Denník N

Koho voliť za bratislavského župana? Favoriti hovoria o Kotlebovi, J&T či rušení osemročných gymnázií

Rudolf Kusý, Milan Ftáčnik, Juraj Droba a Pavol Frešo. Foto N – Tomáš Benedikovič
Rudolf Kusý, Milan Ftáčnik, Juraj Droba a Pavol Frešo. Foto N – Tomáš Benedikovič

V Bratislavskom kraji to zatiaľ vyzerá na najsilnejšieho Milana Ftáčnika a za ním je trojica Rudolf Kusý, Pavol Frešo a Juraj Droba. Všetkým štyrom sme položili rovnaké programové aj hodnotové otázky.

1. Súhlasíte, aby vláda Smeru, Mosta-Híd a SNS dala J&T a HB Reavis štatút významnej investície na projekty na oboch stranách Dunaja v Bratislave, aj keď s tým mesto a mestské časti nesúhlasia?

Juraj Droba: Nevidím žiaden dôvod na to, aby výnimku dostali developeri pre svoje projekty v jednej z najatraktívnejších lokalít v meste. Myslím, že výnimky sú určené skôr na pomoc pri pretváraní problematických oblastí s mimoriadne zlou infraštruktúrou alebo inými problémami, a nie na budovanie atrakcií, akou by mala byť napríklad aj spomínaná lanovka.

Pavol Frešo: Pri každom jednom z takmer dvetisíc hlasovaní na župe som sa snažil dôjsť ku konsenzu a pri drvivej väčšine z nich som ho aj dosiahol. Vláda by sa mala rovnako usilovať o konsenzus s mestom a mestskými časťami a župou, pričom poslancom predložím návrh na rokovanie zastupiteľstva.

Milan Ftáčnik: Nie.

Rudolf Kusý: Nesúhlasím, samospráva by tým stratila akúkoľvek možnosť zasahovať do projektov a je to také hodnotné územie, že si takéto niečo neviem predstaviť.  Tým by mesto a mestské časti prišli o peniaze z poplatku za rozvoj. V Novom Meste sme museli tvrdo bojovať o každé euro na rôzne vyvolané investície od veľkých developerov a neviem si predstaviť, že dnes, keď má samospráva nástroj, ako prostriedky na vyvolané investície získať cez poplatok za rozvoj, by sa ho dobrovoľne vzdala.

 

2. Zverejníte ešte pred voľbami všetkých svojich darcov, ktorí vám prispeli na kampaň od jej úplného začiatku?

Juraj Droba: Príjmy na moju kampaň sú úplne jasné od jej začiatku, zhruba 120-tisíc eur prispela strana SaS, približne 25-tisíc dávam z vlastných zdrojov. Všetko je na transparentnom účte strany SaS.

Pavol Frešo: Predvolebnú kampaň financujem z vlastných úspor a z poctivo zdaneného príjmu producenta Petra Núňeza. Všetky naše vklady sú zverejnené na transparentnom účte.

Milan Ftáčnik: Áno, takto som postupoval od ohlásenia kandidatúry dňa 24. 3. 2017, všetkých mojich darcov nájdete na transparentnom účte.

Rudolf Kusý: Prvú fázu kampane som si financoval z peňazí, ktoré som dostal od rodiny – 100-tisíc eur. Do založenia transparentného účtu to bolo približne 70-tisíc, zvyšok som vložil na transparentný účet.

 

3. Ako konkrétne zlepšíte dopravu v Bratislave a prímestských častiach do roku 2020 a kde sa to prejaví? (jedno opatrenie)

Juraj Droba: Chcem pozvať za jeden stôl všetkých dopravcov v regióne, ktorí prevádzkujú železničnú, mestskú aj regionálnu dopravu, a odstrániť zbytočné duplicity, aby zlepšili nadväznosť spojov a zahustili intervaly. V neposlednom rade by všetci aktéri mali spolupracovať na výstavbe komfortných prestupných terminálov a na skutočnej integrovanej doprave, a to nielen na papieri.

Pavol Frešo: Zavedenie bezplatnej dopravy, ktoré bude motivovať neprihlásených na zmenu trvalého pobytu, prinesie vyšší výber podielových daní. Tieto finančné prostriedky okrem výpadku tržieb pokryjú náklady na vyšší počet spojov, modernizáciu električkových tratí, vybudovanie železničných zastávok, zhustenie spojov, znovuzavedenie expresných spojov, vytvorenie buspruhov, čím sa zvýši atraktivita verejnej dopravy na úkor individuálnej.

Milan Ftáčnik: Urobím atraktívnejšou vlakovú dopravu, ktorá nestojí v zápche, a uľahčím ľuďom prístup na stanicu a skrátim časy pri prestupe medzi spojmi. Podporím rozvoj električkových tratí v Bratislave, osobitne dostavbu trate v Petržalke. Prejaví sa to vo vyššom počte cestujúcich vo verejnej doprave.

Rudolf Kusý: Neexistuje jedno opatrenie, ktoré by zlepšilo dopravu. Treba vybudovať odstavné parkoviská, posilniť vlakové spoje, postaviť nové cyklotrasy a vybudovať obchvaty Pezinka, Modry, rozšíriť cestu medzi Sencom a Bratislavou a zrekonštruovať cestu medzi Malackami a Rohožníkom. Predovšetkým však už o tom treba prestať iba rozprávať, ale konečne to urobiť.

 

4. Čo by ste urobili ako župan pre rodiny, ako sú Tesárovci a Seleckí z príbehu Denníka N, ktoré majú ťažko postihnuté už dospelé deti a desiatky rokov pre ne nevedia v Bratislavskom kraji nájsť celoročné zariadenia a musia sa aj napriek vlastným zdravotným problémom o svoje deti starať 24 hodín denne?

Juraj Droba: Určite by som sa s oboma rodinami najskôr stretol, aby som presne zistil stav a ich potreby. Na prvý pohľad by sa dala situácia do času trvalého umiestnenia riešiť denným stacionárom v kombinácii s opatrovateľskou službou, čiže by som išiel do komunikácie s mestom alebo obcou. Viem, že problém s ťažko postihnutými je obrovský, a určite by som podporil vznik špecializovaných ústavov.

Pavol Frešo: Práve na základe stretnutí aj s týmito rodinami sme s podporou poslancov zriadili špeciálne oddelenie zariadenia sociálnych služieb v Pezinku tak, aby mali klienti všetko, čo potrebujú. Po vyzvaní na nástup títo príbuzní odmietli svojich blízkych umiestniť s argumentom, že to ešte nepotrebujú. BSK už dnes týmto rodinám poskytuje sociálnu službu v hodnote takmer 2000  eur mesačne (denný a týždenný pobyt). V prípade, že príbuzní zmenili svoj názor, sme pripravení im okamžite opäť pomôcť. Pre starších občanov, ktorí trpia najmä demenciou alebo Alzheimerovou chorobou, v budúcom roku zrekonštruujeme celú budovu, kde bude zriadený pre nich denný aj celoročný pobyt v špecializovanom zariadení.

Milan Ftáčnik: Keďže obsah článku je zamknutý, reagujem len na základe verejného obsahu. Toto je pre mňa ešte väčšia priorita, ako je doprava v kraji: zvýšiť počet miest v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré si ľudia budú môcť dovoliť zaplatiť. Postavím v kraji špecializované zariadenia pre zdravotne postihnutých, vrátane autistov, lebo mu chýbajú.

Rudolf Kusý: Nebudem tu sľubovať vzdušné zámky, ale uvediem príklad, ako by to kraj nemal robiť. Bratislavský samosprávny kraj pred pár mesiacmi zrušil v DSS ROSA jedinú hipoterapiu a hiporehabilitáciu pre deti s fyzickým a mentálnym postihnutím. Ak sa stanem županom, ako jednu z prvých vecí ju vrátim, lebo z rozprávania rodičov viem, ako veľmi ich deťom pomáhala a ako veľmi im teraz chýba. A určite budeme robiť všetko pre to, aby sme vybudovali centrum alebo denný stacionár pre autistov.

 

5. Budete ako bratislavský župan na úrovni krajov spolupracovať s prípadnými županmi z Kotlebovej ĽSNS? Ako pristúpite k prípadným zvoleným župným poslancom v Bratislavskom kraji z tejto strany?

Juraj Droba: Môj vyhranený vzťah ku kotlebovcom je všeobecne známy. Budem sa snažiť o to, aby som s poslancami z ĽSNS prichádzal do styku naozaj len v najnevyhnutnejšom prípade. Spoluprácu so županmi z tejto strany úplne vylučujem.

Pavol Frešo: Som jediný župan, ktorý nepodal fašistovi Marianovi Kotlebovi ruku. Je prejavom lásky a úcty k demokracii odmietnuť spoluprácu s kýmkoľvek, kto nerešpektuje čo i len jedinú ľudskú bytosť.

Milan Ftáčnik: Nie, nebudem. Verím, že žiadni poslanci za ĽSNS v Bratislavskom kraji zvolení nebudú.

Rudolf Kusý: Ako župan by som nikdy nespolupracoval so žiadnymi extrémistami. Znepokojuje ma každý extrémizmus. Študoval som dejiny a sú veci, z ktorých ide hrôza. Štát má vytvoriť také legislatívne podmienky, aby bol extrémizmus postavený mimo zákona. Verím, že po voľbách nebudeme postavení pred otázku, či spolupracovať s extrémistami, pretože v župnom zastupiteľstve žiaden nebude. Fašizmus, neonacizmus do slušnej spoločnosti nepatria.

 

6. Uveďte aspoň dva konkrétne kroky, ako by ste obyvateľov kraja primali k prihláseniu trvalého pobytu.

Juraj Droba: Veľmi efektívnou cestou by podľa mňa bolo viazanie miest v školách na trvalý pobyt, určite by sa dala využiť aj správne nastavená parkovacia politika.

