ak vyzývate odbory, ktoré majú podľa vás vyjednávať vyššie mzdy, mali by ste začať na svojom prahu. A aj pri debate o dôchodkovej reforme by bolo načim najprv vypočuť si argumenty a až potom prskať. Možno by stačilo, ak by ste sa prebudili vy a radšej stimulovali verejnú diskusiu na akúkoľvek tému.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie