Koho voliť: Na čo myslieť, ako sa rozhodnúť a čo všetko zvažovať pred župnými voľbami
Župné voľby nie sú len o programe, pristúpiť k nim môžete aj takticky: pokúsiť sa zastaviť rast krajnej pravice, dať najavo názor na súčasnú vládu či dostať do politiky viac nestraníkov.
Ak sa rozhodujete, či ísť voliť v župných voľbách, je určite dobré zorientovať sa v programoch kandidátov. Do úvahy môžete brať aj širšie politické dôsledky svojej voľby – a rozhodnúť sa podľa toho. Ako teda pristupovať k sobotným voľbám?
Výsledky župných volieb môžu mať reálny vplyv na celoštátnu politiku. Môžu byť plebiscitom o postoji k tretej Ficovej vláde, testom opozičnej spolupráce SaS-OĽaNO-KDH či obrazom toho, akú silu dokáže dať dokopy krajná pravica.
Áno, platí aj to, že župy majú pomerne významné kompetencie v zdravotníctve, zodpovedajú za niektoré cesty a kultúrne zariadenia, rozhodujú o stredných školách. Politici to každé štyri roky opakujú, no voliť chodí len zlomok oprávnených voličov. Prečítajte si, prečo sa oplatí ísť voliť, ak vás už tradičné župné témy unavujú.
1. Chcem povedať, čo si myslím o Ficovej vláde
Tieto voľby po prvý raz nie sú čisto o súboji Smeru s pravicovým blokom. Pred štyrmi rokmi Smer obsadil 161 zo 408 poslancov, pravicové strany (SDKÚ, KDH, SMK, SaS, Most-Híd, Nova a OKS) získali 158 krajských poslancov.
Dnes je politická situácia iná. Most-Híd už vypadol z bloku pravicových strán, ktoré vedú SaS a OĽaNO, a nie je s nimi v koalícii v žiadnom kraji. Naopak, v niektorých krajoch sa spojil so Smerom (napríklad v Bratislave), v Nitre dokonca krajská koalícia kopíruje tú vládnu (Smer-SNS-Most).
Opozičný blok SaS-OĽaNO-KDH, doplnený malými stranami (najmä OKS, Nova a Zmena zdola), krajské voľby berie ako test svojej spolupráce. Ak by pravicové koalície dokázali získať dostatok mandátov a konkurovať Smeru, môžu Sulík s Matovičom a Hlinom nasledujúce mesiace hovoriť, že dokážu Smer vyzvať aj na celoštátnej úrovni.
Aj toto môžete brať do úvahy. Úspech pravice by minimálne opticky vybalansoval dominanciu Smeru na politickej scéne. A naopak – ak súhlasíte s názorom premiéra, že súčasná vládna koalícia nemá v krajine alternatívu, môžete podporiť vládne strany a jej županských nominantov.
2. Chcem zastaviť rast Kotlebu a fašistov
Krajne pravicová ĽSNS Mariana Kotlebu berie župné voľby ako šancu posilniť svoje pozície v celoštátnej politike. Preto postavila 335 kandidátov na krajských poslancov a v šiestich krajoch má svojich favoritov aj pri voľbe županov. Najväčšie šance má strana v Banskobystrickom kraji.
Ako pristupovať k voľbám, ak jej nástupu chcete zabrániť? Myslite na to, že po novom sú aj voľby županov jednokolové – neexistuje žiadna možnosť korigovať prípadné prekvapenia z prvého kola v kole druhom. Rozhodne jednoduchá väčšina, pri voľbe predsedov VÚC aj krajských poslancov.
Navyše župani i poslanci získajú v týchto voľbách o rok dlhší mandát – to preto, aby sa nasledujúce župné voľby konali zároveň s miestnymi, čo by malo zvýšiť volebnú účasť. Kotleba hrá teda až o päťročný mandát – ak by uspel, bol by šéfom samosprávneho kraja v roku 2022 dovedna deväť rokov.
Z dát z predvolebných prieskumov vieme, že Kotlebovi voliči patria pred župnými voľbami k motivovanejším a na hlasovanie prídu v nadpriemernom počte. To je pri voľbách s takouto nízkou účasťou dôležité. Môžete sa ľahko presvedčiť o tom, že v niektorých volebných obvodoch stačí na zvolenie za župného poslanca oveľa menej hlasov, ako tam Kotlebova ĽSNS dostala vlani pri parlamentných voľbách.
Tie počty sú niekde až šokujúco nízke – pred štyrmi rokmi stačilo niektorým župným poslancom v bratislavských obvodoch na zvolenie len pár stoviek hlasov. Podľa veľkosti obvodu a účasti sa aj teraz dá očakávať, že na zvolenie bude stačiť pokojne 2-tisíc hlasov.
Ako teda voliť, ak chcete Kotlebových kandidátov pripraviť o víťazstvo? Pri relatívne väčšinovom systéme majú najväčšiu šancu uspieť kandidáti Smeru (najmä v tradičných baštách strany, ako je Trenčiansky či Prešovský kraj), kandidáti pravicovej koalície (najmä vo väčších sídlach a mestách) a silní lokálni nezávislí kandidáti, často primátori a starostovia obcí a miest.
V neposlednom rade využite všetky svoje krúžky pre demokratických kandidátov. Väčšina z volebných obvodov je viacmandátových, volíte teda viacerých poslancov naraz. Koľko, to sa dozviete vo volebnej miestnosti.
3. Chcel by som voliť, ale už je rozhodnuté
Posledné prieskumy pred župnými voľbami by mohli vyvolať dojem, že v niektorých krajoch je už rozhodnuté. Agentúra AKO namerala veľký náskok napríklad Petrovi Chudíkovi v Prešove, Richardovi Rašimu v Košiciach, Jaroslavovi Baškovi v Trenčíne (všetkých troch nominoval Smer) aj Jánovi Lunterovi v Banskej Bystrici.
Problémom je, že prieskumy odzrkadľujú už pomerne vzdialenú realitu. AKO meralo preferencie od 6. do 18. októbra, teda tri až štyri týždne pred skutočným hlasovaním. Výskumníci upozornili, že mnoho voličov ešte nebolo rozhodnutých, alebo pripúšťali, že svoj názor zmenia. Zákon zverejňovanie novších prieskumov pred voľbami zakazuje.
Vôbec to neznamená, že by boli prieskumy nepresné alebo skreslené. No za dva týždne sa situácia môže radikálne zmeniť – v niektorých krajoch nebolo stopercentne rozhodnutých až 60 percent voličov. Dnes teda ťažko povedať, či je, alebo nie je rozhodnuté, a preto sa oplatí ísť voliť.
Ak AKO predpovedalo tesný súboj medzi Erikou Jurinovou a Jurajom Blanárom v Žiline, môže k nemu dôjsť a rozhodovať bude každý hlas. To isté však môže platiť pre Banskú Bystricu, aj keď to prieskum spred troch týždňov nepredpovedal.
4. Chcem dostať do politiky viac nestraníkov
V župných voľbách, na rozdiel od parlamentných, môžu kandidovať nezávislí kandidáti bez podpory politických strán. Či už na župných poslancov, alebo predsedov VÚC. Lokálne a regionálne voľby sú preto dobrou príležitosťou pre voličov, ktorí chcú v politike viac nestraníkov.
Komunálne voľby pred tromi rokmi ukázali, že značka „nezávislý kandidát“ môže tiahnuť aj tam, kde tradične vyhrávali stranícki nominanti. Nezávislí uspeli v primátorských voľbách aj vo veľkých mestách – Bratislave, Trnave či Hlohovci. Prieskumy aj pred sobotnými krajskými voľbami predpovedali slušnú podporu nezávislým osobnostiam – napríklad Rudolfovi Kusému v Bratislave či Petrovi Oremusovi v Nitre.
Mätúcim momentom tohtoročných krajských volieb však môže byť, že ako nezávislí kandidáti sa o priazeň voličov uchádzajú aj ľudia, ktorí v minulosti boli členmi rôznych strán. Najvypuklejšie je to v Bratislave: nezávislí županskí kandidáti Milan Ftáčnik a Pavol Frešo boli v minulosti dokonca predsedami politických strán (Ftáčnik Sociálnodemokratickej alternatívy, Frešo SDKÚ).
Inak to nie je ani v regiónoch. Nezávislý kandidát na prešovského župana Andrej Gmitter na svojom webe priznáva, že bol členom Smeru, a pôsobil vo funkciách, kam ho strana nominovala – napríklad na čele Národného inšpektorátu práce.
Aj pri mnohých kandidátoch na župných poslancov je ich nestraníckosť otázkou samozničenia strán, v ktorých pôsobili (v Bratislave najmä SDKÚ a Siete), alebo skôr osobného rozhodnutia nekandidovať so straníckou nálepkou za menom. V Bratislave napríklad ako nezávislý kandiduje Martin Chren, ktorý vlani kandidoval do parlamentu za Skok, či spevák Marián Greksa (bývalý člen SaS).
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