Pavol Frešo: Pokusy sankcionovať neprihlásených prostredníctvom zavádzaní nových represívnych daní, teda napríklad parkovacej politiky, zlyhali. Nikdy som nesúhlasil s novými daňami, a preto ponúkam ľuďom motiváciu v podobe takzvaného dopravného bonusu pre prihlásených vo forme bezplatnej verejnej dopravy.

Milan Ftáčnik: Zavedenie parkovacej politiky v Bratislave, ktorá zvýhodní trvalo bývajúcich pri parkovaní. Prijímanie detí do materskej škôlky iba pre tých, ktorí majú trvalý pobyt.

Rudolf Kusý: Toto majú v rukách najmä starostovia, takže jedným je spolupráca s obcami a uprednostňovanie prijímania detí do škôlok, ak rodičia majú trvalý pobyt na území obce. Na území Bratislavy je to tlak na zavedenie rezidenčného parkovania. Tretím pilierom je osveta, aby ľudia pochopili, že neprihlásením sa na trvalý pobyt v obci oberajú sami seba o peniaze a služby, ktoré im obec môže poskytnúť.

 

7. Čo by ste urobili, keď štát bude žiadať zníženie žiakov na osemročných gymnáziách?

Juraj Droba: Takéto administratívne opatrenie nepodporujem. Záujem rodičov v Bratislavskom kraji o 8-ročné (ale aj 5-ročné bilingválne) gymnázia je v porovnaní s klasickými enormný, 4-ročné museli robiť niekoľko kôl prijímacích pohovorov, aby aspoň minimálne naplnili kapacity, nie je dôvod ísť proti dopytu.

Pavol Frešo: Ako župan som nikdy nesúhlasil a nebudem súhlasiť s obmedzovaním osemročných gymnázií. Každý žiak má právo slobodne sa rozhodnúť, ak splní nastavené kritériá, na akej škole sa bude učiť.

Milan Ftáčnik: Budem sa riadiť koncepciou Učiace sa Slovensko.

Rudolf Kusý: Toto rozhodnutie padlo pred približne desiatimi rokmi a opakovane sa odkladalo. V tejto chvíli ani ministerstvo školstva nevie, aký model bude platiť pre Bratislavský kraj, stále je možné, že dostane výnimku. Škrtanie škôl len tak od stola považujem za nezmysel. Problém veľkého množstva detí na osemročných gymnáziách je aj problémom upadajúceho odborného školstva. Kraj musí vytvoriť podmienky, aby tieto školy aj v spolupráci so zamestnávateľmi pripravili svojich absolventov na potreby trhu práce. To zvýši ich atraktivitu a zároveň presunie časť záujemcov o osemročné gymnáziá na odborné školy.

 

8. Ako môžete zlepšiť parkovanie v meste? Koľko záchytných parkovísk by ste vybudovali a kde?

Juraj Droba: Záchytné parkoviská sú alfou a omegou riešenia dopravy v meste, mali by ponúknuť čo najviac šoférom možnosť zaparkovať na okraji mesta a prepraviť sa MHD do centra. Som za vytvorenie parkovísk vo Vrakuni na železničnej stanici a pri cintoríne Vrakuňa, pre autá zo Záhoria v okolí stanice Lamač, pre cestujúcich z Pezinka a Modry na začiatku Rače pri železničnej stanici a aj vo Vajnoroch pri stanici. Chýbať by nemalo ani parkovisko v Ivanke pri Dunaji.

Pavol Frešo: Riešením nie sú preplnené parkoviská, ale možnosť prestupu na iné druhy dopravy vybudovaním dopravných terminálov, ktoré pribudnú vďaka župe a eurofondom vo Svätom Jure, v Bernolákove, Šenkviciach, v Plaveckom Štvrtku a v Malackách, rovnako z eurofondov budeme realizovať 18 cyklotrás. Nebudujme len parkoviská, ale dajme obyvateľom možnosť skombinovať auto, bicykel, autobus a vlak zadarmo.

Milan Ftáčnik: Parkovanie v meste je kompetencia mesta a nie kraja. Chcem budovať záchytné parkoviská, pri vlakových staniciach a na okraji Bratislavy v spolupráci s jednotlivými mestami a obcami.

Rudolf Kusý: Vybudovaním odstavných parkovísk na vstupoch do Bratislavy smerom od Senca, Malaciek a Šamorína. S požiadavkou na zlepšenie parkovania v meste súvisí posilnenie železničnej dopravy a vybudovanie dostatočných parkovacích kapacít pri týchto staniciach. Ak ľudia budú mať kvalitnú alternatívu, ktorou sa dostanú do mesta bez státia v kolónach, prípadne s možnosťou bezpečne odparkovať na kraji mesta a prestúpiť na efektívne fungujúcu mestskú hromadnú dopravu, zlepší sa situácia s parkovaním v meste.

 

Rozhovory s kandidátmi na bratislavského župana:

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Župné voľby 2017

Slovensko

Teraz najčítanejšie